Plaque

Kreslený Rocky, ktorý si vyberie toho najviac podceňovaného žiaka, aby ho naučil boxovať na okruhu Nascar... Dejovo to nie je nič moc, celkom predvídateľné a v mnohých ohľadoch aj otrepané... Avšak u animáku sa dá možno prižmúriť očko a hlavne ak to vyvážia vizuálne hody plné typickej grafiky...

Spočiatku som si na Uthreda, syna Uthredova, nevedel zvyknúť. Herec a aj jeho stvárnenie hlavnej postavy mi akosi nesedeli. Našťastie tam bola partička okolo Alfréda, ktorého David Dawson vyšpičkoval do detailov. Zápasil som s všakovakou nelogickosťou v deji, kde Uthred preskakoval od jednej šľapky k druhej a správal sa ako mentolka, ktorá jediná nechápe následky svojich činov. Dokonca aj jeho kôň nepokojne fŕkal, bo vedel, že najbližšie dobrodružstvo poriadne naserie niekoho vplyvného vo Wessexe. No, ale k pointe. Nakoniec mi vôbec nevadí, že Uthred, syn Uthredov, maskoval svoje kurvenie za skutočnú lásku a takmer v každej novej časti sa drsne zadíval na inú ženu. Nevadí mi ani to, že namiesto, aby niečo normálne povedal pred kráľovskou radou, tak tam iba stál ako taký papek, zvieral čeľuste a otáčal hlavu do strán ako nemecký vlčiak. Postupne sa seriál, aj napriek týmto nedostatkom, vyvážil a priniesol mnoho zaujímavých zvratov či rozuzlení. S minimalistickou výpravou dokázali tvorcovia vyrobiť dosť surový stredovek a Uthred, syn Uthredov, so svojou partičkou Avangers do neho skvele zapadli so všetkými dobrodružstvami, ktoré im osud postavil do cesty. Nakoniec som sa vynikajúco bavil, seriál som si obľúbil a už sa teším na pokračovanie. PS: Seriál by mohol byť pokojne aj didaktickou pomôckou, navrhujem, aby si ho púšťali v školách na hodinách angličtiny... Aj em Utred, son of Utred end Des-ti-ny is ól!

A tak som sa konečne odhodlal na oscarami ovenčený snímok. Voči rozhodnutiam akadémie som už nejakú dobu celkom imúnny a preto k snímkom, ktoré vyhrajú nejakú tú sošku, radšej pristupujem s triezvym úsudkom. Moonlight je určite zaujímavý počin s neskutočne dobrými hereckými výkonmi a zamyslenia hodnou myšlienkou. Avšak niektoré siahodlhé scény a obrazy mi ten zážitok natoľko rozsekali, že ma v konečnom zúčtovaní srali omnoho viac, ako niektoré dementné reakcie hlavného hrdinu... Napokon však hodnotím skôr kladne a prikláňam sa k názoru, že ide o v skutku nevšedný film. Či však s takou silou, aby vyhral ocenenie film filmov v roku 2016? To je na uváženie...

Na rovinu, tento film som sledoval iba kvôli svojmu 10ročnému synovcovi a vopred som sa pripravil, že to je záležitosť pre násťročných a nie pre mňa. Obrnený týmto poznaním a dvoma misami popcornu som sa usadil na svoj pohodlný gauč, dolial colu do pohára a pustil play. Napriek tomu, že mi tie dve hodiny života už nič nevráti, som sa obetoval. Veď čo nespravíš pre dieťa, ktoré si z enormnej ponuky kvalitných filmov, kde nechýbal Krstný otec, Dunkirk či Terminátor, vyberie práve toto? A tak som trpel v úpenlivej modlitbe, aby to na tom nevinnom dieťati nezanechalo nejaké vážnejšie stopy, ktoré by bolo možné odstrániť iba lobotómiou... Našťastie, zdá sa, že nie, i keď dieťa to nakoniec zhodnotilo slovami - "v pohode", ktoré by mohli byť dôkazom zdegenerovania mysle. Hneď na to sa však na mňa vrhol s otázkou plnou záujmu, že čo je to ten Terminátor, čo je zase dôkazom, že jeho osobnosť sa aj po tomto zážitku uberá správnym smerom...

Tentokrát ma SW nedokázali vtiahnuť do deja a už vôbec udržať. To enormné tlačenie na pílu a žmýkanie značky za každú cenu ma neskutočne nasiera. Vetvenie deja nemalo nič zaujímavé z pôvodného výcviku jedi a ani nič veľkolepé z ostatných dielov, v ktorých sa to hemžilo všemožnými rasami a planétami. Kladasi to ťahali na riešenie všemožných vzťahových mindrákov a záporáci nemali nič z pôvodnej megalománie. Namiesto toho sa to sústreďuje na medziplanetárne skypovanie vrcholne nesympatického ocasa, ktorý tú helmu na ksicht potreboval ako soľ s obstojnou šťabajznou, ktorá potrebovala viac priestoru na získavanie jedi schopností a menej priestoru na zachytávanie menštruačných kŕčov, počas ktorých záhadne hýbe šutrami. A tak moje hodnotenie troch hviezdičiek je hlboko pod priemer tomu, čo som zvyknutý pri Hviezdnych vojnách udeľovať.

