Petra321

Ani neviem čo k tomuto povedať... Spočiatku to bolo také meh, potom sa dej trošku rozbehol, potom zasa spomalil a koniec si mohol odpustiť poslednú scénu, pretože bez nej by to podľa mňa bolo omnoho lepšie. Keď ide o tému romantického vzťahu medzi človekom a robotom, môže z toho vzniknúť niečo zaujímavé, no to automaticky neznamená, že aj dobré. Na niečom takomto treba naozaj dobre popracovať, a aby mohol príbeh fungovať, chcelo by to niečo viac. Pokiaľ sa niekto chce pozrieť na obyčajnú a trochu zvláštnu lovestory, možno sa mu to bude páčiť, no ja osobne som od tohto konceptu očakávala trochu viac. Hlavné postavy mali množstvo pekných scén, no tie nestačia k tomu, aby ponúkli dobrý príbeh. Chémia bola fajn, herci boli sympatickí, herecké výkony ťažko povedať... Myslím si, že pokiaľ by do tohto projektu vložili viac, po scenáristickej a celkovo produkčnej stránke, mohlo to byť omnoho lepšie. Posledná scéna... Ach jaj, veľmi rada by som sa tvárila, že neexistuje, ale žiaľ, tých pár sekúnd pokazilo môj ako-tak dobrý dojem z celého seriálu. Mohol mať celkom hlbokú myšlienku, no namiesto toho to tvorcovia stavili na koniec, ktorí predpokladali, že chceme vidieť. Mnohí určite áno, takto to prišlo o význam, ktorý to mohlo mať.

Hah… Čo k tomuto povedať? Išla som do toho úplne naslepo, s tým, že môj jediný dôvod prečo to pozerať bol, že tam hrá Barcode. A myslím, že toto ma definitívne presvedčilo, že nemusím vidieť všetko, v čom hrajú herci, ktorých mám rada. Aby sme sa pochopili, DFF rozhodne nebolo zlé. Práve naopak. Ľudia, ktorí ma poznajú ale vedia, že nemám rada horory a a toto bol asi ten najviac hororový horor aký som kedy videla. Najlepšie bolo, keď som si ho pustila večer sama na intráku… Kým som to stihla vynúť, bola som už priliš zvedavá čo sa bude diať ďalej. Celé prvé štyri epizódy som sa sama seba pýtala: ,,Peťa, naozaj to ideš pozerať niečo takéto len preto, lebo to je BL?” Nie som na to hrdá, ale sčasti to bolo naozaj tak. Povedala som si, že to potiahnem na päť epizód, pretože v piatej sa mal objaviť Barcode a potom uvidím. Piatou epizódou ale začal flashback, ktorý trval niekoľko ďalších epizód a tento flashback už tak celkom hororový nebol. Prvé štyri epizódy sú naozaj desivé (prinajmenšom pre niekoho ako ja), ale od piatej sa tempo trochu zvolní. Horor prechádza na psychologický žáner, ktorého centom sú deti na strednej škole. Chcú natočiť film a potrebujú pomoc triedneho čudáka, ktorého veľmi radi šikanujú. Túto recenziu píšem s dosť veľkým odstupom, no stále si pamätám, ako som sa cítila pri pozeraní každej jednej novej epizódy. Začala som pozerať, keď ich bolo päť a na zvyšné som si pekne čakala každý týždeň. Detaily deja rozoberať nejdem, aby som neprezradila podstatné veci. Dovolím si povedať, že príbeh ako taký bol naozaj skvelo napísaný a herci takisto odviedli úžasnú prácu. Väčšina z nich boli ešte len začiatočníci a toto boli ich prvé herecké roly, no zhostili sa ich naozaj úžasne. Najviac som asi vnímala Barcoda. Čiastočne aj preto, lebo ho už poznám, no z veľkej časti aj preto, lebo jeho postava bola plná najrôznejších emócií a Barcode ich všetky zvládol na jednotku. Dokázal zahrať zamilovanosť, bolesť, strach, zúfalstvo, frustráciu, šialenstvo… A všetko bolo uveriteľné. Celkovo, nemám problém pozerať niečo takéto na verejnosti, no DFF som pozerala výlučne keď som bola sama, pretože ja som príliš expresívne človek a také veci ako vypúlené oči, lapanie po dychu, predýchavanie niektorých momentov a občas aj kričanie do vankúša u mňa nie sú ničím výnimočným. Čítala som rôzne komentáre, či už na FB, IG alebo MDL a stretla sa s názormi, že niektorí ľudia nemajú radi žiadnu z postáv. Úplne im rozumiem. Toto naozaj nie je typ príbehu, kde môžete povedať, že postavy sú zlatíčka, pretože to tak vôbec nie je. Raz som sa ale dostala do hádky ohľadne jednej postavy, o ktorej nechcem tvrdiť, že predstavuje záporáka, pretože v DFF sú všetci istým spôsobom záporáci. Záleží len od toho, kto podľa vás urobil najhoršiu vec, pretože to všetko sa nejakým spôsobom spojilo dohromady a myslím, že keby sa čo i len jedna udalosť nestala, príbeh by sa ubral úplne iným smerom. Jedna postava bola snáď všetkými najviac nenávidená, ale ja som ho z nejakého dôvodu mala rada. Neospravedlňovala som jeho činy, no keď som spoznala jeho background, vnímala som ho úplne inak. Povedať, že som ho mala rada je možno príliš, povedzme skôr, že som ho nenenávidela. Pokiaľ si dobre spomínam, flashback skončil v deviatej alebo desiatej epizóde a potom sme ss opäť vrátili do prítomnosti, kde sa objasňujú nové skutočnosti. Po celý čas ma zožierala otázka, či za všetkým zlým čo sa tam deje, stojí niečo supernaturálne alebo je všetko dielom človeka. Prikláňala som sa k druhej možnosti, no ak mám byť úprimná, omnoho viac by ma potešila tá prvá. Nie preto, že som chcela fantasy, ale preto, lebo to všetko bolo naozaj zvrátené a bolo mi zle z predstavy, že by niečo také dokázal živý človek. Koniec… Hm… Tak k tomuto naozaj neviem čo napísať bez toho, aby som niečo prezradila. Poviem len toľko, že som nikdy neočakávala happyend a ani som ho nedostala. Nie šťastný koniec však neznamená zlý koniec v zmysle, že to nebolo dobre spracované. Mám k tomu isté výhrady a možno niekto, kto miluje horory, by ich mal omnoho viac, ale mne sa záver páčil. Už dávnejšie som si všimla, že posledná epizóda je v thajských BLkách občas úplne zbytočná a aj tu som si asi polovicu epizódy zastávala rovnaký názor, no posledné scény to všetko vyrovnali. Overall, aj keď toto ani zďaleka nie je niečo, čo by som si dobrovoľne pozrela, keby som vedela o čo ide, musím povedať, že som si seriál naozaj užila. V rámci možností, samozrejme. Viem, že sú ľudia, ktorí si horory užívajú, ale ja medzi nich nepatrím. Skôr ma bavila tá psychologická časť, z ktorej sa mi vážne dvíhal žalúdok, ale takisto to bolo plné hlbokých tém ako napríklad šikana a jej možné dôsledky na psychiku alebo to, že pravda vždy vyjde najavo, nech to trvá akokoľvek dlho.

