xxmurphyxx

Inšpiráciu Sommersovou Múmiou tu je dosť cítiť, čo hodnotím pozitívne rovnako ako výber hercov z ktorých všetko na okolo jednoznačne zatieňuje Emily Blunt, ktorá tu je nenormálne sexi. Nie žeby Rock nebol stále sympaťák a najme jeho otrepané fóry bavia po celý film ale jednoducho Emily je tak rozkošná a tak sexi, že sa bez problémov vyrovná Rachel Weisz zo zmienenej Múmie. Celkovo ten feeling filmu ma k nej zo začiatku celkom blízko, žiaľ od polovice sa to už uberá smerom k Pirátom z Karibiku, aspoň tým posledným častiam, ktoré boli za mňa obyčajný priemer a stratili svoje čaro. Čo ale podľa mňa filmu a celkovej atmosfére ubližuje najviac je extrémna predigitalizovanosť. Fakt neviem, kedy naposledy som videl film z ktorého to zelené plátno až tak moc kričalo ako tu. Dokonca som zachytil jednu, dve scény kde to bolo totálne nezvládnuté, na rýchlo si vybavujem scénu niekde z prvej tretiny, kde Jack Whitehall stojí na loďke a to digitálne pozadie džungle s bokeh efektom vyslovene kričí plochosťou a umelosťou, nemá žiadnu hĺbku, jednoducho to v tom momente pôsobilo ako päsť na oko. Niekedy je menej rozhodne viac a pri tomto filme to platí do body. Neviem, či vôbec bola vo filme nejaká scéna v reálnom prostredí alebo iba behali nonstop pred zeleným plátnom. Mne osobne to tu hrozne moc vadilo, strašne umelo to všetko na mňa pôsobilo, chcelo to byť hrozne krásne, farebné, vyšperkované k dokonalosti ale bolo to jednoducho iba umelé. Digitálna džungľa, digitálny jaguár, digitálne ryby, digitálne žaby, digitálni záporáci.....strašne mi tu chýbala poctivá filmarčina s praktickými efektami. Film nie je zlý, taký príjemne detsky dobrodružný ale na Múmiu ani zďaleka nemá a prirovnávať to k Indiana Jonesovi môže len blázon.

No ale pozrime sa na to! A vraj na slušný film treba slušný rozpočet. Zjavne treba hlavne slušný nápad a vedieť s ním pracovať, čo sa tu zjavne podarilo na výbornú. Ten low budget rozpočet tu je cítiť v podstate len v neznámych, miestami trochu amatérsky pôsobiacich hercoch. Všetko ostatné je podľa mňa na veľmi solídnej úrovni aj keď čo sa dá odfláknuť na prostredí pozostávajúceho z jednej malej lode a oceánu. Nápad je ale naozaj veľmi dobre zrealizovaný spolu s niekoľkými menšími či väčšími prekvapeniami a dokáže udržať pozornosť až do konca čomu dosť pomáha aj krátka stopáž. Zo začiatku som myslel, že mi bude prekážať narátor ale aj vďaka nemu dostal koniec ten správny rozmer. Keď hodnotím tento film celkovo, bez ohľadu na rozpočet tak je to niečo medzi fakt silnými tromi až štyrmi. Ale hodnotiť to s prihliadnutím naň v rámci menších filmov tak je to čistých päť, fakt som sa dobre bavil a bez problémov som odpustil miestami slabšie herecké podanie.

Musím priznať, že som teda čakal ďaleko väčší prúser. Ono to nakoniec vôbec nebolo zlé, taká oddychová jednohubka. Trošku škoda, že tej akcie, kde by sa vedel Van Damme naplno ukázať je málo ale inak nemám nejaké extra výhrady, hlavne keď som naozaj očakával trapošinu ťažiacu len z jeho mena. Ten humor tu je klasický francúzsky uletený, niečo mi sadlo perfektne niečo už menej ale je ho tu dosť na to aby sa človek vyslovene nudil. Keďže je to Francúzsky film treba očakávať aj prevahu čiernych v rámci multi kulti kvót, čo mi ale napríklad nevadilo, lebo herci boli vybratí naozaj dobre, bolo medzi nimi cítiť fajn chémiu a pre mňa neznáme tváre ako Assa Sylla alebo Djimo ma potešili a mal som z nich po celý čas fajn pocit. Na taký ten pohodový chill na večer úplne do pohody film.

