javlapippi

"Tady se každý se mnou bude bavit! A jestli ne, tak může jít!" Chlapácky šéf cestárov Matyáš, tvrdý k iným aj k sebe, je na koberčeku u Karlíka a Asmanovej aby vysvetli, prečo počas kalamitnej situácie nebola odhrnutá konkrétna strategicky dôležitá cesta, kvôli nezjazdnosti ktorej utrpela miestna fabrika valutovú stratu. "Jestli neuposlechneš, neodvolatelně tě odvolám!" Náš hrdina je ale príliš hrdý a príliš prepracovaný na nejaké podrobné vysvetľovanie, netrpí rešpektom k autoritám a nemá problém riaditeľovi počas sprdungu otvoriť sekretár a prihnúť si z fľaše. "Poslechněte soudružko, tak se mi zdá, že vám uniká nejmíň tisíc souvislostí." Scény zo zasadačky sú prerušované početnými flešbekmi do oných kalamitných momentov, spory plné napätia medzi unavenými nevyspatými cestármi striedajú zábery na tatrovky s pluhmi boriace sa závejmi a na záver voľba medzi splnením plánu a potenciálnou záchranou nenarodeného života. "Fakt si myslíte, že člověk nemůže zalhat v zájmu dobré věci?" Zaujímavý neobvyklý námet, cestárska drina bez príkras, dialógy občas ťahajú za uši, ale inak ma to celkom bavilo. Za tri glgy slivovice.

Chlapík v klobúku a baloniaku odnáša mŕtvolu v koberci aby sa jej zbavil spôsobom, ktorý mi na moment evokoval budovateľské 50. roky našej domácej kinematografie. Chlapík je na prvý pohľad cynický mlčanlivý noirový typ vedúci vnútorné monológy, ale postupne sa odkrýva jeho pravá identita, okolnosti a pohnútky k zločinu. Chlapík netypicky nie je súkromný detektív, aj keď aj na toho príde, ale na potvrdenie žánrovej príslušnosti je za všetkým samozrejme osudová žena. Nebudem prezrádzať viac, len že sa príbeh krásne zapletá a nie je núdza o prekvapivé zvraty až do konca. To všetko v náležite temnej atmosfére a skvostnom čiernobielom vizuáli. Absolútna spokojnosť za päť poste restante zásielok. (vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

"Každý môže mať krízu a nielen hospodársku." Neúspešný spisovateľ Kovár a neúspešná klaviristka Studenková sa aj napriek početným dlhom pokúšajú aj počas pohnutých tridsiatych rokov minulého storočia pôsobiť na svoje okolie ako hogo fogo nóbl hostitelia. Pravidelné večierky plné rečí o nenaplnených snoch a nesplniteľných plánoch len zvyšujú zápornú finančnú bilanciu a odvádzajú ich pozornosť od citovo strádajúceho potomka, ktorý sa následne upína k slúžke, ktorú si nejakým zázrakom ešte môžu dovoliť. Esenciu rodinnej pohody objaví počas varenia lekváru na vidieku (zadáno pro zrzavý). Celkom pozerateľná inscenácia z konca osemdesiatych, ktorú som si pamätal ešte z detstva.

"Odkdypak se u nás večeří?" Návrat k rodine po polroku v špitáli nie je práve najšťastnejší. Odhliadnuc od polovičného počtu dolných končatín sa hlavnému hrdinovi Pelzerovi odcudzila manželka Plichtová a zvlčil pubertálny synak Malý. Odluka od stola aj lôžka, plánovanie rozvodu a reči okolo toho mladému neprospievajú a ten vlčí ešte viac v spoločnosti motorkárov a alkoholu. Malé cameo si strihne Radim Uzel, čakal som praktické tipy ohľadom intímneho života bez nohy, ale nedočkal som sa. Ostravská psychologicko-dramatická inscenácia, potešili páni Pelzer a Vochoč, ale inak lepší priemer za tri zhorené rezne. P.S: Režisér Kosek natočil v tej dobe v podobnom duchu dve série inscenácií Přicházejí bosí a Příběhy všedního dne, ktoré ma bavili o niečo viac.

"Nech spí, však má na to plné právo, je predsa na školení." Schránková firma ponúkajúca honosne pomenované nič za drahé peniaze pre márnotratný štátny podnik. Vizionárska komunálna satira za socíku, bežná prax o pár rokov neskôr. Je tam všetko, geniálny podnikateľský plán, nič netušiaci biely kôň, problém s následnou legalizáciou príjmu. Atmosféra osemdesiatkového reálneho socializmu s vynikajúcim hereckým obsadením aj v drobných roličkách. Olivera Andrásyho príliš nemusím, ale toto sa mu fakt podarilo. Za štyri absolutóriá.

