PeterJon

Nenápadný príbeh o živote. Príjemný, prirodzený, ktorý sa na nič nehrá. Vydarení herci, vydarené scény. Je osviežením medzi umelými zidealizovanými filmami. Oddychový nezávislý film o ľuďoch a ich jednoduchých životoch s pomalým tempom, v štýle Everything is Illuminated alebo Jarmuschových filmov. Černoško Brandon Ratcliff na zožratie milý. Škoda tých zbytočných zvrhlostí, ktoré film kazia a zrážajú dolu jeho hodnotenie, do poetického nevinného rázu filmu sa nehodia.

Príbeh o láske a túžbe po slobode. Veľmi odľahčujúci zážitok, nenáročná oddychovka. Herecké výkony sú slabšie, miestami až trapné, prehnané a prekuknuteľné, no pesničky sú fenomenálne. Film som pozeral deň pred skúškou, vtedy mi pomohol zahodiť starosti za hlavu. Rovnako aj dnes ma koniec filmu dojal k slzám.

Celkom dobré. Čo mi trochu vadilo, bolo až príliš veľa cigánskej hudby, ktorá v tomto prípade nebola taká temperamentná a zaujímavá ako obvykle. Miestami je film trochu nudný.

Film, ktorý počíta s tým, že divák je primitiv a žiada nenáročnú komédiu. Tak ho s jednou nakŕmime… Vypol som to po 40. minútach. Herecké výkony o ničom.

Dosť nudný film. Keď indiánske deti spievali jezuitské chorálové piesne, bolo to úplne nemožne spravené, playback. Takisto scény, keď mnísi vzali zbrane na odpor a zabíjali nepriateľov. Film nebol ničím zaujímavý, jedine hereckým výkonom De Nira.

Keď som videl film po prvý krát asi pred ôsmimi rokmi, veľmi veľa z neho vo mne zostalo, nadchol ma. Teraz som sa dosť ošíval pri ňom a vôbec ma nezaujal, dokonca som ho ani nemal chuť dopozerať. No, ľudia sa veru menia. Film sa naprogramovane odvíja a je prehnane citový.

Pekný film, zaujalo ma, ako dvaja chalani so slobodnými myšlienkami uvoľnene a s nadhľadom fungovali v okolí nasiaknutom komunistickým primitivizmom. Jediná vec, ktorá mi trochu vadila: ked ukázali Čínu po 27 rokoch, vyzerá to, akoby tam komunizmus už nebol. To vytvára trochu klamlivý dojem u diváka, že sa tam situácia zmenila, čo nie je celkom pravda

Dokument o najnáročnejších prácach na našej planéte. Rakúsky režisér Michael Glawogger nám ukáže pohľady na robotníkov v 21. storočí. A ten pohľad veru nie je zidealizovaný. Keď človek vidí zábery z prác v dokumente Robotníkova smrť, tak je rád, že sedí v teplej kancelárii a pozerá z okna do blba. Vydarený úvod doprevádzaný industriálnou hudbou Johna Zorna nasadí vysoké očakávanie, samotný film ho však nenaplní. Niektoré časti dokumentov sú asi tak pútavé, že počas ich pozerania stihnete vyvenčiť psa, navariť cestoviny a napísať recenziu. Zábery sa opakujú, sú zdĺhavé, film mohol byť kratší, pridalo by mu to na hodnote. Gradácie sa nedočkáme, stále rovnaké tempo časom znudí. John Zorn, americký inštrumentalista, sa mohol pochlapiť aj viac, v prvom dokumente o ukrajinských baníkoch nevydá v podstate ani zvúčok. Dokumentarista Michael Glawogger vytiahol z archívu aj niekoľko štýlových záberov. Uvidíme oduševnených robotníkov, ako prehnanými gestami prisahajú: „Ja, najlepší robotník z 9. šachty, vám tu slávnostne hovorím, že do konca roka vyťažím 28.000 ton uhlia nad stanovenú pracovnú normu!“ Čo im to tak nebezpečne dýcha na chrbát? Že by to bola silueta červenej hviezdy? :)

Tento film ma emocionálne vyčerpal, rovnako aj svojou dĺžkou. Balansuje medzi filmárskou profesionalitou a gýčovým pátosom Stevena Spielberga. Kalkul ako vyšitý, ktorý ukradol všetkých Oscarov filmu Thin Red Line.

Výborná hudba, oddychový film v odľahčenom, pozitívnom duchu. Ukrajinský miestny švihák nám rozpráva príbeh o tom, ako jeho otec pomáha americkým Židom v ceste za hľadaním stôp po svojich predkoch. Frodo z pána prstenov dostal okuliare veľké ako svet a s účesom poslušného chlapca brázdi Ukrainu. Odhaľuje sa zaujímavý fakt: Židia to mali pred vojnou rovnako ťažké v Rusku ako v Berlíne.