solisoli

Tento absurdne strelený príbeh okorenený typickým anglickým humorom a štýlom, nakoniec ale bavil. Zvláštne, že príbeh o vražení sympatizuje s divákom na úrovni romantiky, ako keď ide o komplikovaný pôrod, kedy lekári privádzajú na svet nový život. Takéto poetické dielo o vraždení, akoby zapadalo do morálneho kódexu doby, ako samozrejmosť. Asi ako by sa Tom Wilkinson tváril, keby mu nejaký psychopat inšpirovaný týmto filmom odpálil vnuka, akože bežná vec.

Od Lady Gaga po hudobnej stránke ťažko očakávať nejaké obzvlášť významné umenie. Ak zaujať tak nejakou pôsobivou výstrednosťou čo s umením moc neladí, ale pri troche hudobného talentu zaujme . Toto životopisné dielo prekvapilo, pretože hovorí o citoch a cieľoch. Nakoniec Bradley Cooper dal tomu správny smer, čo bolo na pohľad lichotivé a zmysluplné prevedenie. I samotná Lady Gaga príjemne prekvapila a upozorňuje na svoj herecký talent. Vcelku vydarený projekt, ktorý prijemne prekvapil.

Totálna hovadina s bez zubím dejom, ako sa majú bieli strkať do zadku čiernym a čierni strkať do zadku bielym. Celý príbeh bol len o slepej harmónii voči rasovej neznášanlivosti spodnej spoločenskej vrstve s plochou réžiou a scenárom. Ani jeden moment nevniesol do deju niečo čo by bol slušný nápad a máličko zaujal. K tomu priblblé mátohy, ktoré ako jalové herecké kreatúry dotvárali sugestívne despotické klišé s premrštenou scénickou blbosťou až bolo zle na to pozerať.

Príbeh Daria Argenta z pred 42 rokov, mi nič nehovorí, takže snažím sa votrieť do deja bez predsudkov a dať tomuto predlhému dielu hodnosť. Ťažké rozhodovanie. Na začiatku to žánrovo pripadalo, ako vysoko umelecké tanečné show, s analýzou postáv, kde som veril, že to vyústi do určeného vrcholu v totožnosti s dedom psychiatrom, ktorý ale sníva o akejsi minulosti. Prišli však preludy, ktoré tento zmysel natoľko rozbombardovali, že nebolo možné sa trafiť do nejakej zmysluplnej pointy. Vydržal som pri tom až do konca, že niečo konečne pochopím, až som sa cítil chronologicky nespôsobilý. Možno na tretí krát by som na niečo prišiel, ale to by som už pri druhom pokuse v polovici, slušne povedané stratil záujem, alebo z cynického uhla pohľadu, zaspal. Tak to radšej vzdám už teraz.

Keď USA v koprodukcii s Anglickom vytvoria dielo o Parížskej mentalite, tak to aj potom vypadá. Pre celkový dojem zabudli na pravý francúzsky afekt, ktorého tu bolo veľmi málo. Keira Knightley nebola tá najvhodnejšia voľba, aj keď jej herecký výkon bol nad očakávanie pôsobivý. V ostatnom prípade až na niekoľko zbytočných stopáži to malo slušný spád so skvelým výberom kostýmov a viacerých vydarených scén. Dej kde to žiadalo viac umeleckého ťaženia mi pripadal tak trochu lakonický čo oslabovalo samotný zmysel deja.

Neviem čím mal tento príbeh nadchnúť. Herecky solídne zvládnutý, ale bezpredmetný dej s neakceptovateľným až bizarným výberom partie teenagerov, do ktorej maloletý chlapček nemal čím zapadnúť. Potom to už pôsobilo neprirodzene, komicky, nie však so zrelým prirodzeným humorom. Mladý divák si vie predstaviť atmosféru, ktorá ho vnáša do obscénneho jadra veci, ale pre výnimočnosť skutkového javu, celé dosť priehľadné.

Veľmi citlivo zahraný príbeh o rozklade sympatickej rodiny s dospievajúcim chlapcom, na ktorého tento stav vplýva, ako by inak než negatívne. Je pravda, že peniaze nie sú všetko, ale je rozdiel, keď sú a nie sú. Trochu komorná atmosféra, chcelo to trochu viac živších scén. Aj tak vďaka dobre premyslenému scenáru a veľmi pôsobivým hereckým výkonom, toto dielo ma hodne do seba a dokáže zaujať. Navyše pozitívne, že si réžia dala záležať a skvele to celé zakončila.

Vulgárny, temer stupídny až pomätený príbeh o šľachte z dvora anglickej kráľovnej Anny, že vraj pravdivo zachytáva niečo nad čím normálny človek nedokáže vyjsť z údivu. Čomu všetkému musia herci podstúpiť, aby vznikol takýto horký príbeh. Že by bola táto monštrum vládkyňa Anglicka svojho druhu jediná na svete sa nedá konštatovať. Stačí sa rozpamätať na Rímske impériom, Francúzku šľachtu a podobným im, až po dnešnú dobu . Ale toto príbehové stvárnenie pripadalo, ako poriadne silná káva. Je až neuveriteľné, že dokázala prežiť na tróne celých 12 rokov. Príbeh mi pripadal príliš prehnane líčený o dvornom živote až príliš husto v nevraživej atmosfére, kde nebolo príbehovo nič pozitívne.

Lepšie by pristal festivalový názov - Páprda s revolverom. Všetka česť nad Róbertovým hektickým výkonom. Lenže vlieklo sa to v komornej atmosfére, čo vôbec nepripomína ničím, čo by malo logiku o tak prechytralom lupičovi. Starký už ledva chodí. Stačilo ho kopnúť do zadku a bol by sa zložil na zem. Takže nie práve najšťastnejšia trefa obsadenia do príbehu. Potom sa viac z toho vyťažiť nedalo. Snáď jedno za povšimnutie a to negatívny postoj spoločnosti voči bankovníctvu také, aké je. Stále je to málo na to aby príbeh výraznejšie zaujal. Chcel by som vidieť, čím a ako ho nakladali na toho koňa.

Pomaly, ale isto sa rozbiehal úžasný dej, ktorý svojou prirodzenosťou gradoval, až do úplného konca a bol zakončený pravou čerešničkou na torte. Hlboký príbeh o ľudskej múdrosti, jednoduchosti a hlúposti v tom najpôsobivejšom vnímaní. Len dolu klobúk nad réžiou, scenáristami, castingom, hlavnými postavami a úžasnou hudbou. Škoda, že v tom Jazzovom klube toho neponúkli viac. Tak povznesený s príjemným pocitom som už dávno neodchádzal od plátna.