Lendak

"It is important to draw wisdom from different places. If you take it from only one place, it becomes rigid and stale.”______Po desiatich rokoch som sa vrátil ku seriálu, ktorý formoval celé moje detstvo a aj napriek počiatočnému strachu môžem spokojne usúdiť, že ATLA je jeden z tých, nebodaj najlepší animovaný seriál, ktorý mal tento svet možnosť vidieť. Tým, že ja osobne milujem v príbehoch kontrast, je jeden z hlavných dôvodov, prečo to milujem. V jednej epizóde sedí človek ako prikovaný a s napätím sleduje vývoj situácie v Ba Sing Sei, o chvíľu strieka blahom nad tou epickou akciu, v sekunde zase umiera smiechom nad tým, miestami síce detinským až infantilným, trefným humorom a na koniec dostane totálny mental breakdown (Azula ty piča skurvená!!). To všetko je síce super, ale nebolo by to super, keby tvorcovia nenapísali jedny z najkomplexnejších charakterov, minimálne v histórii animákov. Či už mojej prvej detskej lásky, strýka Iroha, sorry ale to ako posiluje na tej prični mi v hlave ostalo až doteraz, tak aj postavu s jednou z najlepších redemption árch v seriálovej histórii, kde sa z tvrdohlavého princa Zuka, ktorého jediným cieľom je chytiť Avatara, sa nakoniec stane jeho najlepším priateľom. A takto funguje takmer každá postava, ktorá má svoju vlastnú osobnosť a rozoznateľná a zároveň si prejde aj nejakým charakterovým vývojom (Sokka, zo začiatku ako komický prvok dostane v druhej "knihe" obrovský glow up, a do toho mu dostane prekvapivo veľmi funkčný romantický vzťah). A takmer som zabudol na to, ako seriál s úplnou ľahkosťou malým deťom predhadzuje vážne spoločenské témy od sexizmu, xenofóbie, propagandy, výmývanie mozgov až po genocídu. Áno, v seriáli pre malé deti sa objavuje vyvražďovanie národov, ale je to podané veľmi zjednodušenou formou. Strašne sa mi páči aj to, jak príbeh kopíruje základnú trojaktovú štruktúru, kde prvá séria je setup a predstavenie sveta, druhá séria je to, kde sa to všetko posere a v poslednej sa karty obrátia a dojde ku rozuzleniu. Prvá séria, napriek tomu ako ľahko dokázala nastaviť tón a predstaviť svet, je podľa mňa tá najslabšia, pretože najviac tlačí ten infantilný humor a zároveň tam je strašne veľa fillerov, kde niektoré ani niesú nejakým extra zážitkom. Všetko sa ale zmení vo finále, ktoré opäť zvážnie a nakoniec to epicky vyvrcholí. Druhá séria sa vysrala na fillery a keď tam nejaký je, tak stojí fakt za to alebo posúva charaktery ďalej (Zukova epizóda). V druhej polovici sa to premení na, až priam Orwellovský, politický triler, ktorý je tak neskutočne vygradovaný, že človek na konci iba čumí s otvorenou hubou nad tým horkosladkým koncom. Tretia séria síce začala na vážnej note, ale rýchlo sa vrátila do starých koľají a dostali sme hneď niekoľko fillerov za sebou a opäť, oni niesú zlé, ale zároveň niesú nijak dychberúce. Na druhú stranu sa tu je epizóda The Puppetmaster, ktorá len tak tak hraničí s hororom. Nakoniec sa to vráti späť a dostaneme jedno z najepickejších finále, ktoré som mal za svoj krátky život možnosť vidieť. Epická bitka, rozdelená do troch frontov s geniálnym rozuzlením a nádherným zakončením. Do smrti budem s radosťou spomínať na to, ako som máchal rukami, či náhodou niesom Avatar ;)_____"In the darkness, hope is something you give yourself." ____Na napísanie tejto slohovky bolo spotrebovaných extrémne veľa kaktusového džúsu a nespočetné množstvo šálok jazmínového čaju. Hej a dajte tomu dedovi pokoj a neničte mu v kuse ten jeho stánok s kapustou!!!

