Jordan

Konečne zase raz niekto v Hollywoode povedal pravdu skoro na plnú hubu! Zo 100% to v poslednej minúte trošku šťavy stratí, no stále nie až toľko, aby som tomuto J.G.-L.ovmu debutu, ktorý ma chytil za srdce i za gule, nedal plnú hrsť hviezdičiek... a pritom aha, aké to je jednoduché, skoro až primitívne: štruktúra, myšlienka, scenár, je to vlastne až taká karikatúra, ale karikatúra s myšlienkou a úprimnou snahou o jednoduchú, poctivú filmovú romantiku;

Ja neviem, čím to je, čo v tom je, kde je "pes zakopaný", že ma táto na pohľad banálna bájočka o dievčati a jeho psovi dokázala tak dokonale okúzliť...

Ja mám Zemeckisove filmy rád, aj keď sú to vždy značne uhladené a kresťanskou filozofiou predchnuté variácie na jednu a tú istú tému (boj jedinca so silami silnejšími, než je on sám) a nebezpečne balansujú na hranici myšlienkového gýču či prostej morality, no vo väčšine prípadov (a práve v tých najlepších kúskoch) to vždy ustriehne a preváži zručná a nápaditá (i keď nenápadná na prvý pohľad) réžia, zaujímavá (no našťastie neviditeľná) autorská konštrukcia a naozaj silná, nejednoznačná a viacvýznamová ústredná situácia, ktorá je následne rozobraná naozaj precízne zo všetkých možných strán... bohužiaľ v LETE už uzdu neudržal úplne do konca a tak to skĺzlo tam, kam sa napríklad Kontakt nedostal (a tak si udržal vážnosť a silu - a je preto najlepší Zemeckisov film) - pritom ja mám filmy o alkoholikoch a alkoholizme rád a že ich nie je málo a rôznia sa v kvalite je dôkazom toho, že to nie je téma, po ktorej niekto siahne, aby mal zaručený úspech a jeho film vážnosť; Let je, bohužiaľ, i napriek veľmi sa snažiacemu Denzelovi (a celkom mu to ide) a jeho dobre scenáristicky, režijne i herecky vybudovanému charakteru stále iba dosť priemerná dráma, ktorá má niekoľko svetlých momentov a silných stránok

Pomaly ale isto odrastajúcim rockerom z Metallicy to stále hrá, energiu na javisku majú dobrú a divácku a fanúšikovskú základňu v hľadisku ešte väčšiu, no snaha o ozvláštnenie záznamu koncertu aplikovaním akéhosi deja, akejsi ďalšej umelej príbehovej línie, fabuly dopĺňajúcej a rozširujúcej dianie na pódiu nefunguje, nie je to vôbec konzistentné, nepovyšuje to samotný záznam iba degraduje zmätený, nedotiahnutý a zvláštny príbeh bez začiatku, konca a vývoja. Je to napokon len akési hudobné video, VJing, ktorý by mohol bežať na plátne počas koncertu, no nemá žiadnu ďalšiu, než matne ilustračnú hodnotu. Ak však patríte k fanúšikom Metallicy a ich hudby (ja k nim nepatrím, napriek tomu, že mám niektoré skladby veľmi rád a bolo obdobie, kedy som ich celkom počúval) a film si pozriete v kvalitnom kine, dokonca možno s luxusným bonusom 3D a hlavne v plnom, priestorovom a technicky dokonalom zvuku, zážitok sa môže vyšplhať až na 4 hviezdičky, pre skalných dokonca na koncertnú udalosť roka. Pre nefanúšikov a ľudí, ktorí by sa snažili nájsť v tomto pokuse o niečo nové akúsi skutočnú objektívnu hodnotu a dopracovať sa k filmárskemu jadru je to len akýsi žánrovo nevydarený experiment.

formálna stránka sa mi páčila viac v prvej časti, obsahová o trochu viac v tejto, lawrencovú nemusím čím ďalej, tým viac, no prítomná bola správne nasraná a sexy jena malone, takže ženské pokolenie tu malo svojho zástupcu aj pre moje oko; inak musím uznať, že je to celé celkom dobre vymyslené, klobúk dole v tomto prípade na konto suzanne collinsovej;

patetická rapsódia na hrdinstvo amerického vojaka, ktorá v úvode vyzerá celko sľubne, no druhá polovica - akčná časť - vyzerá naozaj príšerne pritiahnuto za vlasy a koniec je naozaj silná káva pre všetkých, ktorí si neradi nechávajú diktovať emócie; tento pravdivý príbeh je niečo medzi 300 a Predátorom a aj keď úvodné titulkové "video" ukazuje, že na to, aby ste sa dostali medzi "najlepších" vytrpíte veľa, pri niektorých kaskadérskych eskapádoch som mierne pochyboval... každopádne kvitujem (ak to bolo vedomé a úmyselné), že berg ukázal mariňákov ako naozajstné "gumy", mám však obavy, že 95% amerického diváctva tie ich debilné reči a frázy bude brať vážne a dokonca si z nich urobia príklad; na veľmi vysokej úrovni však hodnotím masky, výpravu a zvuk (ktorý bol, myslím si, celkom právom nominovaný na oscarov);