Bohouš Straka išiel do seba, zliezol z kombajnu, zmenil si meno, naučil sa slušne chovať, zmenil profesiu aj miesto trvalého pobytu a stal sa účtovníkom v čisto ženskom kolektíve v Brne. Jediné, čo ho trápi je osamelosť a tak jedného večera v prázdnom byte zabalí salám naspäť do papiera, zatvorí kelímok s horčicou a vyberie sa na večeru do reštaurácie. Tam postretne sympatickú servírku s ktorou postupne nadviaže vzťah. Veľmi civilne zobrazený vzťah dvoch ľudí v strednom veku, bez prehnaných romantických scén a patetických rečí, ovšem s nečakaným finálnym twistom (nečakaným hlavne preto, že som si neprečítal obsah filmu od Českej televízie). Osvedčená kvalita od režiséra Drhu za štyri čajové maslá.

"Sanitár nie je embryo, sanitár sa nevyvíja, je hotový človek." Mladý lukostrelec sa po neúspešných príjimačkách na medicínu zamestná vo fakultnej nemocnici ako sanitár. Tam spoznáva veľmi prozaických neambicióznych kolegov, trvalo spokojných na nižších priečkach hierarchie ústavu národného zdravia, zatiaľ čo naňho pôsobia tlaky frajerky a jej kolegov o dôležitosti vzdelania a spoločenského postavenia. Takže má trochu tendencie na stanovovanie diagnóz, čo nevidia radi tí, čo to majú reálne v popise práce. Celkom príjemný televízny film, pre mňa s pridanou hodnotou miesta nakrúcania, kde som o dve desaťročia neskôr práve v sanitárskej pozícii chvíľu pôsobil a hneď sa mi vybavili všetky tie zdrby od vrchných a staničných sestier a od cigariet smrdiaca sanitárska cimra plná múdrych rečí, takže musím jeden bod nadhodnotiť. Štyri glyčky o tretej ráno.

"Na koho to narážíš, soudruhu?!" Tak dlho sa v plnom perestrojkovom švungu v zahnívajúcom závere jednej éry chodí s bonvivánskym promiskuitným džbánom po vodu, až sa vďaka pozitívnemu testu na dovtedy nevídaný západniarsky vírus ucho utrhne. Ale kým sa tak stane, je to v podaní Hanáka (zopakuje si nahatý vekslácky poklus), Šteindlera a Vávru (strihnú si nácvik na českosódne kurzy nemčiny) zbesilá pestrofarebná jazda, plná ich miestami trochu zvláštneho humoru (napríklad divadelné zábery mi evokovali umeleckú interpretáciu náučného seriálu Bol raz jeden život). Režisérka nešetrila už dosť otvorenými narážkami na režim a fungovanie v ňom, aktuálnu popkultúru (od nedeľnej chvíľky poézie cez normalizačné seriálové opusy po cvičme v rytme), paródiami na VHS hororové hity a na svoju dobu nebývalou porciou nahoty. Občas to na mňa bolo trochu moc chaotické alebo umelecké, ale celkový dojem je pozitívny (mrk-mrk). Za štyri makrobiotické plátky reďkovky.