"I am not in danger... I am the danger."____________Absolútny vrchol seriálovej tvorby. Ťažko uveriť, že tento seriál vznikol v dnešnej záplave nekonečných telenoviel. Počas 5 sérií krásne sledujem prerod našej hlavnej postavy z milujúceho otca a manžela, ktorý by neublížil ani muške ( kto videl tak pochopí), na nebezpečného drogového bossa, alebo ukážka toho, čo dokáže urobiť človek v zúfalej situácii. Všetci tu ospevujú úplne brilantný herecký výkon Bryana Cranstona a áno, je to neopakovateľne zahrané, ale za zmienku stojí aj o nič horšie zahraný Aaron Paul. To, čo v roku 2008 vzniklo už asi nikdy nevznikne. Ja neviem...Toto sa nedá okomentovať bez toho, aby som tu nič nevyspoiloval. Takže bacha, SPOILERY!!!! Všetci hovoria, že po finále začali tlieskať, až na mňa. Po tom, čo Jesse prerazil bránu a Walt poslednýkrát vystrelil, mi v hlave prechádzalo strašne veľa emócii. V hlave mi prechádzal hnev pretože to všetko končí, smútok pretože to všetko končí a radosť pretože to všetko.. áno.. končí. Tiež ma prekvapilo, že nikto z Waltovej rodiny nezomrel, teda až na Hanka. Ďalej pokračujeme vo vychvaľovaní. Postavy sú, spolu so scenárom úplne do toho najmenšieho detailu premyslené. Od začiatku do konca je všetko premyslené a tak seriál nemá žiadne hluché miesta alebo diery v príbehu. Soundtrack je na nezaplatenie a taký malý funfackt: Nikdy som tu znelku nepreskočil. Tiež som si všimol, že niektorí tu písali, že El Camino malo lepšiu kameru, lebo tu sa veľmi triasla. Podľa mňa to tu je aj tak lepšie, lebo vďaka tej trasujúcej sa kamere to vyzeralo viac realisticky. reálnosti tu dopomáhajú herci, alebo ,už asi tretíkrát napísané, ten scenár. Ja viem, že to tu opakujem, ale ten scenár je proste tak neopísateľne úžasný a geniálny že to až nieje možné. Až teraz som si uvedomil, že tu píšem úplné blbosti. To proste človek musí vidieť, aby človek pochopil tú genialitu.

“Make mistakes, learn from them and when life hurts you, because it will, remember the hurt. The hurt is good. It means you’re out of that cave.”____ 1. SÉRIA___ "Friends don´t lie."____Mix Spielberga a Kinga? Yes please!! Obidvaja majú niečo spoločné. Obidvaja sú géniovia svojho odboru a aj samotní tvorcovia. Všetko tu je takmer dokonalé. Od paradného, napínavého a prekvapivo aj inteligentného scenára a deju, po úžasnú osemdesiatkovú atmošku. A hercov nevynímajúc. Stranger Things je proste spracované s takou ohromnou láskou a precíznosťou a je to vidno v každej scéne. To isté sa dá povedať aj o postavách. Takmer každá postava tu má minimálne jeden svoj moment. Proste nemám slov. Zatiaľ čo prvá séria je taký úvod do celého (už vlastne univerza) sveta ST, tak tie ostatné už si idú vlastnou cestou. Láska na prvý pohľad existuje. Tlieskam Dufferovcom. 2. SÉRIA___ "Bitchin!"