Tak toto bolo naozaj dobré. Kórejské BLká pre mňa nie vždy vypália dobre, no toto som si naozaj užila. Príbeh spočiatku pôsobil tak... obyčajne, ale veľmi rýchlo nabral na obrátkach. Všetky štyri hlavné postavy boli naozaj zaujímavé. Milujem ich chémiu v podobe partnerských aj priateľských vzťahov, pretože sa k sebe naozaj hodia. Stretla som sa s názormi, že herecké výkony mohli byť lepší, ale mne sa páčili také aké boli. Priznávam, pri niektorých scénach som iba krútila očami, ale to nebola ich chyba. Pôsobilo to tak, že niektoré scény jednoducho neboli vo finálnej verzii, ale to je len môj názor. Naoko jednoduchý príbeh v sebe ukrýval hlboké posolstvo. Niektorí ho prirovnali k seriálu The eighth sense a chápem prečo, pretože tie podobnosti tam naozaj sú. Príbeh ako taký sa ale líši a aj napriek istým zhodám ponúka úplne iný zážitok. Po dopozeraní som si prečítala manhwu, podľa ktorej to bolo natočené a myslím, že seriál sa mi páčil viac. Chcelo mi to viac scén s vedľajším párom, ale inak bolo seriálové spracovanie omnoho lepšie.

