Plaque

Na niektoré filmy musí človek dozrieť...

Nudné, pózerské, o ničom a v mnohých momentoch skôr trápne, než cool... V skratke zhrnuté pre tých, ktorým sa nechce čítať ďalej. Baby driver s neskutočne nesympatickým faganom v hlavnej úlohe sa topil v záplave strašne známych odrhovačiek a v absolútne nekonzistentom príbehu. Väčšina postáv strúhala husté ksichty a drsné pózy, kamera zaberala neuveriteľne veľa klišé, ktoré vypĺňali neskutočne nudné časti medzi akčnými naháňačkami. Americký taxi taxi sa premenil na siahodlhé riešenie dôvodov kamenného ksichtu s náznakmi mentálnej poruchy hlavného hrdinu a poradňu ušných problémov a na akciu, bohužiaľ, akosi nevyvstalo. Nezachránila to ani záverečná polhodina, v ktorej sa najväčší záporák nakoniec vyfarbil z toho najsympatickejšieho gangstra. S rukou na perách a očami, ktoré vypadávajú z jamiek, hovorím waw, som ohromený dejovým zvratom, to som naozaj nečakal (pre menej vnímavých, myslím to ironicky).

Nevadí mi, dokonca by som povedal, že mám rád, ak sa tvorcovia vyserú na publikum a neservírujú mu vysvetlenia na tácke. It Comes at Night je učebnicový príklad takéhoto ignorovania diváka a mne sa to nadmieru páčilo. Pohľad jednej rodiny, ktorá si ide svoj Robinson Crusoe freestyle niekde (vlastne ani neviem kde) a pritom divák sa cíti ako totálny narušiteľ, áno to môžem. Neustále som hádal či ide o nejakú zombie záležitosť alebo sa iba vrátil stredovek so svojou ňuňu príjemnou vredovou nákazou... Ak by ten čokel nezatrepal kopýtkami, myslel by som, že ide o perfektné paranoidné ultimate survival. A vôbec mi nevadí, že sa to nevysvetlilo ani na konci, aspoň bol priestor na dlhý rozhovor s témami - "tak čo myslíš, čo sa im vlastne dialo?" Horšie to však bolo so stopážou. Ak sa totiž snažíte zamlčať všetko podstatné, tak to musí odsýpať, aby sa divák nenudil nepodstatnými scénami nočných prechádzok alebo dennej idylky. A v tomto smere to krívalo na obe nohy. Paranoju a ťaživú atmosféru úplne ničili scény typu "nebuď kokot, pozri takto sa drží sekera a takto sa kála drevo, tak vidíš? Teraz si to skús a pokým sa to nenaučíš, kamera a ani príbeh sa ďalej nepohnú..."

Za časov dávnych bohov, odvážnych náčelníkov a kráľov, nepokojom zmietaná zem zrodila hrdinku... Bola ňou Diana, mocná amazonka zocelená žiarom sporo odetých porno kolegýň z ostrova Lesbos... Silu a vášeň, si užívala so všetkými kamarátkami v bitchparadise, no keď sa zjavil prvý ocas, čakalo ju už iba nebezpečie, ktoré prišlo hneď po odchode z produkčnej spoločnosti Private. A tak sa vkusne rozbiehajúce porno zmenilo na nevkusne nudnú vykrádačku všetkých fantasy a komiksoviek, ktorým kraľuje hlavne kpt. Rogers. Patetické pasáže o tom, ako jej odvaha zmení svet, striedali lacné časti, ktoré mali vyvolávať slintačky divákov nad sporo odetou Gal Gadot. Ach Bože, toľko priehľadné, toľko okaté, toľko... A keď už aj v týchto smeroch dej začal sekať ako doškriabané CéDéčko, tak tam natlačili to digitálne blato, ktorým na konci zabili všetko, čo ešte aspoň ako tak držalo tento film nad vodou. Celkom nepochopiteľne dávam jednu hviezdu a ešte dlho budem hľadať dôvod, za čo to vlastne je...

Hra na Josefa Fritzla a Natašu Kampusch sa minula účinku. Rozvláčné, ťahavé scény o ničom s maximom detailných záberov na toho nepekného Froda, ktorý si spravil prestávku v Berlíne, aby k Hore osudu došiel v zdraví, príliš thrilleru nesvedčia. Na hlavnej predstaviteľke zaujali iba obrovské štuple vínových fliaš namiesto bradaviek a aj to na dosť nepeknom poprsí. Celý čas som uvažoval, koho mi to dievča pripomína a nakoniec sa mi v hlave rozjasnilo - "malý slý hobbitkofia, pánišek se bude slobit..." Ale naspäť k filmu. Snaha o strašne cool underground prevedenie nezožala žiaden úspech. Pretlak imbecility bol totiž tak silný, že od istého momentu som nahlas vymenúval potencionálne zbrane, ktorými by toho degenerovaného Fritzla ľahko odjebala a pritom som nervačil, že namiesto toho číta povinnú literatúru. A ešte stále mám nad tým nervy. Teliatko chodí po dome, nachádza guču vlasov v odtoku, guličkové pero z kanady, ostrihané nechty a iné stopy, ktoré jej napovedajú, ako asi skončila jej predchodkyňa, ale tá lacná kurva Fritzlovi ešte dobrovoľne dá, veď keď je smutný a zomrel mu ocko. Ak by to trvalo ešte o 10 minút dlhšie, zistili by sme, ako to celé nakoniec dopadlo. A možno by niektorí boli prekvapení, že sa opäť stretli, zavretí, obaja na tej istej psychiatrickej klinike.