___ Epickejšie, akčnejšie a hlavne, viac Kingovejšie. Áno, Stranger Things sa vrátili jak sa patrí v novšom, viac sviežom a lepšom kabáte jak predtým. Znova tu je vidno inšpirácia Spielberga (vizuál) ale hlavne, a čo ma najviac potešilo, Kingom. A to tým jeho štýlom písania príbehov a gradácia. Neverím že toto neje z jeho pera. Ale mimo toho tu je aj viac cítiť ten osemdesiatkový fíling, scenár není tak detinský a celkovo je táto séria oveľa dospelejšia, ale zato menej hororová. Čo mne vôbec nevadí, práve že vyhovuje. Lebo ten psychologický triler s prvkami hororu do tejto zápletky pasoval jak prdel na hrnec. Dufferovci ale nezabudli na to, čo robí Stranger Things Stranger Things. A to sú tie postavy. Ako v prvej, každá z nich tu má svoj moment slávy. Hlavne Bob si finále ukradol pre seba. Rest in pís. Herci tu sú tiež lepší jak minule, najviac tu je vidno u Winony, kde tie jej výjavy neboly až tak prehnané. A na koniec taká malá rada do života. Len to, že pomôžete zachrániť Stredozem, neznamená že prežijete útok Demo-psov. VERDIKT: 10/10 3. SÉRIA___ "We´re not kids anymore."_____ Stranger Things je každou sériou ďalej za tou predošlou. Podivnejšie, akčnejšie, vtipnejšie, epickejšie, emočnejšie a viac osemdesiatkové. Táto ultimátne komediálna dávka extázy sa v sekunde mení na nervák jak prasa. A milujem to! To, ako Dufferovci dokázali vytvoriť tento seriálový skvost sa nedá opísať slovami. Jednoducho každá sérka vynikala v niečom inom. Prvá vynikala v hororovej atmosfére, druhá v strhujúcom deji a táto vynikala prevažne emočne lebo celú ST3 si ukradol Dacre Montgomery ktorý má set sakra herecký talent a dokáže divákovi predať emócie iba svojím pohľadom. Tvorcovia ale nezabúdajú na jednu vec. A to že tí detskí herci nebudú vždy deti a preto spravili túto sériu plnú pubertiackých emócií, viz. Will v lese kde Noe už podruhýkrát dokázal že vie hrať. A to finále plné zvratov, akcie a emócií? To ani nestojí za reč. Definícia strhujúceho žánru. Hopperov list tomu dosadil zlatú korunu. Ale aj tak to je podľa mňa tá najslabšia sérka. Čo mi najviac vadilo bol ten nečakaný obrat. Najviac to bolo vidno na Hopperovi. Kým v prvých dvoch to bol taký trochu tvrdohlavý ale správňacký šerif, tu sa z neho stal wannabe hláškujúci foter. A ono to je vtipné, ale tá jeho premena nedáva nijaký zmysel. Ďalej to, že toto už zďaleka není nejaká komorná dráma, ale čistý, ale furt poctivý, blockbuster. Lebo keď sa nad niektorými vecmi človek zamyslí, tak to je riadna chujovina. Už len to, že týpek s nadváhou a partia detí skolia trénovaných zabijákov je celko Strange. Ale furt to je úžasná séria, ktorá nezabúda na to, prečo je taká skvelá. Po tretíkrát môžem tlieskať Dufferovcom za ich robotu. A ako tak vidím z nových informácií, tak budem aj po štvrtý krát.  4. SÉRIA___ "There is no shame in running. Don´t try to be heroes."___ Stranger Things bolo, je, a furt bude vždy o postavách. O ich radostiach, strastiach, traumách, dilemách a vnútorných démonoch a zápletka bola druhoradá. Tá to iba doplňovala. Presne ako u majstra hororu, Stephena Kinga. Teraz to je ale naopak. Príbeh je prvoradý ale na postavy sa furt nezabúda. Character development tu je asi najlepší za celý seriál. Tí, čo pičujú že ST už není ono, že od komornej scifi drámy sa z toho stal debilný blockbuster, tak sú asi dostali po hlave korčuľou, lebo Dufferovci od začiatku plánovali že každá séria bude väčšia, väčšia a väčšia. Táto sa ale vrátila ku prvej sérii, a konečne tu máme plne hororové DivnoVeci. Všetko tu je takmer perfektné. Od scenára ktorý do seba geniálne zapadá, po boží soundtrack ktorý furt používa staré známe ST skladby (Soldiers mi vždy dá husinu) ale nebojí sa zakomponovať