Seriál som zatiaľ nevidel a preto som určité veci išli mimo mňa a zážitok nebol až taký aký mohol byť, čo je ale moja chyba. Film je určený predovšetkým fanúšikom seriálu, no na druhej strane si myslím, že dokáže navnadiť aj ľudí ako ja, ktorí ho ešte nevideli. Aspoň na mňa to zafungovalo. Inak po technickej stránke mu nie moc čo vytknúť, tempo je pomalšie a prakticky dve tretine slúžia ako taký rozjazd na to, čo príde, takže niekoho to môže nudiť. Ale odporúčam zotrvať, nakoľko záver má riadne grády a perfektne človeka navnadí na to, čo bude následovať.

OMG...toto bolo zlé, toto bolo kurva zlé s toľkými vecami na hovno, že ani neviem kde začať. Už z trailerov som vedel, že toto je ten typ filmu kde treba jednoducho úplne vypnúť mozog aby si ho človek užil ale že bude treba aj zavrieť oči, to už je moc aj na mňa. To, že tu znova ale v ďaleko väčšej miere bude absentovať fyzika a prírodné zákony muselo byť každému jasné už len pri pomyslení na minulé diely ale tvorcovia nie že vynechali fyziku, oni si ju pretvorili podľa svojej potreby a tak tu máme tak neskutočne debilné, ale fakt že neskutočne debilné scény, že mi to jednoducho hlava neberie. Niečo obdobné v menšej miere sa nachádza v hernej sérii Just Cause a tá je každým ďalším dielom horšia a horšia a má menšie a menšie predaje. Toto je niečo, čo má spoločné s touto filmovou sériou. Až na tie predaje. Lebo tie zas a znova pri rýchlej ságe lámu rekordy a preto ma napadá asi iba jedno vysvetlenie. Herní fanúšikovia majú viac rozumu a vkusu ako tí filmoví. Pri tom tie debilné scény nie sú to najhoršie a dali by sa brať s obrovskou dávkou rezervy a pochopenia, keby sa ten film aspoň nebral tak vážne a človek by mal pri sledovaní pocit, že to tak má byť, že to je časť zábavy a parodovania seba samého. Ale ten film sa berie kurva vážne. Tak vážne, až celé tie scény a všetky tie ultra drsné chlapácke reči a pohľady z očí do očí vyzerajú totálne trápne a nechcene smiešne. Tento film nemá ani štipku humoru, aspoň teda fungujúceho lebo nejaké náznaky tu sú ale vychádzajú úplne do hlúpa. Pri tom niektoré postavy ako Roman majú potenciál byť zábavné, len zas a znova film dopláca na to, že sa snaží byť strašne vážny a všetko to okolo záchrany sveta berie až moc seriózne. Do toho sa tu postavy zjavujú ako sa im zachce, respektíve skôr ako to scenáristom pasuje, niekto príde, niekto odíde, niekoho neukážu vôbec ( zdravím Briana ) ale všetko to pôsobí totálne nelogicky a nezapadá to do seba. Prečo sme do teraz nepočuli o Torretovom bratovi? Lebo žiaden nebol, vznikol čisto pre tento diel. Ako je možné, že prežil Han? Lebo nafingoval svoju smrť. Prečo? Načo? Začo? Lebo. Lebo tak to je v scenári, nič sofistikované a zmysluplné tam hľadať netreba. Mimo to sa tu všetky postavy dokážu teleportovať z miesta na miesto behom jednej minúty. Ráno sú v Montequinte