Madison

Drastické, temné, ponuré, gotické a predovšetkým neznesiteľne brutálne. Japonci pojali predstavu o fázach pekla svojím špecifickým spôsobom, ktorý ich úplne vystihuje. Dantovské peklo hodnotím vysoko, pretože najdôležitejšiu úlohu si splnilo - zo zobrazenia pekla a celého toho utrpenia mám ešte aj teraz husiu kožu a v tej konkrétnej chvíli ma zvierali všetky možné negatívne pocity. Dokonalá symbolika, dokonale vykreslenie ľudského utrpenia, dokonalé vychytávky v podobe diabolských bytostí, dokonale charakterizovaná postava hriešneho Danteho, jeho milovanej Beatrice a v konečnom dôsledku aj samotného diabla. Málo mi chýba k piatej hviezde.

Číslo 9 je na animovaný film príliš temný, odosobnený a chladný na to, aby pripútal detských divákov a pre dospelých zase nie dosť rozvinul ústrednú myšlienku, ktorá by udržala ich intelekt. Vyhnem sa tomu, že celkom okato vykráda prvky z Terminátora - svet, ktorí ovládli stroje - spustošená zem - narušená psychika človeka, no čo mu nedokážem odpustiť, je obsahová plochosť a absolútne nevyužitý potenciál príbehu. Akčných segmentov je tu na druhú stranu až dosť, no pri Incredibles bola akčná stránka aspoň dokonale kompenzovaná zábavným scenárom, zatiaľ čo Číslo 9 disponuje jedine úžasne zachytenou temnotou prostredia, pochmúrnosťou a nádherným vizuálom. Od tvorcov dosť veľké sklamanie.

Neskutočne nudný film, ktorého najväčší problém nespočíva v tom, že nevznikol pod záštitou zábavnej americkej produkcie, ale v tom, že jedna dejová linka zameraná na technické spôsobilosti hlavnej postavy, nedokáže uspokojiť diváka milujúceho plnohodnotný filmový zážitok. Dodať filmu hlbší myšlienkový rozmer, emocionalitu či viac dejových prvkov, mohol Červený barón dopadnúť úplne inak. 2* za vizuálnu stránku.

Až na prehnanú brutalitku v pasážach s krvilačným Bradom Pittom, ma táto snímka nadchla. Bez ostychu rozkladá dejiny na čiastočky a tarantinovský dôvtip ich posúva do úplne inej historickej dimenzie :-) Enormne dlhé dialógy sú trefné, vtipné, ironické a ostré, dejové vrstvy postupne zapadajú do obsahovej schémy umocňujúcej zmysel každej jednej vety, ktorá bola vyrieknutá. Smrteľná nenávisť jednotlivých postáv je úplne na mieste, ale v závere je to Tarantino s veľkým T, kde si doslova uspokojil svoje ,,krvavé chúťky". Veľmi podarený Quentin, ktorého umeniu prichádzam na chuť, aj keď nikdy nebude mojím milovaným umelcom.

Veľmi milá žánrovka, ktorá si úplne vystačila s chytľavými hercami, nadmieru uspokojivým scenárom a sympatickým nadhľadom. Občasné emocionálne prejavy Anny Kendrick dodali snímke potrebnú šťavu a na pár nudných scén som sa bavila od začiatku do konca. Taktiež mi imponovala na prvý pohľad ľahostajná Vera Farminga, ktorej postava je vystavaná na vtipne ladenom princípe, zatiaľ čo na konci sa dočká nemilého prekvapenia nielen George Clooney. :-)

Od Public Enemies som mala zbytočne veľké očakávania. Čakala som štipľavú gangsterku v Scorseseho duchu a s tarantinovskou brutalitou. Chvíľami je to rozvláčne, neisté a jednoduché a občas tento film priam kričí po decentnom sarkazme a obsahovej dynamike. Už v úvode som si predstavovala súčasné herecké esá Deppa a Balea popri sebe a zároveň som ich prirovnávala k legendárnemu stretu De Nira a Pacina, ktorých inteligentný rozhovor medzi mafiánom a policajtom plný nadnesenej irónie, považujem v rámci žánru za jeden z najlepších a pochádza paradoxne z filmu tohto režiséra. Medzi Deppom a Baleom sa však žiadne iskrenie nekoná a tak sa začína len stokrát obohratá naháňačka na mačku a myš, ktorá volá po švihu a ostrejšom scenári. Vždy sa mi však zdalo, že na rozpletenie hustejšej gangsterky je Michael Mann príliš veľký decenťák :-). Dobové vyobrazenie 20. storočia je úchvatné. 70%