Dopadlo to lepsie ako v pripade druheho Verhoevenovho filmu, ktory sa dockal priserneho remakeu v nedavnej minulosti. Navyse v tomto pripade sa o remakeu da hovorit iba do obmedzenej miery, nakolko sa podla mna jedna skor o akysi "reboot" (nehovorim, ze potrebny), lebo z povodneho RoboCopa, ku ktoremu sa sice priznava v zaverecnych titulkoch, no to je otazka autorskych prav, si poziciava nazov, mena a nazvy a vizual samotneho hrdinu, no mnohe ine dejove, charakterove, pribehove aj stylisticke a formalne prvky su viac ci menej rozdielne az ine, cize nejde uplne o remake, iba ak by sme napriklad Dark Knighta brali ako remake Burtonovho Batmana, co - samozrejme - nikomu ani nenapadne... Problemy vidim niekde inde, trochu v samotnej moralke filmu, trochu v schizofrenii autorov, ktori cely cas nevyrovnane a naozaj neorganicky prechadzaju zo snahy (ktora ostava iba pri snahe) o vaznejsi film s cronenbergovskymi temami transformacie ludskeho tela a nebezpeci techniky (a eticke otazky s tym spojene) a snahy (a tuto naozaj trestuhodne iba snahy) o akcny blockbuster... napriek tomu to ma slusny vizual a celkom fajn casting (keaton, baruchel, jackson, haley), ale vazne sa jedna o velmi nevyvazeny a zmateny film;

Berlinska filharmonia; Wendersov diel k dokumentarnemu cyklu o architekture; Skvely serial, vyborny koncept, kazdy diel je nadherny, povznasajuci, vizualne strhujuci; Genius loci koncentrovany v polhodinovych filmoch;

Hrozne megabrakove filmy kategorie ODPAD (kam drviva vacsina Seagalovej produkcie poslednych 20 rokov patri) sa delia na viacero typov: 1) zle - skratka a jednoduche zle 2) tak zle, az su dobre [poznate to, ed wood-ovsky syndrom] 3) tak zle, az su znova zle [meta-zle ci zle na druhu - vyssia uroven prisernosti] 4) ultimatny bullshit [takmer alebo bezvyhradne nepozeratelne] a napokon 5) The Keeper [Ochranca]

je velmi diskutabilne, ci je pozitivne, ze je to vyrazne zlepsenie od emmerichovej godzilly v tom, ze godzilla vyzera naozaj dobre, honosne, luxusne, vypiplane a kvalitne - ja sa totiz pytam, KEDY a KDE bolo napisane, povedane alebo urcene, ze godzilla ma vyzerat SERIOZNE, kvalitne, vypiplane a vizualne vazne uchvatne? odjakziva posobila smiesne, komicky a uletene... nikdy nemala ambiciu byt serioznym monstrom realisticky zobrazenym a konkurujucim spielbergovym dinosaurom... v tomto (mozno nie uplne umyselne a vedome) vidim emmerichovu trapnu a naozaj "zlu" gojiru ako plus... vyhodou tejto je fakt, ze jej vizual vychadza z povodneho vyzoru japonskej godzilly od TOHO, ale to je naozaj u mna jedine plus... dalej si dovolim namietnut, ze dalsim vylepsenim je to, ze pribeh a scenar maju realistickejsi pristup - tiez si nepamatam, ze by niekedy nejaky film s godzillou bol komponovany s ambiciou vazneho pribehu A-ckovej kategorie. chyba tomu nadhlad, humor, stava... skoda elizabeth olsenovej, ktora je krasna a TALENTOVANA, no v "statistickej" rolicke tohto typu sa nezurocil ani jej talent a ani jej krasa, je tu kratko a je prebytocna, jalova... a uplne nevyrazny, nemastny-neslany a toporny je aj aaron taylor-johnson, ktory zrejme pochopil, ze vela vody na poli charakteroveho a "vysokeho" herectva nenamuti a tak zacal pracovat na hrubnuti svojho krku a bicepsov... jeden z prvych letnych blockbusterov si urcite na seba zarobi, no ja musim konstatovat velke sklamanie;