aj osemdesiatkové vypaľováky, Running up that hill ani nemusím komentovať. Hudba perfektne dotvára atmosféru tých neskutočne napínavých a kulervoucích scén. Jak v každej sérii, tak aj tu si niekto ukradol herecky celú sériu. V prvej to bola Winona, v druhej Noah, v tretej Dacre, a tu si to ukradla jeho sestra Sadie. Scéna na cintoríne je neuveriteľná, ale úžasná emočná vykrádačka. Ale aj tak sa úplným ťahúňom série stal Eddie. Geniálne strelený týpek, ktorý má svoje hodnoty s jedným z najlepších character developmentov s celom Stranger Things. Jeho metalové sólo je jeden z top highlightov. Spolu s Maxiným útekom, jednoshotovou prestrelkou v Californii, sračkunaháňajúci, súbojom s Demogorgonom a odhalením Vecny, ktorý je ten najviac odpaľujúci zvrat v celom seriáli, sú toto úplne vrcholy tejto úžasnej série. Tých 30 mega na epizódu tu je fakt vidno. Bál som sa že sa v tom ten seriál utopí. Ale hovno! Dufferovci to dokázali a vytvorili rýdzi diamant medzi blockbustermi, ktorý nemá obdobu. Hneď po druhej sérii to je tá najlepšia. Lebo druhá vynikala hlavne dejom a tým, jak bola vygradovaná. A tu je tiež úžasne vygradovaná, ale má to pár dierok. Napríklad tá stopáž je extrémne vyhrotená. Niektoré dejové linky tu sú zbytočne naťahované, a niektoré tu ani nemuseli byť. Výlet na Kamčatku bol skvelý, ale aj tak to nijak nepasovalo do tej celej mozaiky. California mala zase málo priestoru a až na finále ma to dosť nudilo. Jediné čo ma zaujímalo bolo Hawkins. Som hrdý na to, jak sa dokáže seriálová produkcia takto prekonať. Aj keď som sa toho bál, tak štvrtá séria nijak nevybočuje z radu a furt robí to čo robí DivnoVeci Divnovecami. Eddie ma po rokoch priviedol späť ku Metallice. Túto adrenalínovú dávku extázy odporúča 9 a pol demonetopierov z 10. // V skratke jedno z najlepších diel na poli seriálov s perfektnou réžiou, scenárom a neskutočne impozantným svetom ktorý každou sériou viac a viac odhaľuje svoje tajomstvá. V prvom rade to je ale skvelá zábava s neuveriteľne napísanými postavami a nostalgickou hudbou ktorá do každej scény perfektne pasuje a dodáva tie emócie, ktoré by mal človek v ten moment dostať.

"Hell is empty. And all the devils are here." ______Zo začiatku to vyzerá ako tá klasická severská detektívka s trochou toho mysteriózna a scifi, sa na konci zmení na biblický epos o konci sveta. Klobúk dole, tlieskam a skláňam sa pred tvorcami, že sa im podarilo natočiť také výnimočné dielo. Lebo asi v živote som nevidel tak do hĺbky premyslený scenár, že sa im to všetko podarilo dotiahnuť do zdarného konca, ktorý sa im neprepadol pod nohami a dáva dokonalý zmysel, kde na všetky otázky sme dostali odpoveď. Dark rozhodne nie je pre každého. Dark je temný, ponurý, pomalý, ale že extrémne pomalý. Dáva si na čas so všetkým vysvetľovaním a necháva, aby príbeh sám dýchal a nakoniec odmení diváka, že to v polke nezabalil a vydržal do zdarného konca, ktorý je jednoducho neopísateľný. Bál som sa, veľmi som s bál toho, že sa im to na konci rozpadne, že to bude ultimátne fiasko. Šeredne som sa mýlil, lebo takú nálož emócií som nemal od konca Breaking Bad. A všetko to dáva dokonalý zmysel. Jasne, nie je to to najoriginálnejšie rozriešenie, ale dáva to zmysel a človeka to rozhodne uspokojí. Každá