Zaujímavo stočený pohľad na to, ako JúEsEndÉj budovali počas studenej vojny svoju vlastnú geopolitiku a aké miesto v nej môže mať jednotlivec. No čo, život na hrane noža býva väčšinou krátky, ale intenzívny... Barry Seal patrí medzi tie lepšie v tejto agentsko-vážno-zábavnej krimi akčnej dráme, no stále sa nedokážem ubrániť pocitu, že som to všetko už niekde videl a preto je u mňa tento film (iba) na slušných 3,75*...

Dvojka je pre mňa vyrovnaným partnerom jednotke. Samozrejme, už som nehýkal nad každou somarinou a originálnym nápadom, ako v prvej časti, ale bavil som sa do popuku počas celého filmu. Dokonca by som pokojne zniesol ešte ďalšiu pol hodinu (teda ak by bola natlačená kvalitným obsahom), čím chcem povedať, že som sa nestihol nudiť. A to je asi jedno z hlavných kritérií akčnej komédie, či? U mňa teda Kingsmani obstáli na výbornú a pridanie ďalšej tajnej služby, ktorá prinášala skvelé vtipy založené na anglicko-amerických stereotypoch, boli fantastické. Apropo, my, Česi a Slováci by sme takéto stereovtipy mali brať všetkými desiatimi, veď aj medzi nami sú na programe takmer neustále...

Veľmi dobrý film s pútavou zápletkou, dobrými hereckými výkonmi, obstojnými dialógmi nasýtenými patričným kokotizmom i humorom zároveň a s vynikajúcim rozprávaním. Bavilo ma sledovať mafiánov, ktorí všade boli, všetko videli a pritom pomaly nevedia, kam sa dostanú, keď na križovatke za dedinou odbočia doľava... Mám na mysli tú atmosféru, keď sa idú radiť o najbližšom kontrabante, ale ešte pred tým pár minút štikajú zapaľovače ako na povel a všetci stoja v drsných pózach s drsnými grimasami v drsnom kruhu obkľúčenom stále hustejším sivým dymom... Bravúrne. To nevymyslíš, to treba zažiť... A pritom sa človek nemusí tralákať na východné hranice. Stačí prísť do hociktorej slovenskej dediny - najlepšie do šenku alebo krčmy - chvíľu počkať a hneď sa tam budú striedať alfa samci s hrubými zlatými reťazami a degenerovanými pohľadmi.... A tak nakoniec konštatujem, že možno to chcelo ešte zopár dní posedieť v strižni a prepojiť niektoré nesúvislé scény, ale to je tak všetko, čo by som Čiare vytkol...

Waw, super, skvelé. Neviem, čo presne som čakal, ale asi nejakú ďalšiu radovú scifi akciu, v ktorej sa to bude hemžiť super technológiami, super bojom, super zbraňami a možno aj super hrdinami... A dostal som super príbeh so super napínavým priebehom, v ktorom hlavná(é) hrdinka(y) neboli žiadne nedotknuteľné, ale vytrpeli si super tortúru, čo iba pridávala na zaujímavosti. K tomu ešte niekoľko super myšlienok a nápadov, ktoré dokonale prekryli aj zopár super chýb. Takže na záver hovorím, že už dlho som sa takto super nebavil a zároveň zdôrazňujem moje super veštecké vlastnosti, pretože už nejaký ten piatok hovorím, že pondelok je najhorší a mali by sme ho konečne vyškrtnúť z kalendára.

Musím povedať, že som sa neskutočne bavil... Staromódne poňaté rozprávanie vzdalo poctu nielen autorke, ale aj všetkým lacným televíznym spracovaniam, ktoré vypĺňajú čas medzi cestopisnými reláciami a politickou diskusiou v nedeľu do obeda. Nemyslím to pritom vôbec hanlivo, pretože som sa neuveriteľne bavil. A prečo ma to tak veľmi bavilo a čím sa zároveň neskutočne odlišuje od všetkých ostatných inscenácií? Hlavne celkovým spracovaním, kamerou, hereckými výkonmi a neuveriteľne zaujímavým vykreslením charakterov postáv, ktoré boli väčšinou ušité na mieru jednotlivým hercom. Už sme tu mali filmy, kde pretlak hviezd spôsobil absolútnu katastrofu, no tentokrát akoby všetkých oslovovali s podmienkou, že budú pracovať spoločne pre jeden celok a nie pre vlastný imidž. Alebo to bola pre každého česť, že si popri popcornových ponukách našli v schránke aj čosi, čo je klasikou a zároveň skutočným poslaním každého herca?