Bezbrehá zábava! Tento mix Desperada a Deadpoola šmrncnutý prvkami Johna Wicka, ktorý bohapusto vykradol a navyše sprznil klasiku Osobného strážcu je viac než len podarený kúsok. Každý moment ma neuveriteľne bavil, chechtal som sa ako drbnutý aj pri tých najmenej vtipných častiach. Reynolds opäť ukázal, že ak si robí srandu s nadsázkou aj zo seba, môže to veľmi dobre vypáliť. Samuel a Gary sú klasika, od nich som nečakal, že by boli kameňom úrazu (i keď aj také už bolo) a Salma sa predviedla nielen ako veľmi zachovalá milfka, ale jej "puta madre" pasáže boli neuveriteľne zaujímavé. No čo dodať, táto motherfucker nakládka vulgarizmov a skečov sa skutočne vydarila a obstála na jednotku ako (zatiaľ) jeden z najzábavnejších filmov tohto roku.

Návrat ku klasike s vytríbenejšími efektami a v obstojnom zložení. Javier bol asi najlepší zloduch, ktorý sa v sérii objavil a hoci som sa, celkom pochopiteľne, najviac tešil na Jacka, tentokrát tie vtipné a zaujímavé pasáže vybavili skôr ostatní. Johnny sa jednoducho zviezol na svojej ikonickej postave. Miestami to na mňa pôsobilo, že pokyny od režiséra boli čo najstručnejšie: "Johnny, ty nič nemusíš, ty buď!" No čo, príbehu to neublížilo a comeback k základom treba len oceniť.

Ale no ták, ľudia, to akože vážne? Snažil som sa na to pozerať očami homo postkomunismis, keď sme veľkými priehrštiami brali čokoľvek, čo prišlo zo západu. Snažil som sa na to pozerať aj očami homo nenáročlis, keď sme odpustili aj kdejaký kiks, kolaps alebo dokonca hotový fejl. Jednoducho, snažil som sa na to pozerať očami homo sapiens a jeho vývojových štádií kinematografie. Nechcem pôsobiť ako úzkoprsý chumaj, ktorý odmieta všetko, čo vzniklo pred rokom 2000. Nie, z minulého storočia pochádza väčšina mojich najobľúbenejších filmov, ale toto?? Nekompaktné, nelogické a nekončiace hovno, ktoré sa hrá na veľký príbeh s navonok premysleným odkazom, bolo skutočný odpad. Jedinú hviezdu si to zachránilo, za to neustále postrkovanie a zavádzanie, kto je vlastne vrah. Aj tam bolo množstvo úletov, ktoré mi doslova ujebali dekel, ale budiž, nech nie som až taká sviňa. Škoda, po tomto filme som siahol iba na základe odporúčaní erudovanej akadémie kritikov čsfd, ktorá vykúpala tento snímok v nezaslúženej červenej.

Nič nové vo svete, dáme si repete... V utajení neprináša do tematiky konšpirácií, tajných agentov, špionážnych vojen žiadne novinky a to ani po obsahovej a ani po formálnej stránke. Jednoducho, všetko tu už bolo a agenti okolo Noomi to iba vkusne a priemerne recyklovali. Napriek tomu je to príjemná oddychovka na popoludnie, keď sa človeku nechce ani viečka otvoriť. Vtedy je najlepšie nikam nechodiť a iba sledovať naháňačky nejakých supertajných agentov, ktorí v posledných sekundách odvracajú armagedon. Ja si zatiaľ pokojne otvorím ďalšieho radlera a šupnem do seba zopár balíčkov chipsov. Spotím sa ako kôň pri toľkej akcii a úplne unavený vypínam s pocitom, že sme opäť odvrátili tretiu svetovú.

Ach, to je nápad. So záverečnými titulkami slastne odfukujem, mľaskám a vzdychám. Takto skladať príbeh a vedieť presne, ktorý diel má kedy zapadnúť do stavebnice, aby divákovi vynechávalo dýchanie, potil sa a boleli ho očné svaly z neustále dokorán otvorených zreničiek. Ten film drží pozornosť neustále napnutú na maximum. Cítim sa ako po drsnom jedle alebo výdatnom sexe, keď to uvoľnenie konečne prišlo. Do konca ma to totiž držalo a mliaždilo svojimi neviditeľnými chápadlami. Skladám poklonu chlapci Nolanových a vyjadrujem túžbu po exkurzii do vašich hláv...