jedna postava tu je jednou figúrkou a ich činy sú ťahom v tejto napínavej šachovej partii. Nikto nie je nadbytočný. Každý z nich je svojím spôsobom dôležitý pre dianie sa holt niektorí z nich neskončia úplne šťastne (Ulricha mi je najviac ľúto). Sú tu rôzne škály postáv. Od tých výborných. Od Jonasa (v ktorejkoľvek časovej  rovine), Marthu, Ulricha, Magnusa, Charlotte, Bartozsa ale aj úplne kravy ako Katharina a Hannah. Tieto dve dámy sú akokeby nemeckou odpoveďou na Skyler a Marie. Jednoducho toto je zázrak z čistého neba. Tam, kde niektorí budú umierať nudou, iní (ako ja) budú iba striekať blahom nad tým do najmenšieho detailu vypiplaného scenára podkreslený tou úžasnou hudbou a zabalený v tom nádhernom vizuále kde mám každý jeden záber chuť sfotiť a dať si ho ako tapetu. Dark je výnimočný počin, ktorý tu nikdy nebol a zároveň mi dodáva malú iskričku nádeje. Lebo keď dokázalo niečo takéto vzniknúť v Nemecku, je len otázkou času, že sa niečo podobné objaví aj u nás.______"People are peculiar creatures. All their actions are driven by desire, their character forged by pain. As much as they might try to suppress that pain, to repress desire, they cannot liberate themselves from eternal servitude to their feelings." 

"You are who you are. Don´t let anyone take that away from you."_____ Jeden z najlepších Netflix seriálov s tým najzavádzajúcejším názvom. Čo zo začiatku pôsobí ako ďalšia hovadina pre nadržaných pubertiakov, sa vo vnútri skrýva vážne mierená sonda (nielen) do duší dnešných tínedžerov a zároveň so sebou nesie kritiku spoločnosti a to, že sex by nemal byť tabu. Do toho to sledujeme hneď z niekoľkých pohľadov rôznych postáv, kde každá je svojim spôsobom odlišná a zapamätateľná a je priam nemožné si ich nezamilovať. Veľmi sa mi páči ako tvorcovia s nimi pracujú. Zo začiatku tie postavy pôsobia ako klasické stereotypné figúrky, ktoré sme už videli miliónkrát vo všemožných tínedžerských drámach. Ale postupom času s ďalšou sezónou dostávajú viac a viac vrstiev než majú zlobri a človek ich ešte viac miluje. Či už to je pankáčka Maeve, nerd Otis, extravagantný Eric, hlupučká blondína Aimme, krásavec Jackson, šikanátor Adam, či školská kráľovná Ruby. Každá jedna postava má v seriáli svoj vlastný príbeh a postupne odkrývajú svoje vlastnosti a riešia svoje problémy. Napríklad Aimee a je obťažovanie, Jackson a jeho sebapoškodzovanie, Ericove a Adamove sebapoznávanie a tak môžem pokračovať reálne donekonečna lebo Sex Education je takýchto príbehov priam preplnená. Napriek tomu, že humor postupom času opadá (prvá séria čistá masáž bránice) stále si seriál ponechal svoj vlastný ksicht a takmer vôbec nespadol do pátosu. Prvé dve série su zázrakom z čistého neba, tretia séria je o niečo slabšia, ale stále dokázala chytiť za srdiečko. Štvrtá séria si potom prešla menšou čistkou v castingu a tak niektoré postavy odišli, ale tie prominentné ostali. Napriek tomu, že v predošlých sériach mi nevadilo to propagovanie menšín, v tej finálnej to už bolo na hranici znesiteľnosti a v niektorých momentoch to pôsobilo až sebaparodicky. Napriek tomu to bolo solídne zakončenie jednoho z najväčších zázrakov Netflixu. Ďakujem a budete mi chýbať. Peace._______ "Thanks for everything, dickhead."