na obed už v Tokiu a večer v Londýne. Všade kde prídu sa hneď vedia nahackovať, všade kde prídu ich čaká luxusný vozovkový park a zbrane, všade kde prídu majú všade známosti, jednoducho s ničím si netreba lámať hlavu, všetko do seba zapadá aj keď to nemá logiku. Vrcholom je scéna, kde prídu do Tokia hľadať Hana. Aby to scenáristi nemali ťažké, tak jednoducho postavy prídu úplnou náhodou do uličky miliónového mesta presne tam, kde je Hanov úkryt. Úplnou náhodou sa idú nažrať do malého bufetu, kde úplnou náhodou oproti nemu uvidia poznávaciu značku úkrytu. Vrchol lenivosti. Toto je jednoducho výsledok neuveriteľnej lenivosti scenáristov. Takto lenivý scenár som už riadne dlho nevidel, všetko tu je bez vysvetlenia a hneď, nad ničím sa netreba pozastavovať, iba bez mozgovo sledovať ako všetko vybuchuje, lieta, strieľa, teleportuje sa. Tento film má toľko cringe scén, že sa to snáď nedá ani vymenovať. Auto ide po starom moste, kde sa zmestia vedľa seba ledva dvaja ľudia a v polke sa zrazu odtrhne a začne padať dole s autom na ňom. Auto je ťažké, drevený most je ľahký, logika hovorí, že auto padne dole voľným pádom a most sa pozvoľna oplieska o stenu druhú stenu útesu o ktorý je jeho druhá časť prichytená. Taký kokot. Auto je síce ťažká, ale má predsa zapnutý motor a preto dokáže rýchlo prebehnúť po padajúcom moste a aj napriek tomu, že most je už v kolmom uhle a prijebaný o stenu útesu, tak po ňom dokážeme vybehnúť až nahor v 90 stupňovom uhle. Nemožné? Nie keď máte náhon 4x4. Takúto kokotinu by sa hanbili použiť aj hoc akí tvorcovia videohier a nie to ešte tvorcovia AAA filmu. Ďalšie scény ako dodávka so zabudovaným mega magnetom, čo dokáže odjebať auto cez pol budovy z opačnej strany ulice je už zbytočné rozoberať rovnako ako dvoch kozmonautov na Pontiacu vo vesmíre. To už je extrém extrémov. Ako som písal pár krát, toto je už tak extrémne over the top, že by sa to hanbili zakomponovať do hry aj hoc akí herní vývojári. a ono sa to ešte všetko berie tak moc vážne :( Keby ten film aspoň bavil ale toto je jedna na efekt robená nuda. Nemá humor a hlavne nemá žiadne napätie. Človek vidí, čo všetko sa tam deje no napriek tomu sa vôbec nebojí ako to dopadne, či všetci prežijú lebo jednoducho to musí dobre dopadnúť a musia všetci prežiť a keby aj náhodou nie, nevadí v ďalšom diely oživíme. Veď sme predsa v FF ságe. Navrch všetkého tu máme gumený xicht Johna Cenu, ktorý je Dieslovi podobný asi tak ako Eskimák Kórejcovi a preto veriť im, že sú bratia vyžaduje nie len lobotómiu lebky ale aj šedý zákal. Jediné, čo potešilo je Charlize Theron s hríbikom na hlave, ktorá je ako inak extrémne sexi. Bez nej by som šiel asi rovno na odpad alebo jednu hviezdu. Videl som všetky diely ale toto je zatiaľ to najhoršie. Toto si táto sága veru nezaslúžila a svojím spôsobom som rád, že sa toho nedožil Paul Walker.

