Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Horor

Recenze (1 957)

plakát

Stalo se (2008) 

človeka zvádza prirovnať shyamalana k "novodobej, "indickej" verzii hitchcocka" (voľba žánrov, práca s napätím, hudobné asociácie, dokonca aj fakt, že si v každom filme zahrá - tento bol snáď prvou výnimkou), no mne oveľa viac pripomína soderbergha - balansovaním na hrane autorského filmu so silnou výpoveďou a špecifickým pohľadom na vec, alternatívnou optikou tvorcu a filmu mainstreamového, nasadzovaného do kín, braného ako zábava, žánrovo vyhraneného a hviezdne obsadeného; navyše má shyamalan v každom svojom diele prítomnú akúsi po indických predkoch zdedenú inklináciu k istému druhu mystiky a takmer všetky filmy majú silný "ekologický" podtext - najmarkantnejší práve v happeningu, ale silne prítomný aj v osade (a v zmenenej forme - "duchovný ekologizmus" - aj v znameniach a žene vo vode...); napriek tomu rozumne krátky (má len hodinu dvadsať) katastrofický thriller happening nedopadol najlepšie; wahlberga mám rád, no zanieteného vedca a pedagóga mu nezožeriem; zooey priam zbožňujem, no tuto podáva iba mdlú variáciu na "divnú babu" - rolu, v ktorej sme ju videli (moment, zrátam to...) milión krát; niektoré dialógy pôsobia nechcene smiešne ("trees can communicate with bushes, bushes with grass...") a záver je na shyamalana silno neuspokojivý - človek má pocit, že okrem toho, že za filmom cítiť celkom jasne autorovu ekologickú výstrahu a snahu pripojiť sa k silnejúcemu prúdu filmárov točiacich katastrofické filmy vyslovujúce kritiku západného sveta, pľundrujúceho našu matičku zem, a tiež, že je to snaha povedať to aj napriek sprofanovanosti tohto subžánru ešte ako-tak originálne - skrátka napriek tomu má človek pocit, že film nejako vyšumí, "nič moc sa tu nestane" a skončí nejako do stratena... akoby to shyamalan točil narýchlo, len tak - medzi dvoma inými projektami... je tu pôsobivá hudba, s napätím sa pracuje shyamalanovsky slušne (ostatne: pozeráme film scenáristu a režiséra šiesteho zmyslu!) a pár detailov (osamelá, od sveta odrezaná žena z konca filmu), ale po skončení nadobudnete silný pocit neuspokojenosti; škoda ho

plakát

Gamer (2009) 

tak rozhodne to nie je také našľapané, akčné a vtipné, ako crank (1 aj 2), ale neveldine/taylor si svojím tretím počinom jasne vytvorili svoj rukopis, štýl a treba dúfať, že ho budú naďalej zveľaďovať - a možno časom aj zlepšovať veci, ktoré ešte neladia úplne stopercentne (napríklad tuto scenár, ktorý ponúka veľký priestor, bohužiaľ na mnohých miestach nevyužitý); vizuálne strhujúca halucinogénna onania spájajúca počítačovú a virtuálnu estetiku s klipovou, vykráda, cituje, parafrázuje a paroduje (všetko v jednom) matrix, mnemonica, bojové filmy, cyberpunkové módne sci-fíčka a neeticky glorifukuje násilie a mucho butlera;

plakát

Kopačky (2008) 

smiešna komédia, kde sú 2 pekné herečky a kde ten mľandravý dlháň z how i met your mother ukazuje svojho pipíka na konci je super ukážka z bábkového muzikálu dracula; havaj je tu podaný ako super miestečko, kde sú na seba všetci dobrí, správajú sa ako zhulení a zabíjajú prasatá vreckovým nožíkom; chcem vedieť, či tá fotka, kde ukazuje mila kunis svoje broskyňky je fake alebo pravá;

plakát

Komici (2009) 

pri všetkých tých schematických, predvídateľných a klišéovitých komédiách, ktoré hollywood produkuje, je apatowov počin veľmi príjemné sčerenie vôd žánru; aj v rámci sandlerovej filmografie, z ktorej si tu uťahuje a strieľa, je to vybočenie do kvalitnejšej kategórie; rogen (schudnutý a nezhulený) je dojímavý a skvelý, hill - ešte neschudnutý a schwartzman - schudnutý až veľmi, sú veľmi príjemné a trefné doplnenia inak celkovo sympatického a silného castu plného skvelých cameí ("I´d think everybody love you!"); scenár je vtipný, odsýpa i napriek dĺžke, nenudí, pár fórov naozaj pobaví a pár ide naozaj na kožu; bol som taký spokojný, že keby som to videl v kine (rozumej - neprerušovane a vo veľkolepom audio-vizuálnom podaní a atmosfére) asi by som sa veľmi silno bránil nedať plné hodnotenie;