Kingova adaptácia, ktorá ale nieje vôbec od Kinga? Yes please. Mike Flanagan je asi veľmi veľký fanúšik Kinga a rozhodol sa, že celý jeden seriál natočí na jeho spôsob písania. Neje divu, že mi to (hlavne ku koncu) vo veľkom pripomínalo  Kingovu Pod Kupolu. Len príbehovo to je celkom zvláštna kombinácia kritiky kresťanstva a úpírov. Ale ono to funguje a dáva to veľký zmysel, prekvapivo. Ale vy čo ste veriaci, tak sa nemusíte báť, lebo ten seriál nekritizuje kresťanstvo ako také, ale ako sú ľudia schopní ohýbať Bibliu pre svoj prospech. Mimo toho sa tu riešia iné témy, ako napríklad rasizmus, xenofóbia alebo sa tu aj filozofuje nad zmyslom života. Celé to je poskladané perfektne vybrúseným scenárom (pre mainstreamových divákov synonymum "nudný), ktorý pomocou dlhých dialógov a monológov nádherne, postupne odkrýva naše charaktery, ktoré sú proste úžasne napísané. Každá postava tu má svoju vlastnú dejovú linku, popreplietaná s ostatnými, krásne zakončenú v už tak úžasnom konci. Za mňa vedie hlavne alkoholik Joe, ktorý tu má asi najlepšiu scénu v karavane. U tej scény som mal slzy na kraji. Tou druhou tu je šerif s jeho skvelou dejovou linkou a parádnym "vykúpením". Samotná Polnočná omša je úžasný gorefest pri ktorom som mal takú husinu ako už dlho nie a zároveň to je nejakým utešením pre Evilphoenixa, ale on asi ani nedokukal prvú časť. Aj keď som mal strach z toho finále, že to dopadne katastrofálne, ale je to ukončené v tom Kingovskom štýle. Totálna, ale ucelená deštrukcia. V skratke. Keď hľadáte seriál s bububu scénami, pri ktorom si dáte pivko po ťažkom dni, tak toto nieje vaša káva. VERDIKT: 9,5/10.

"My mercy prevails over my wrath"____Dopredu upozorňujem, že som The Walking Dead začal pozerať iba tento rok, takže nemám ku nemu taký emočný a nostalgický vzťah ako ostatní. Keď to začínalo tak som mal iba 5 rokov. Nečakal som, že seriál o zombíkoch by mi tak dokázal otvoriť oči a inšpirovať ma. Ale začnime pekne od začiatku. Seriál začína jedným z najlepších openingov, ktoré som kedy v seriálovej tvorbe videl. Rick Grimes sa potuluje po zničenom svete plného živých mŕtvych a snaží sa nájsť svoju rodinu. Nachádza šokujúce scenérie, napríklad parkovisko plné mŕtvol alebo dvere s ikonickým názvom "DON´T OPEN, DEAD INSIDE". po čase svoju rodinu ale nájde a tak sa seriál nachvíľu upokojí. Tak by som opísal prvú sériu. Úplne pohode sérka, ktorá je ale príliš krátka na to, aby sa človek začal nejak zaujímať o ten príbeh alebo postavy. Druhá séria začína s jednou s najpamätnejších scén a to je keď hlavných hrdinov prepadne horda zombákov. Potom sú nútení sa nachvíľu usídliť na neďalekej farme a zábava môže začať. A aj keď je toto tá najnudnejšia časť celého TWD, tak je to zároveň jedna z tých najdôležitejších, lebo lepšie spoznáme postavy ktoré ku tomu dostanú aj notnú dávku vývoja. Zároveň druhú sériu vnímam ako taký test, že keď ju človek dokáže dopozerať, tak mu už nič nebráni sa naplno vrhnúť do deja a prežívať s nimi každý jeden momenť. A od tade začína úplny vrchol celého seriálu. Tretia séria nám predstavila tú najlepšiu príbehovú archu a najlepšieho záporáka (sorry Jeffrey) celej šou. Tak to pokračuje až do šiestej série. Kým štvrtá sa po udalostiach vo väznici mení späť na tú survival šouku, tak piata séria to odpálila jedným z najlepších openingov. Celá séria má veľmi mrazivú a depresívnu atmosféru kvôli čomu si aj získala prezývku "Murder beard era" takže ma vôbec