Cappuccino

Od samotného úvodu bolo jasné, kam celý film smeruje a dokonca aj záverečný v úvodzovkach "prekvapivý" zvrat sa dal pár minút pred koncom jasne očakávať. Hlavných hrdinov nemožno označiť inak ako nesympatické nuly, po ktorých smrti som túžil možno aj viac než samotní zloduchovia. Pledge bol našťastie dostatočne krátky na to, aby som pri ňom príliš dlho netrpel. Stráviteľné, ale ničím extra zaujímavé.

Ako predstavovačka Aquamana to bolo fajn, no pokračovanie v rovnakom duchu a pri rovnakej stopáži by som už asi tak s chuťou nestrávil. Momou mám ale rád, a tak som si film dokázal užiť aj napriek množstvu ohraného klišé. Akcia bola slušná a Jasonove hlášky vedeli pobaviť. 7/10

Odkaz filmu za 5, spracovanie za 3. Radikálne správanie školákov mi prišlo ako účelové a nedokázal som uveriť tomu, že za takú krátku dobu by bola drvivá väčšina z nich natoľko sfanatizovaná. Záver bol už preto iba silným posolstvom, ktorého predbežnú formu som ale dokázal ľahko odhadnúť.

Čo sa týka predstavovania jednotlivých režimov, úprimne by mi vôbec neprekážalo, keby v tomto smere išla Sklenená izba viac do hĺbky. Vojnové pozadie príbehu totiž mimoriadne svedčalo, pričom čas od času viac než vhodne dávalo pauzu od vzťahovej drámy medzi spomínanou dvojicou. Sklenená izba má svoje chyby krásy, ale našťastie ponúka dostatočne vábivý príbeh a vynikajúci herecký ansámbel, s ktorým som mal tú česť sedieť na svetovej premiére v Brne. 8/10

Ak sa dokážeš zmieriť s tým, že dialógy medzi postavami nie sú žiadna sláva, nepôjdeš do filmu s očakávaním obrovského množstva akcie a neodradí ťa ani záverečný, citovo obalený odkaz, nebudeš mať s Triple Frontier väčšie problémy a môžeš si prihodiť bod navyše. Z môjho pohľadu to bude za 7/10. Novinka od Netflixu má svoje čaro, ktoré dozaista tvorí najmä ústredná päťka a niekoľko kratších, ale pomerne prepracovaných a veľmi napínavých akčných scén. Čerešničkou na torte je jeden pomerne nečakaný zvrat, ktorým ma tvorcovia milo prekvapili a verím, že v tomto ohľade určite nebudem sám.

Vzhľadom na to, že sa príbeh Masaryka odohrával v období niekoľkých rokov, neustále skákanie medzi časovými obdobiami bolo skôr kontraproduktívne a občas i mätúce. Sledovanie filmu som si ale užil a Karel Roden bol ako vždy jednotka.

Krásne zobrazenie vzťahu dvoch odlišných zvieracích pováh, ktoré si k sebe nájdu cestu.

Skvelá animovaná jednohubka poukazujúca na problematiku, ktorá by nemala byť na žiadnom pracovisku tolerovaná.

Množstvo nezmyselných kecov obalených hŕbou farieb a dlho očakávanou, krvavou vyvražďovačkou začínajúcou v 2/3 filmu, ktorá už ale výsledné dojmy zachrániť nedokázala.

Raffey Cassidy sa ako Celeste predstaví v tom najlepšom možnom svetle a svojím vystúpením prirodzeným spôsobom poukáže na prerod mladej veriacej školáčky na rebelujúcu popovú hviezdu. Režisér Brady Corbert síce v prezentovaní minulosti Celeste neponúka nič, čo by sme už doposiaľ v rámci kinematografie nevideli, ale vývoj hlavnej postavy je napriek tomu zaujímavý a jeho sledovanie dokáže udržať pozornosť. Príjemný zážitok v tejto časti obohatila aj naozaj slušná práca s kamerou. S príchodom Natalie Portman som ale dostal nepríjemnú facku, z ktorej som sa akosi nedokázal prebrať. I keď táto 37-ročná rodáčka z Izraela patrí medzi moje favoritky, ňou prezentovaný výkon vo Vox Lux som jej ani v najmenšom neveril.Správanie dospelej Celeste na mňa pôsobilo vrcholne neautenticky, afektovane a miestami priam neznesiteľne. Kontrast medzi jej mladosťou bol tak obrovský, že som sa s vystupovaním horkokrvnej a papuľnatej ženy nedokázal nijak stotožniť.