Smok

Milujem filmy a hry s postapokalyptickou atmosférou, taktiež Fallout je u mňa už dlhé roky v hernom rebríčku číslo 1. Mám rád akčné filmy a s chuťou ich užívam raz denne po jedle. Zvyčajne po večeri. S radosťou priznávam, že T4 mi ponúkol porciu akcie, ktorú som skoro nevládal zjesť. Navyše som nie moc poznačený vzťahom k pôvodným Termošom, takže 4 diel som si vychutnával bez predsudkov a porovnávania, čiste ako masívnu postapokalypto zábavu. A ako taká (to sa musí nechať) je to smažba ako sviňa. Serem na kritikou plochých charakterov, zaniknutých hereckých výkonov a čojaviemčoho ešte. McG ma dokázal pobaviť a to si ja cením.

Na namáhanie repro bední mám doma absolútne odlišné koncerty a na príjemné posedenie s návštevou a fľaškou vína, keď sa chceme aj počuť a porozprávať mi už dlhší čas slúžia aj súrodenci Corrovci. Sám som prekvapený, ako si ma ich nevtieravá, príjemná hudba s nádychom írskeho folklóru získala.

Aké hodnotenie dať komédii (paródii), pri ktorej som sa od smiechu dusil už pri úvodných titulkoch? Jednoznačne za plný kotol.

Aké hodnotenie dať komédii (paródii), pri ktorej som sa od smiechu dusil už pri úvodných titulkoch? Jednoznačne za plný kotol.

Pixar už veľmi dávno našiel recept na to, ako si zaručiť úspech u malých aj veľkých divákov. Jedným ponúkne peknú animáciu a vtipné postavičky, ďalším naservíruje poučný (pre tentokrát dokonca silne nostalgický) príbeh. Všetko to okorení dávkami humoru a dobrodružna a úspech u širokej diváckej obce je zaručený. Ja v podstate tiež nemám nič proti, páčilo sa.

Neskutočné. Túto fantastickú sebareflexiu ruských tvorcov beriem istým spôsobom aj ako vysporiadanie sa s komunistickou minulosťou Ruska. Film ma nenechal chvíľu chladným a ponúkol mi realisticky stvárnené prostredie sibírskych gulagov (nie nepodobných nacistickým lágrom), preplnených realistickými týpkami (kam sa hrabú postavičky z amerických väzeňských filmov...), a prešpikované smutne realistickými zábermi na správanie sa pohlavárov "červeného týfusu", pri ktorom mi od hnusu vykrúcalo prsty na nohách. Postavy Andreja Millera a malého sibírskeho dievčatka, ktoré musí živiť svojho chorého otca snáď nemôžu nechať chladným nikoho. Chlapci evidentne vedeli o čom točia. Squelé.

Už dlho ma tak dobre nepobavila nejaká rozprávka, ako tieto anglické zdrhajúce operence na čele s kohútom američanom. Ovšem od "otca" Wallaca a Groomita som zlú zábavu ani nečakal.

Ja takéto kúsky proste zbožňujem. Ruku hore, kto ešte nemal podobné problémy, ako chlapci vo Vegas. Ja som prežil squelú zábavu na účet štyroch kámošov, jedného tigra, jedného kojenca a Mika Tysona. Film jednoznačne za plný kotol, už sa neviem dočkať ďalšieho zhliadnutia a už avízovaného druhého dielu. Abstinenti si môžu odrátať jednu, alebo dve hviezdy.

Takže stará partička si dala výlet do "rozohriateho" podzemia a zábava neustáva. Scratovi zase tvorcovia naložili, čo sa do neho vošlo, a veverica Scratte ho rozhodne nešetrí, pridali sa nejaké nové postavičky (skvelá dino tlupa, lasičiak Buck, mäsožravé rastliny...), letecká a iná akcia a kopec dobre miereného humoru, takže úspech je zaručený. Na mňa tento recept fungoval.

Pôvodne sa Pleasantville tvárilo ako prostoduchá komédia o návrate súrodeneckej dvojice do akéhosi seriálu z 50tych rokov. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa film postupne začal plynule prelievať do vydarenej drámy s komediálnym podtónom a dokonca s hlbokou myšlienkou. Tu som doslova videl, čo je to nenávisť voči farebným :) Navyše kontrast niektorých farebných a niektorých čierno bielych postáv v jednom zábere má neskutočné čaro a príjemne nostalgicky na mňa zapôsobil. Bez debaty film, ktorý stojí za pozornosť.