Tak toto chytilo za srdce a tak skoro nepustí. K tomuto snímku sa určite budem časom vracať pre jeho nezameniteľnú atmosféru nasiaknutú obrovskou dávkou nostalgie za starými časmi, ktoré sú už nenávratne späť za doprovodu famóznej hudby. Tú atmosféru spolu s hudbou radím medzi to najkrajšie za poslednú dobu a o to viac ma to teší, že sa jedná o Japonský film o ktorom som mal posledné roky slabú mienku, keď sa mi zdalo, že im ušiel vlak. Predsa len takí Kórejci sú dnes úplne inde. Preto som rád, že som tomuto filmu dal šancu a objavil skrytý klenot. Vo svojej podstate sa jedná o dejovo jednoduchý film, príbeh osamoteného chlapca z ulice, ktorý sa z obyčajného flákača dostal až do váženého klanu Jakuzy, kde našiel svoju novú rodinu a keď nastal čas ukázať svoju lojalitu a česť nezaváhal aj napriek tomu, že prišiel o najlepšie roky života každého muža a svoju začínajúcu lásku a zachoval si svoju tvár. Dej sa potom presunie do prítomnosti, ktorá je všetko len nie dobrá a ukazuje rozpad Jakuzy, ich vyhnanie na okraj spoločnosti, perzekúciu a snahu hlavnej postavy vysporiadať sa odsúdením spoločnosti, odčinením hriechov minulosti, nájdenia stratenej láska a zaradenia sa do spoločnosti. Atmosféra filmu je veľmi melancholická a človek cíti silnú dávku nostalgie a určitého smútku, keď vidí čo ostalo z kedysi obávaných a mocných mužov, pre ktorých bola vždy česť na prvom mieste. Aj keď ma film len dve a štvrť hodiny, človek má pri konci pocit ako by dopozeral niekoľko hodinovú ságu a musím priznať, že posledných zhruba dvanásť minút je tak neskutočne krásnych a smutných zároveň, že vždy keď si ich pustím, aby som zistil, či sa niečo zmenilo na tom ako ich vnímam, tak za každým ich vnímam rovnako ako prvý krát. Mám zimomriavky po celom tele a vlhké oči. Toto je jednoducho poctivý chlapský doják. Tvrdý, úprimný, čestný no vo vnútri citlivý. Taký aký by mal byť každý chlap. Som strašne rád, že som mohol spoznať tento film, ktorý už so mnou na vždy ostane. Labutia pieseň a spomienka na staré časy, keď ešte česť ľudom niečo hovorila. Arigatou.

Dosť podhodnotený film podľa môjho skromného názoru. Menej ako tri hviezdy si to teda v žiadnom prípade nezaslúži. Základ deja ani určité rozuzlenie nepatria medzi najoriginálnejšie a ich obdobu už človek mohol vidieť mnohokrát v iných filmoch. Čo ale vyčnieva vysoko nad priemer je spracovanie, podanie atmosféry a herecké výkony s kvalitne napísanými postavami a dialógmi. Je tu vynikajúca práca s napätím, či už pred prichádzajúcou akciou alebo počas rozhovorov, ktoré sú perfektne vrstvené, nepôsobia plocho a skratkovito, majú šťavu a často krát pôsobia nevyspytateľne. Človeka nenudia, baví ho ich počúvať a očakávať kedy sa to zvrtne. Navyše sú dialógy šité na mieru charakteru postáv, ktoré patria medzi tie najzaujímavejšie na sledovanie za poslednú dobu. Nikto tu nie je vyslovene dobrý alebo zlý, nič tu nie len čierne alebo biele a každý tu má svojich démonov. Tae-goo Eom je zádumčivý, moc toho nepovie a keď spustí, tak to trvá ale dokáže prekvapiť, keď to človek najmenej čaká ako v prípade pozvánky sex, neskutočný odpal. Seung-won Cha ako nekompromisne surový mafián schopný tých najkrutejších činov ale stále s určitým zmyslom pre česť a zaujímavou prácou s jazykom počas rozhovorov a pohľadom predátora. Ho-san Park v úlohe hnusného slizkého hajzla bez štipky cti a jeho prepínanie sa medzi polohami ufňukaného bojka a zákerného bezcharakterného zmrda schopného obetovať úplne každého, len aby si zachránil krk. A nakoniec skvelá Yeo-bin Jeon v úlohe vážne chorej ženy s malým svetielkom záchrany, ktorej odovzdanosť osudu a strelecké nadanie predčil len jej pohľad. Pre mňa to bola radosť sledovať jej pohľad, jeho zmenu od totálneho odovzdania nepriazni osudu v jednej scéne po totálne odhodlanie bojovať do konca svojich síl v druhej. Jej oči, jej pohľad dodali scénam úplne nový rozmer. Asi najviac to bolo cítiť pri záverečnom zúčtovaní, ktoré je mimochodom masaker aký dokážu takto kvalitne a hlavne reálne pôsobiaco priniesť len Kórejci. To odhodlanie v jej očiach zabiť každého v miestnosti bol obrovský kontrast voči tomu prázdnemu pohľadu s ktorým sa prvý krát zjavila na scéne. Medzi ňou a Tae-goo Eom bol veľmi zvláštny druh chémie, ich dialógové prestrelky ma veľmi bavili ako aj ich postupný prerod krehkého vzťahu bez budúcnosti. No a akcia ako už u Kórejcov býva zvykom je na veľmi vysokej úrovni, pôsobí dospelo, je dobre zvládnutá s dobrou prácou kamery, najmä obe prestrelky v skladisku majú grády. A samozrejme finále, to je čerešnička na torte, kde obzvlášť vynikne kvalitná práca so zbraňou a zvuk streľby. Nie ako v amerických filmoch, kde z pištole s neobmedzeným zásobníkom natočenej bokom pália slepákmi a zvuk pôsobí totálne mimo. Tento film ma veľmi veľa nuáns, detailov, ktoré bavia pri sledovaní. Celkovému dojmu dosť pomáha aj požitie filtra chladných farieb a určitá poeticky snová atmosféra toho celého s nádychom nezvratného konca. A ten koniec...Kórejci jednoducho vedia.