Dobový seriál o žiakoch posledného ročníka základnej školy a voľbe ich ďalšieho smerovania, do ktorého im kecajú rodičia aj pedagógovia, a kde sa sny a očakávanie stretajú s prozaickou realitou. Ústredným hrdinom je zakríknutý hudbymilovný Vlado, z ktorého by dominantný otec Haverl mal rád inžiniera a ktorého správnym smerom postrkujú spolužiačka aj pionierska vedúca a v pozadí palce drží matka Vašáryová. Seriál sa pokúšal v deckách vyvolať vieru vo vlastné schopnosti a spravodlivý systém, náležite naivne a pre mňa osobne celkom zábavne. Herecké výkony dospelých fajn, u detských hercov aj napriek dvom neskôr známym menám žiadna extra sláva. Pobavilo za tri červené malinovky v sídliskovej cukrárni. 1. Deviata B "Tak a teraz sa pozrieme, či vám aj slovenská literatúra ide tak perfektne ako to divočenie!" Magnetofón do školy nepatrí, pretože následne môžu nastať také nevídané situácie, ako je napríklad plná trieda deviatakov krepčiaca za zvukov bluegrassového bendža. Nebohý aparát je prísnou súdružkou triednou Turzonovovou zabavený do konca školského roka a následne je uvítaná nová spolužiačka, na deviatačku trochu odrastená Timková ("Celkom dobrá baba, len trochu nafúkaná") z Trenčína. Inak sa detskí neherci potulujú medzi už stojacimi aj ešte len stavanými panelákmi v Ružinove a na lavičke v parku brnkajú na gitaru hammelovky. ***  2. Zahrmenie "Povedala som, že v tejto triede sa nebudú používať večné perá a to platí!" Rodičia sa o ďalšie štúdium potomstva starajú prehnane alebo vôbec. Timková rebeluje proti skostnatelým pedagogickým postupom aj nedostatočnému mimoškolskému vyžitiu. Turzonovová sa vyhovára na nedostatok pionierskych vedúcich a je jej prisľúbená intervencia z ministerstva. *** 3. Ping pong "Brigáda, to vždy bolo naše!" Prísny fotrík Haverl odmieta potomkove hudobné sklony a presadzuje matematicky orientovanú inžiniersku kariéru. Chápavý fotrík Krivosudský s dcérou Timkovou prevzali iniciatívu a obnovili pingpongovú tradíciu. Školník je veselá kopa. *** 4. Táňa "Len sa pozri, kto má autá, kto stavia chaty, kto má peniaze? Vari maturanti?!" Niektorí rodičia rozhodujú o budúcej dráhe potomstva bez ohľadu na jeho schopnosti a záujmy. Niektorí potomkovia nenachádzajúci doma pochopenie zvažujú upísať sa armáde. Bezcieľnemu tráveniu voľného času medzi stavebným materiálom sa chystá urobiť koniec nová pionierska vedúca Magálová. *** 5. Hudba "Pionier je dobrovoľná organizácia a my sme z nej, Vladko, už vyrástli!" Organizovaná mládežnícka aktivita nepožíva veľa vážnosti, obzvlášť pre mladého Kočiša "nemá cveka" a tak prvá schôdzka nedopadne nič moc, ovšem na druhej Magálová rozbalí kvadrofonický džez a pionieri svorne upadnú do rytmického tranzu. Následne s vlastnou produkciou týrajú sluch prevádzkara Debnára v jeho cukrárni. ***  6. Zákaz Zabavená gitara ohrozuje plánovaný program pionierskej schôdzky. Plus nejaké reči o protekcii a že dať sa k armáde nie je hanba. *** 7. Brigáda "Otec, ja nechcem podvádzať!" Svorná práca na čerstvom vzduchu utuží triedny kolektív, gitarista ilegálne cvičí hru na svojom inštrumente a zapaľujú sa mu lýtka. *** 8. Pokus "Nijaké dobrodružstvá, chcem aby z neho bol poriadny človek a nie komediant!" Neslávna návšteva konzervatória a tatíka Haverla rázne slová. To všetko v daždi. *** 9. Problémy Nepodarená pionierska schôdzka, úvahy a pochybnosti o budúcom smerovaní a trochu nuda. ** 10. Skúška Magálová od Timkovej preberie štafetu v prehnanej starostlivosti o gitaristu, no a pionierska vedúca je predsa len iný kaliber ako spolužiačka. Tá sa zo žiaľu upne na domáce práce. Kočiš tiež pri šúpaní zemiakov ochká nad budúcou dráhou manuála a odmieta predstavu skorumpovaného systému. Pedagogický zbor berie ďalšie vzdelanie svojich zverencov veľmi vážne. *** 11. Výhra Gitarista Vlado prichádza do styku s umeleckým prostredím, ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú myseľ ovplyvňujúce substancie a tie sa užívajú už na skúškach na konzervatórium. Ostatní spolužiaci tiež dobre obídu, až na chuderu tanečnicu. Červené malinovky na bujarej oslave v cukrárni tečú prúdom. ***

"Žádný svinstvo není tak velký, aby nemohlo bejt ještě větší, když ho potřebuješ jako prostředek k získání svýho cíle." Hlavný nešťastník sa počas absolvovania nespravodlivého pobytu za mrežami zatvrdí a po opustení väzenskej brány sa rozhodne mať sa lepšie, bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek. Takže keď treba tak ohne chrbát, keď treba tak sľúbi, keď treba tak si nasype popol na hlavu, keď treba tak podrazí. Po prvotných relatívnych úspechoch sa mu jeho manipulácie začnú vymykať z rúk a on sa postupne stále viac zapletá do svojich vlastných lží a bezchybných plánov. Willy Kufalt je vo famóznom podaní Luďka Munzara absolútny hajzel bez chrbtovej kosti, napriek tomu som mu tak trochu držal palce a veril, že z tých svojich machinácií nejako vymotá. Okrem neho tu vo väčších aj menších roliach exceluje herecká elita, osobne by som vypichol mená ako Racek, Janžurová, Somr, Hrušínský, Řanda, Vinklář alebo Haničinec. Výpravne sa jedná o televíznu inscenáciu s dokonalou atmosférou, ktorej nemám čo vytknúť, takže to bude za päť koňakov U veľryby.