plakát

Noční rande (2010) 

pritiahnuté za vlasy, veľmi schematické a predvídateľné, klišé-ovité a v podstate aj prázdne, ale poteší bohaté herecké obsadenie s množstvom cameí a epizódnych postáv obsadených zaujímavo a vtipne a pár (asi 3) dobrých scénok, kde sa človek aj zasmeje (naháňačka, tanček); poteší mila kunis s francom, skvelý wahlberg, liotta a v úvode môj obľôbený ruffalo; tri hviezdičky sú zaokrúhlené nahor s prihliadnutím práve na tieto klady; levy je komediálny rutinér, ktorý vie postaviť vtip, tuto mal však príliš obyčajný scenár, ktorý akoby bol vytiahnutý z osemdesiatych rokov, ale pozbavený o "ueletenosť" tej dekády;

plakát

Extrakt (2009) 

už viem, prečo po tejto "komédii" - inak pomerne hviezdne obsadenej a režírovanej nie úplne neznámym a nešikovným beavis&buttheaďákom judge-om - neštekol ani ten najprašivejší pes: pretože je o ničom, slabá, prázdna a nudná! jediný, ale naozaj jediný svetlý moment čo do humoru, deja, scenára, bol (spoiler) "prekvapivý" zvrat so susedom v závere filmu. a jediný svetlý moment celkovo bolo fakt asi celkom sympatické a zbytočne dobré obsadenie: krásne mila kunis s kristen wiig a sympatický bateman so simmonsom, ktorým kontrovali trtkovskí collins jr. s vyfičaným affleckom... inak hrôza, sotva 2 hviezdičky za snahu...

plakát

Max Payne (2008) 

nechápem tak celkom prehnane slabé hodnotenia a silné podcenenie a podhodnotenie tohto filmu. áno - nie je dobrý, je slabý, ale až tak? to podľa mňa rozhodne nie. asi tu ide o to, kto má aké očakávania (rozhodne na to nemôžete ísť ako na akčný film, ani ako na horor, ani ako na akčný horor alebo čokoľvek, v čom figurujú slová "akčný" a "horor") a tiež asi nemôžete veľmi čakať, že pôjdete na adaptáciu svojej obľúbenej počítaťovej hry. ja som to nešiel pozerať s tým, že uvidím akčný film alebo horor a kedže som v živote nehral hru a neviem, o čom je, aká je a prečo je - mal som ten správny základ, aby som mohol zhodnotiť FILM MAX PAYNE. a ten je priemerný, s pár dobrými stránkami - ktorej najlepšou je vizuálna štylizácia a výprava podriaďujúca sa neonoirovej poetike - to neustále sneženie/pršanie/iskrenie, kostýmy (ludacrisov detektív), svietenie (siluety, žalúzie, odrazy v sklách)... to je pomerne čisté - preto hodnotím ako LEPŠIU časť filmu prvú hodinu (prvých 59 - 60 minút)... zvyšná polhodina, ktorá je akčná a dosť to potápa svojou jednoduchosťou, predvídateľnosťou a roztrieštenosťou, tá to zhadzuje. ono - neberte to tak, že tá prvá noirová hodina je zasa nejaká geniálna. je prepchatá klišé, obsahovo v podstate ničím nová, ale má veľmi presnú štylizáciu, ktotej sa drží, wahlberg je podľa mňa dobrá voľba na obsadenie - prehráva v rámci žánru a postavy - no a, priatelia, nemôžem si za seba vynachváliť to, že sa v jednom filme ocitli Kurylenko a Kunis! keď už som sa dostal k mojej obľúbenej téme pekných herečiek vo filme: škoda, že Nelly Furtado tam má iba takú malú epizódnu roličku, kde je navyše ostrihaná a hysterická... chybou filmu teda je - nevyváženosť a nedotiahnutosť (scenára), kopec klišé a schematizmus, no silné stránky sú noirová štylizácia, vizuál a pekné ženy (čo radím tiež k podsekcii: vizuál);