Rovnoprávnosť a feminizmus existuje do kým nepotrebuješ vytrepať chladničku s mraziakom na siedme poschodie a výťah je pokazený. Pre mňa takmer nepozerateľný film, ktorý som väčšinu času do slova pretrpel. Nie len pre jeho kokotsky a agresívne podanú feministickú agendu ale hlavne pre jeho neskutočne zlú a EXTRÉMNU preštylizovanosť. Tento film vykráda hádam všetky klasické akčné filmy, čo ma napadnú od Matrixu cez Sin City, Old Boya, Nobodyho až po Johna Wicka a z každého sa snaží zobrať to najlepšie, či už štýl nasvietenia, spomaľovačiek či prachsprostého okopírovania mikro univerza Johna Wicka a zliepa to do extrémne preafektovaného farbičkového výplachu, ktorý nudí a nasiera takým štýlom ako sa len tak nevidí. Hádam každý príchod ženskej postavy vo filme alebo jej akčnú pasáž sprevádzaju extrémne nudné spomaľovačky, ktoré sa snažia vyzerať strašne cool ale pri tom sú len na smiech. A o tých bad ass dialógoch sa nejdem ani rozpisovať lebo to je čistý cringe. Celé zle. K tomu Karen Gillian v hlavnej úlohe je totálne mimo. Nemá charizmu, mizerný bojový skill a jej tvár zvláda možno dve tri pózy, inak sa stále tvári rovnako uplakane a priposrato. Toto bol jednoducho jeden veľký omyl pri výbere hlavnej postavy. Keď to porovnám s postavou Kate Backinsale z filmu Jolt tak to je nebe a dudy ako sa hovorí. Jediná, kto potešil bola Carla Gugino a o to viac ma sere jej nevyužitie. A z mužského osadenstva potešil Paul Giamatti rovnako ako aj Rlaph Ineson. Debilný dej s debilnými dialógmi a miestami ultra debilnou akciou ako tá s trojicou nýmandov v nemocnici a navyše s úplne lacnou a nenápaditou choreografiu. To mi doteraz hlava nebere, koho napadlo, že hento bude zábavné. Nie nebolo. Rovnako ako zvyšok tejto sračky. Keby to bolo aspoň sexi, keby tie ženské aspoň mali nejaké sexi oblečky alebo scénky, ale to nieeeeee. Nechceme predsa uraziť ženské publikum a všetkých, ktorých chytila woke vlna.