Do tohto som išla s nulovými očakávaniami. Nečakala som nič dobré a popravde som bola pripravená na to, že to po druhej epizóde vzdám. Obsah nesľubuje nič zaujímavé, pokiaľ sa teda nebavíme o štipľavých scénach. Čo iné by sa predsa mohlo odohrávať na mieste, na ktorom sa príbeh odohráva? Hah... Čudovali by ste sa, ale dialo sa toho celkom dosť. Samozrejme, so všetkým, čo som pred chvíľou spomenula. Osem priemerne dlhých epizód toho neobsahovalo veľa, no predsa dokázali ponúknuť zaujímavý príbeh. Osobne si myslím, že nejde o nijaké majstrovské dielo, a že existuje množstvo lepších, no rozhodne ide o niečo zaujímavé a podľa mňa to stojí za pozretie. Hlavné postavy hviezdili a vedľajší pár (hah, neviem, či je "pár" to správne pomenovanie) si takisto išiel svoje a ponúkol niečo, s čím sa teda často nestretávame. Dovolím si povedať, že som videla viac ako dosť BL-iek z ázijskej produkcie, no niečo takéto som ešte nevidela. Nie som fanúšik takýchto vzťahov, ale bolo zaujímavé sledovať ako jednoducho vyriešili dosť veľký problém a ako jednoducho všetci priali naoko bláznivé riešenie. Vedľajšie postavy by si rozhodne zaslúžili viac priestoru, pretože ich riešenie bolo síce zaujímavé, ale vzhľadom na malé množstvo time-screenu, mám pocit, že tak trochu nie úplne domyslené. Chýbalo mi trochu viac chémie z jednej strany na to, aby mohlo niečo takéto fungovať.

Z nejakého dôvodu som si myslela, že všetky kdramy majú 16 epizód... Neviem, predpokladala som, že je to také nepísané pravidlo. Keďže toto ich malo len 12 a obsah ma zaujal, neváhala som a pustila sa do pozerania. Všetky tri hlavné postavy som si obľúbila už prvého momentu a vďaka nim som tých 12 epizód zhltla za pár dní. Priznám sa, čakala som iné spracovanie konca, no aj toto sa mi veľmi páčilo. Herci k sebe pasovali a ich interakcie boli takmer bezchybné. Najviac som sa bavila na Ji Hanových výrazoch tváre.

Wau. Tak toto bolo niečo úžasné. Pred chvíľou som kamarátovi poslala takúto správu: "Je to úžasné, úžasné úžasné úžasné dokonalé skvelé nadherne a došli mi synonymá k slovu úžasné." A za svojimi slovami si stojím. Zaujímavosťou je, že seriál je natočený v Taiwane, ale podľa čínskej knihy od veľmi známej autorky menom Priest, Jeden čínsky seriál na motív knihy od tejto autorky už v Číne zakázali vysielať, takže som rada, že Taiwan prevzal iniciatívu a vytvoril tak nádherné dielo. S touto dvojkou sa mi bude lúčiť veľmi ťažko. Myslím, že toto je prvýkrát, čo mi je ľúto, že mimo Thajska nie je bežné, že dvojice spolu zostávajú a hrajú vo viacerých seriáloch, pretože Chris a Kurt hviezdia na plnej čiare. Rol Qiana a Yuana sa zhostili perfektne a do oboch postáv vložili maximum. Chémia chemikuje, napätie napätuje a iskry iskria presne vtedy, kedy majú. Ú Ž A S N É.

Najprv som infarktovala na začiatku, potom niekde uprostred hneď niekoľkokrát po sebe a koniec ma už zabil.

Do tohto som išla s nízkymi očakávaniami, no už po prvej epizóde mi bolo jasné, že som sa mýlila. Stretnutie prvej lásky po dlhom čase bolo vykreslené naozaj dobre. Herci sa do svojich postáv vžili a dokázali nám ukázať všetky emócie, ktorými si Miyata a Takashi v priebehu deja prechádzali. Japonské BLká v sebe majú niečo typické pre Japonsko. Neviem to identifikovať, ale kto niečo takéto videl, určite vie o čom hovorím. Hoci je toto vysoko nad tou typickou japonskou produkciou, to niečo typicky japonské tam stále je a mne sa tento paradox veľmi páčil. Škoda, že sme sa nemohli bližšie oboznámiť s ich minulosťou.