neprekvapuje prečo ju väčšina považuje za tú vôbec najlepšiu. A spolu s druhou sériou má piata asi to najlepšie finále celého seriálu. Šiesta séria mala tiež epický opening ktorý vyvrcholil v jednej z najlepších epizód. Zbytok série sa nesie v celkom pohode tempe až do oného finále. A tu to už začína padať z kopca. Aj keď má siedma séria vôbec najlepší úvod v celom seriáli, a najlepšie predstavenie záporáka tak zbytok série si nedokázal udržať rovnaké tempo. A o tej povestnej osmej sérii ani nehovorím. Tam sa celý príbeh dokázal zmestiť do trojhodinového filmu, oni z toho urobia 16 hodín. Potom ale prišiel zázrak z čistého neba v podobe série s číslom 9. Tu nemám čo vytknúť. Zmena z akčného trileru na neowesternový horor bol geniálny ťah, brilantná rozlúčka z Rickom Grimesom a hlavne Whisperers!!!! ktorí priniesli ten správne osvieženie ktoré tento seriál nutne potreboval. 10. séria ktorá pokračovala na rovnakej vlne ako jej predchodca. Perfektné ukončenie s Whisperers, emočne úplne zničujúca finálna epizóda po ktorej sa Negan stal tou najlepšou postavou a hlavne tá skvelá hudba ktorá to všetko spolu dotvára. A potom malo prísť to finále. Nebudem negatívny. Jedenásta séria mala fakt kulervoucí úvod a Reapers mali obrovský potenciál stáť sa jednými z najlepších záporákov. Ale skutek utek. Celá ich linka bola strašne krátka a rýchlosa na nich zabudlo lebo hneď prišiel Commonwealth. A opäť. Obrovský ale nevyužitý potenciál. A najväčším problémom je, že toto je posledná séria ale po celú sériu to tak vôbec nepôsobí. Finále to zabilo, doslova a nemyslím to pozitívne. Ako je vidno, celý seriál je jak horská dráha, raz na úplnom vrchole a raz sa topí v žumpe. The Walking Dead je zaslúžený fenomén ktorý vo veľkom ovplyvnil televíznu tvorbu. Celé to je ale komorná dráma o morálke a a ľudskej povahe s jednými z najprepracovanejších postáv, ktoré kedy videli svetlo sveta. Som rád, že ma osud dotiahol až ku tomuto skvostu.

"You are dealing with something that has never occured on this planet before."______ Bez diskusie, jedno z najsilnejších a, dúfam že aj, jedno z najzásadnejších kinematografických diel na poli seriálu. To, s jakou gráciou a autenticitou to tvorcovia podali sa asi ani nikdy nevidelo. Toto je dielo, ktoré je tak silno podané, že je až cítiť, jak radiácia prúdi cez moje telo a zároveň z neho ide taká enormná hrôza, akú som nikdy u sledovania nejakého takého diela nezažil. Jednoducho geniálne majstrovské dielo z hľadiska dramaturgie, výpravy, hudby, hercov, kamery, efektov, zvuku, réžie a mohol by som pokračovať donekonečna. Neopísateľne dych berúci zážitok, ktorý sa musí zapísať do kroník, análov, všelijakých zoznamov, ako veľdielo, ktorý ukázal že ako sa majú točiť historické počiny. Nezabudnuteľných 5 hodín v živote, ktoré už nikdy nechcem vidieť, ale s istotou sa ku tomu vrátim.

Asi najlepší seriálový počin od Breaking Bad. Napriek tomu, že tam nieje skoro žiadna akcia a brutalita ( čo ma celkom prekvapilo) , tak seriál vôbec nenudí, začo môžeme ďakovať skvelému scenáru a úžasnej réžii. Najväčším pozitívom je asi to podanie, že nie všetko je čiernobiele a postavy si zamilujete, aj keď nie vždy robia správnu vec. Ďalej musím vyzdvihnúť bravúrny soundtrack a kameru, vďaka ktorej celý ten príbeh vyzerá viac autenticky. Po dopozeraní som ďakoval bohu, že som sa narodil v Európe. PS: Toto nieje Hollywood, ale poctivá švédska robota, takže nečakajte žiadny happyend.