hygienik

Čo s týmto? Nádherná ukážka propagandy, ktorá snaď človeka osloví viac dnes ako pred pol storočím. Dnes sa nájde dosť ľavicových aktivistov, ktorí v tom uvidia účinnú kritiku korporátneho kapitalizmu. Ale je takáto urputná obžaloba na mieste? Je úspešný veľkopodnikateľ synonymom bezcitného egoistu? V prípade T. Baťu určite nie.

Už nejaký ten piatok trvá moje nemecké filmové obdobie a zistil som, že nazývať nemecký romantický film paušálne brak, šajze a inými nelichotivými menami, ktoré mu prischli na CSFD, je povrchným zjednodušovaním. Tento žáner je kvalitatívne rovnako rôznorodý, ako celá nemecká filmová tvorba. Konkrétne tento film má jednoduchý scenár, ale je celkom fajn. Samozrejme nevôjde do análov kinematografie, ale pozrieť sa nielen dá, dokonca mi spravil dobrú náladu.

Režisérka rada zobrazuje ženy, či už ako hrdinky dejín alebo ako múdre individuality. Vichr 1 bol portrétom Miky, ktorá našla sama seba na konskom ranči. Ten svojou výbornou kamerou a chytľavými emóciami stanovil takú vysokú latku, že dvojka je nevyhnutne len jeho povrchnou napodobeninou. Mohla by byť nadpriemerná, ak by sa pani režisérka nebála presunúť ťažisko deja z koníkov na vzájomné vzťahy mládeže, ktoré boli až hanebne odbité.

Mnohí so mnou nebudete súhlasiť, keď poviem, že Burton už nie je originálny, V niektorých momentoch sa opakuje, ale hlavne, tento film je mainstreamový fantasy thriller zahalený do rozprávkového výzoru, nie rozprávka. A Burton bol originálny len pokým točil strašidelné rozprávky. Thriller robí použitie rozprávkovej formy menej zaujímavým. Tak či onak, tento počin vo mne zanechal negatívne pocity a myslím, že sfilmovávať zvyšok trilógie nemá zmysel.

Naše příběhy po 10 rokoch. No bolo to aspoň o čosi zaujímavejšie a trochu vtipné.

V každom ohľade ťažký old school.

Až do rokovania s Rusmi... ehm, teda Sovietmi, to bola výborná komédia. Pasáže, kde si postavy vyříkavali čo, kto, kedy a prečo, ma už až tak nebavili. Niektoré vtipy boli skvelé, iné (on porovnáva Ford Escort s prasaťom), asi pochopia iba Fíni. Dome bol skvelým režisérom teen drám a potom sa posonul ku dramédiám o nevšedných starostiach obyčajných Fínov, ktoré sa mi zdajú priemerné. Škoda. Veril som, že raz bude svetoznámy, to sa už asi nestane. Ale ja ho budem aj naďalej s láskou volať krstným menom.

Celkom pekná eko rozprávka z Alp, s peknou prírodou a "tajomnou" záhadou. Tobias Ineichen patrí medzi zručných TV režisérov. Jeho filmy fungujú a obsahujú vždy nejakú tú dávku emócií. Problém je, ak nepatríte do cieľovej skupiny divákov.

Na festivalovku veľmi zaujímavé. Bola by to skvelá paródia na rodinné vzťahy, lenže je potenciálne reálna.

MEGASPOILER!! 1. Hlboko si vážim všetkých, čo žijú zasvätene a mrzí ma, keď vidím, že opúšťajú, či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, regulu alebo rovno kláštor. 2. Vadí mi, keď je ubližované zasväteným osobám. 3. Vadí mi idea, že človek je užitočnejší v civile ako v kláštore a to nám tento film kladie ako kľúčovú otázku (komunistka Matilda by mníškam nepomohla, ak by sama bola mníškou, lebo by nevyštudovala medicínu). Žiadna abatyša by sa takto nezachovala a pokiaľ predsa áno, musela by byť suspendovaná spolusestrami z funkcie, pretože tak hovorí kánonické právo. Zaujímalo by ma, koľko z filmu bola čistá pravda a čo upravili kvôli scenáru. Z kontemplatívneho kláštora sa nestane z noci do rána detský domov. Nie bez toho, aby sa niekto pýtal a pátral, prečo sa tak stalo. Tento film bol evidentne natočený, aby diváka prešvedčil o relatívnosti života.