plakát

Expendables: Postradatelní 2 (2012) 

jednotke som dal päť hviezdičiek, čo znamená, že budem musieť jednotku znova pozrieť a prehodnotiť svoje vtedy nadšené hodnotenie: dvojka je ultimátny akčný film, dokonalá násilná zábava, pocta osemdesiatym rokom až do morku kostí, radosť sa na to pozerať, vidieť pokope také obsadenie, ktoré si robí srandu zo seba navzájom, zo seba samých, z celého žánru, no pri tom to tam všetko vybuchuje, krv strieka, strieľa sa, bije sa, kope sa, hádžu sa nože, hádžu sa hlášky, odkazuje a cituje sa, chuck norris je chuck norris a reflektuje sa tu fenomén chuck norris, väčší priestor má potešiteľne arnie, ktorý je najvtipnejším elementom... ale aj tak - to je jediné, prečo je ten film "dobrý" - a to je málo, priatelia; jediné, čo ho robí "výnimočným", je to, že nevznikol pred 25 rokmi, ale dnes... a že sa utratilo veľa peňazí na to, aby sa pokope ocitli skoro všetky hviezdy akčného béčkového (ale aj áčkového) žánru v jednom filme - a mne to tak celkom nestačí, presne pre toto mi ani rodriguezova Macheta už nesedela, pretože to už vyprázdňuje žáner a degraduje samotné filmové "umenie" alebo teda "filmovú" zábavu. tých samostatne dobrých vecí je na také normálne 3 hviezdičky, ostatné je hipsterský hype - aj keď si dedkovia povedia, že "patria do múzea" - nejde tu o to, že by tá sebairónia nebola vtipná, ide tu o to, že do múzea to patrí pre to, že to už nič nové neprináša a stratilo to opodstatnenie a zmysel svojej existencie v tomto svete a tomto čase; nie je to až taká bezduchosť ako zbytočný remake total recall-u alebo iných eighties peciek (robocop, conan...), pretože predsa len je to pôvodný, nový film, ale to, o čo mi celý čas ide, je, že to už nie je ani tak "autonómny film dávajúci poctu žánru a ére", ale "pocta žánru a ére, kvôli ktorej - a to je aj jediný dôvod a moticávia (okrem peňazí) - sa nejaký film natočil" - teda trochu opačný a podľa mňa zvrátený postup, ak je vôbec zrozumiteľné, čo tým všetkým myslím...

plakát

Kniha přežití (2010) 

"Go check the T.V." - "What?" Zmiešajte postapokalyptickú Cestu s Mad Maxom a okoreňte to o trochu kresťanstva. Tento film má svoje kvality - béčkovo prehrávajúceho Oldmana, Toma Waitsa a krásnu Milu Kunis, westernovú štylizáciu (s pískaním Ennia Moriconneho) a na jednej ruke porátateľné náznaky humoru (ktorého je však veľmi málo - nevyužil sa potenciál posunu súčasnosť a minulosť - ako napríklad v prípade citovaného vtipu s telkou, ktorý uvádzam v úvode komentára); no má aj svoje slabé miesta: nelogické a neprehliadnuteľné chyby v scenári (ako dlho putuje na západ?) a Denzela, ktorý je síce sympaťák, ale po chvíli vám môže jeho večné modlenie sa a citovanie biblie popretkávané zábermi, ako kráča na kameru, od kamery, v spomalenom zábere, v normálnej rýchlosti... začať liezť na mozog; úvodných 5 minút filmu sú za jasných 5 - takáto vizuálna štylizácia a atmosféra sa mi páči... potom to klesá a až do konca filmu osciluje medzi 4mi a jednou... bitka/prestrelka dom medzi autami je zrazu znova celá od úvodu až po záver (myslené aj s introm v dome aj s outrom - zastrelenie) znova za 5 a záver potom svojou patetickosťou, očakávanosťou "prekvapivej" pointy a prekvapivý dodatok k pointe, ktorý však, ak si to v jeho svetle preberáte spätne celý film neobstojí (nie je tak dokonale dotiahnutý, ako napríklad v Šiestom zmysle...) ide postupne dolu vodou... ku kladom (pretože chcem byť optimista a pozitivista) ešte priadjme hudbu a font titulkov, ten sa mi naozaj veľmi páčil; malcolm macdowel má veľký pijanský nos;