Priznávam, že by snímke nezaškodilo menšie prestrihanie, ale aj tak sa oplatí raz za čas zhliadnuť originálny ázijský film, ktorý nie je poznačený veľkolepou hollywoodskou produkciou, ale maximálne nekomerčným dejom prenesie diváka do dôb monumentálnych čínskych predstavení a tvrdého zápasu o život a vybojovania pevného miesta v ňom. Divadelná hra "Sbohem, má konkubíno" predvádzaná na javisku, mala pre mňa osobne veľké čaro a herci, prezlečení za konkubíny, spievajúci vysoké tóniny, znázorňujúci nežnými rukami jemné ženská gestá, boli presvedčiví a keby som mala možnosť sedieť v tej chvíli, v tom jednom nezabudnuteľnom okamihu medzi divákmi, dostavili by sa asi trvácnejšie pocity než len chvíľkové očarenie. Každopádne, veľmi silný zážitok, nečakaný dojemný záver a krásnu Li Gong netreba komentovať.

Pri sledovaní tejto snímky som bola náramne uveličená z toho, že na režisérskej stoličke sedel kráľ humoru Billy Wilder. Dôvodom je zvláštny scenár, ktorý nemusí byť pre mnohých atraktívny, keďže sa celý dej odohrával v jednom prostredí, konkrétne v zajateckom tábore s pár hercami a pomerne bez vyhrotených situácií - ak nerátam záver. Tým pádom sa dostávajú na rad wilderovské hlášky galaktických rozmerov, vtipne napísané postavy a zábavné scény. V každej jednej cítiť pevnú ruku Wildera, ktorý posúva snímku do úplne iného levelu a dodal jej pravý nefalšovaný pôvab. William Holden vynikajúci.

Ak bol niekto majster v natáčaní klasických westernov s odvážnymi i zbabelými mužmi Divokého západu, zaujímavým scenárom a skvelými hercami - tak to bol legenda westernu Sergio Leone. Aj napriek tomu, že westerny nemajú pre moju vekovú kategóriu, prirodzene, až také čaro, rada zapadnem medzi prostredie s puškami a silnými rečami tam, kde sa tvrďasi bijú za prestíž, nedocenenú pýchu a kde pre nežné polovičky niet miesta :-) Navyše, hudba Ennia Morricone je pre western nevyhnutnosťou. Eastwood s cool cigaretkou dokazujúci svoju nadradenosť, parádny.

Veľmi osobná autorova výpoveď, čo je nenútene cítiť v každom pohľade, geste a postoji hlavnej postavy - starca. Jeho sen obsiahnutý mysterióznym podtextom, naháňajúci úzkosť a ničím nepodmienený strach, je dokonalou sondou do života individuálnej ľudskej bytosti a zahŕňa životom nazbierané veľké hriechy i malé prehrešky - nečakane premietnuté v sne - bez racionality, s údivom nad tým všetkým. Túžba zmeniť 80 rokov staré minulosti, predbehnúť budúcnosť, postaviť sa pred smrť ako víťaz, nie ako životom ubitý starec o paličke vidiaceho sugestívne výjavy - vlastný portrét v rakve so silným odkazom zo záhrobia. Svedomie čoby verný sprievodca na tŕnistej ceste životom, ktoré vám na jeho konci všetko spočíta aj s úrokmi. Zmierovacie ceremónie s rodinou - už keď je neskoro. Chuť lesných jahôd ako posledný pôžitok pred príchodom konca. Jeden z najsilnejších Bergmanových filmov o nevyhnutnosti zmeniť niečo, čo sa zdá byť už stratené.