jasiska

Rick and Morty je zväčša postmoderný skvost. Nielenže paroduje, často až dekonštruuje svoju žánrovú inšpiráciu. Veľa referencií je inteligentných a postavy sú prekvapivo realistické, t.j. nie len jednorozmerné klišé. Nemôžem si však pomôcť, niektoré vtipy sú na mňa príliš infantilné a hoci dnes politická korektnosť vychádza z módy, ja si stále myslím, že by sme to nemali hrotiť. Napriek tomu, paráda.

Veľmi sa mi film páčil napriek tomu, že aj ja som učiteľka. Keď som začala učiť, otec sa ma na začiatku školského roka pýtal, či som pozisťovala, čo robia rodičia mojich študentov. Pozerala som sa naňho akože to kto také niečo robí? Páčilo sa mi, ako to ten koniec previazal aj so súčasnosťou, čím aj pre tých menej cynických naznačil, že hoci socializmus bol živnou pôdou pre dané praktiky, jeho pád však zďaleka všetko nevyliečil. A netýka sa to iba slovenskej spoločnosti - počas sledovania mi nešlo z mysle ako sa to podobá americkej klasike 12 Angry Men. Čomu sa to však najviac podobá, to zase vystihol môj otec - slovenskej klasike Kým kohút nezaspieva.

Trochu povrchné a zjednodušené, ale to sa od rozprávky dá očakávať. Inak pekné, príjemné a na konci aj celkom napínavé.

Celkom zaujímavý počin. Len škoda, že sa viac zameriaval na vzťahy ako na detaily zločinnej organizácie.

Dobre napísané a obsadené postavy, celkom zaujímavý dej so zopár zvratmi, presvedčivý záporák a efektné závery a hudba. Nie je o čom.

Neviem ani prečo, ale napriek mnohým dobrým veciam ma Star Trek Beyond nepresvedčil. Dej bol taký jednoduchý, že ani neviem, o čom to bolo. Postavy a ich predstavitelia tradične super, ale záporák, hoci na papieri by mal byť silnou stránkou filmu, vyznieva naprázdno. Celá existenčná kríza Kirka a Spocka je nejaká vágna a len úplne arbitrárne vyriešená. Dokonca ani ten doodad, čo sa ukázal ako nejaká superzbraň, som nejak nepochopila. Celkovo som mala pocit, že pozerám len jednu z menej dobrých epizód môjho inak obľúbeného seriálu.

Dominantný dojem: parádne povrchné. Veľa vecí vyzeralo výborne a aj hudba bola super, ale ten príbeh bol taký plytký, prvoplánový a plný klišé, že to skoro prebilo aj ten efektný audiovizuál. Nenudila som sa, ale na to, že to mala byť filmová udalosť roka, dosť priemerné. Tvorcovia sa topia v šedej mainstreamovosti natoľko, že ešte aj z úžasnej príležitosti mať postavy s originálnymi motiváciami bez zaťaženosti očakávaniami, urobili z potenciálne dokonalých sociopatických záporákov len nepochopených lúzrov. Len 2 postavy boli zaujímavé: Amanda Waller a Harley Quinn. Od Wallerovej som ani nič iné nečakala - už z originálu je to mrazivá sviňa a vo filme ju hrá Viola Davis, takže nie je o čom, aj keď jej nijakú pridanú hodnotu snímok nedal. Naopak Quinn, ktorá pred zhliadnutím vyzerala akože na čo tu vlastne je, bola jediným zdrojom humoru a aj inak parádičková. Moje feministické srdce však plače, ani nie tak pre jej outfit a la masturbačné fantázie tínedžerov, ako skôr pre tú víziu jej najhlbšej túžby - domáca panička s natáčkami a deťmi pri sporáku lúčiaca sa s manželom, živiteľom rodiny. Samozrejme, keď princ nakoniec zachránil princeznú zo svojej cely vo vysokej veži, už som bola natoľko zvyknutá na všetky tie klišé, že som ich už ani nevnímala.

Oproti Ultimatu a Supremacy je film slabší, ale sám o sebe je jedným z lepších akčných filmov. Nie je ktovieako originálny: dej je formulaický, motivácia pomsty klišoidná a téma bezpečnosť vs. súkromie dosť opozeraná. Ale narozdiel od iných akčných filmov, Jason Bourne aspoň dej má, akcia je tradične prudko pozerateľná a nové postavy, hoci nie super hlboké, sú parádne obsadené. Čo mi však na filme najviac chýba, je tá premyslenosť Bournových krokov v zlomku sekundu počas akčných scén z predošlých filmov.

Paráda. Celý film sa odohráva v jednej miestnosti, celý dej je vlastne dialóg medzi hlavnou postavou a hlasom z počítača a hlavná myšlienka by sa mohla zdať ako to otrepané a nanútené "toto nerob!" Napriek tomu ani na okamih snímok nestratil moju pozornosť a nemala som pocit, že by kázal či moralizoval. Casey nebola jednotvárna hrdinka ani záporáčka, ale ukázala mnohorozmernosť, vďaka ktorej sa s ňou divák dokázal identifikovať, a preto sa možno zamyslel aj nad svojím vlastným správaním na internete.

Páčil sa mi široký záber filmu a aj to, že okrem úvodnej reči tam neboli žiadne komentáre. Sem-tam som sa pobavila, sem-tam som sa až fyzicky zle cítila, ale nikdy som sa nenudila. Na zamyslenie.