Trošku nadhodnotím a dám za štyri aj keď najviac by to asi vystihlo tri a pol. Tri by bolo z môjho pohľadu málo, keďže film má svoje kvality a naviac filmov s upírskou tématikou zas tak veľa nie a súhlasím s tými, čo napísali, že tento počin je asi najlepší od roku 2007, kedy vyšlo 30 Days of Night. Film má zaujímavý nápad ohľadom hlavnej hrdinky a pasovalo mi aj umiestnenie do stiesneného priestoru lietadla v oblakoch, kde prakticky nie je žiadna možnosť úniku. Film sa zrejme inšpiroval Kórejským zombie klenotom Train to Busan, ktorý ale dokáže lepšie pracovať s klaustrofóbiou a zdanlivo bezvýchodiskovou situáciou obmedzeného priestoru. Tu film miestami trošku strácal na tempe a dravosti. Pozitívne hodnotím vzhľad nosferatovských upírov a výber hercov do svojich úloh. Najmä McTavish, Scheer, Purcell, ktorý bol ale žalostne málo využitý, Baumeister či Moller. Flashbacky boli dobre zakomponované do deja, nepôsobili rušivo a mali riadne mrazivú atmosféru. Palec hore hlavne za hľadanie manžela v dome. Dej bol občas trošku zmätočný, ale zase nič, čo by rušilo a nútilo sa diváka zamýšľať nad dierami  v scenári. Film je dosť dlhý vzhľadom na žáner a preto trošku zamrzí kratšie finále. Ten stred filmu sa mohol orezať o pár nadbytočných scén a viac sa povenovať finálnemu stretu v lietadle, kde si to priam pýtalo extra krvavé jatka. Ale v celku spokojnosť. Akurát aby som nezabudol ešte jedna menšia výčitka, ktorá mi tu až tak moc nevadila, ale aj tak som ju zaregistroval a mohla sa spracovať inak. Bieli sú tu zase za teroristov a svine a dobrácky moslim za záchrancu. K tomu celý ten plán teroristov, hodiť to na moslimov v lietadle mi smrdel zbytočným ústupkom mimovládkam , ktoré sa už musia jebať do každej sféry kultúrneho, politického či sociálneho vyžitia.

Sklamanie. Stredne veľké ale stále sklamanie. Dobrý nápad ohľadom hlavnej postavy je pochovaný v mizernom scenári, ktorého najväčšia chyba je, že je strašne uponáhľaný, snaží sa všetko zbúchať na rýchlo typom prídem náhodou tam, tam náhodou bude niekto, kto mi náhodou hneď pomôže. Lenivý scenár asi najviac cítiť, keď ukradne veci z policajnej stanice alebo príde do prvého obchodu s elektronikou, kde okamžite narazí na človeka, čo odblokuje mobil a ešte sa stihne nabúrať do databázy FBI. Aj takéto veci sa dajú spraviť s určitou logickou a hlavne pozerateľnou úrovňou. Film má reálne hodinu dvadsaťdva minút, čo je celkom málo hlavne keď tu cítiť snahu o vybudovanie určitého univerza okolo hlavnej postavy no namiesto výstavby charakteru, vykreslenia jej minulosti alebo sveta okolo nej tu je obrovské množstvo zbytočných scén a na to podstatné neostáva čas a preto sa dej často moc rýchlo hýbe dopredu, miestami to pôsobí uponáhľane a skratkovito. Sú tu vyslovene ukecané scény ako napríklad každá návšteva terapeuta a je ich tu niekoľko a potom sú tu úplne ale naozaj úplne zbytočné scény ako tá v pôrodnici, či nejaká paródia na Fight Club, ktorá je navyše už z princípu zlá. Film má minimum akcie a ešte menej humoru, čo je celkom fail, keď vezmem do úvahy, že sa film radí k akčnej komédii. Taký Nobody tej akcie tiež nemal mraky ale keď na ňu prišlo trhala gule. Tu je akcia úplne fádna, bez nápadu, bez zápalu pre vec a neviem, či to je preto, že šetrili na kvalitnom choreografovi alebo je jednoducho režisérka kopyto a manažovala si to sama ale lepšie fackovačky nájdem na hoc akej dedinskej zábave. Absolútne tomu nepomáha ani kamera ktorá sníma viac okolie ako samotný boj ani strihač, ktorý si povedal, čím viac strihu na scénu tým viac adidas. Toto mohol byť John Wick v sexi ženskom prevedení pre všetky fúzaté feministky sveta no miesto toho tu máme úplne zabudnuteľný film, ktorý má ale výhodu, že ma zaujímavú postavu ktorá má na to aby rozvinula svoj potenciál v ďalšom diely, len to treba dať natočiť niekomu s talentom a venovať viac času scenáru. Je tu dobrý nápad, je tu sexi milfka Kate Beckinsale, ktorá sa do úlohy naozaj hodí ale čo z toho, keď to je utopené v impotentnej akcii, ktorej je navyše málo. Poteší aspoň fajn zvrat pri konci a miestami svižné tempo s dobrou hudbou. Dám tomu za slabšie tri, čo je škoda, lebo pri väčšej pozornosti od tvorcov to mohlo ísť o dosť vyššie.