Pôvodne som sa do tohto seriálu vôbec nechcela púšťať. Šestnásť deväťdesiatminútových epizód ma nijak zvlášť nelákalo, ale keďže ma môj pen pal friend cca rok presviedčal, že si to mám pozrieť, tak som si povedala, že tomu dám šancu. Čiastočne aj preto, aby mi už s týmto dal pokoj XD. Prvé epizódy ma nijako nenadchli, z veľkej časti kvôli Nutovi, ku ktorému naozaj nebolo jednoduché nájsť si cestu a mať ho rada. Potom ale prišli flashbacky a čím viac sa odhaľovala jeho minulosť, tým viac som rozumela jeho správaniu. Nut pôsobí prvým dojmom ako príliš komplikovaná postava, no jeho minulosť dodáva zmysel každému jednému zlému slovu, ktoré vyšlo z jeho úst. Na druhej strane, Tofu je úplné zlatíčko. S Nutom sú ako jing a jang. Macko sa od iných romantických BLiek odlišuje tým, že v ňom nejde len o romantickú linku. Okrem lásky sa riešia rôzne iné témy ako napríklad domáce násilie, homofobia zo strany rodiča, toxické vzťahy v rodine, odlúčenie a mnohé ďalšie. V pozadí sa po celý čas diali veci, ktoré sa spočiatku zdali byť nepodstatné, no napokon krásne zapadli do hlavnej dejovej línie. Zistenie, že Song je vlastne Nuengov brat, že Prim pozná Tarna, vyšetrovanie ohľadne ublíženia na zdraví, extrémne nepríjemná suseda, ktorej by som najradšej vyškriabala oči… To všetko sa priamo týkalo Nuta a nejakým spôsobom zapadlo do jeho príbehu. Pokiaľ by chýbal čo i len jeden detail, celý príbeh by sa zmenil od základov. Vedela som ako príbeh skončí, a preto pre mňa niektoré veci neboli až tak šokujúce. Niektoré veci mi vďaka tomu dávali zmysel skôr ako bol odhalený ich význam a na to, čoho sa niektorí ľudia báli, som sa ja tešila. Napriek tomu všetkému ma posledné dve epizódy dostali. Počas nich sa vo mne prestriedali všetky emócie, no napokon to predsa len skončilo radosťou. Záver bol presne taký, aký si tento príbeh vyžadoval.

BL alebo bromance? Nie je to jedno? Je to jednoducho dobré, no popravde sa nečudujem, že to v Číne zakázali vysielať. Ok... Teraz, pár hodín po dopozeraní si myslím, že som pripravená napísať túto recenziu. Keď som počula, že to bolo zakázané, ale čínski fanúšikovia boli dosť bystrí na to, aby stiahli všetky epizódy, bola som presvedčená, že to musím vidieť. Obľúbila som si všetky hlavné postavy, aj keď som sa trochu strácala v ich menách, ale to je chyba neoficiálnych tituliek. LJS a RNZ boli úžasní a ich chémia naozaj iskrila. Úprimne povedané, nie som prekvapená, že čínska vláda tento seriál pozastavila, ale je to škoda, pretože príbeh bol jednoducho dokonalý. V prvom rade ide o príbeh o nebezpečnej smrtiacej hre a skupine ľudí, ktorí sa snažia prežiť. BL aspekt bol len súčasťou niečoho väčšieho. Chystám sa čítať knihu, takže sa teším na scény, ktoré sa do seriálu nedostali. Nepatrím medzi milovníkov hororov, no a preto som sa miestami pýtala sama seba, či to naozaj idem pozerať len kvôli BL aspektu, no napokon som si príbeh ako taký užila najviac ako sa dalo. Niekedy to bolo naozaj strašidelné, niekedy nie. Niekedy som cítila motýle v bruchu, niekedy som chcela preplakať hodiny. Každé dvere obsahujú iný príbeh a postavy musia nájsť stopy a zistiť ako sa dostať von. Nie je to ľahké, ale keď spolupracujú, nie je to ani ťažké. Príbeh je plný napätia, vďaka čomu som si za pár dní pozrela všetky epizódy. Ale ku koncu mám nejaké výhrady. Teda, nemôžem povedať, že sa mi nepáčilo, ale ani to, že sa mi páčilo. Posledná scéna mi jednoducho nedáva zmysel. Celkovo bol príbeh skvelý, ale koniec som si predstavovala inak. SPOILER ALERT >>> Nečitala som knihu, takže som to možno len nepochopila, ale prečo musel LJS vytvoriť úplne nový svet? Prečo nie len nového NPC? Chcem tým povedať, že jeho kamarát mohol vytvoriť NPC, ktorý je schopný vyjsť z hry, tak prečo to nespraviť znova? Viem, že to nie je ľahké, ale toto je nadprirodzené alebo skôr scifi prostredie, a keď to bolo možné raz, som si istá, že by to fungovalo znova. A rada by som vedela, kto bol ten kamarát zo strednej školy.