Orthank

Dumas sa musí v hrobe obracať. Hollywood dokáže aj z toho najtradičnejšieho románu spraviť historickú modernu. Vzduchové lode, guľometné delá a bojovná Milla "MyLady" Jovovich, to už je skutočne silná káva. Špinavá hra kardinála Richelieu je stratená v digitálny kulisách a veľkolepej akcii kvôli nejakému zlatému náhrdelníku. Lišiacky výraz, intrigy a herecký výkon Christophera Waltza sú úplne na vedľajšej koľaji a diváka otravujú stupídne hry Kráľa Ludovíta s farebnými kostýmami. Ako historický megablockbuster plátajúci dieru po Pirátoch z Karibiku pre moderného veľmi mladého diváka možno postačí, no na nejaký umelecký zážitok či oddychovú jazdu pre tých už trošku náročnejších možno rýchlo zabudnúť. Príliš pritiahnuté za vlasy, aj vďaka stále uhladeným tváričkám drsných chlapov-mušketierov. Letná rýchlovka na jedno pozretie zo zvedavosti.

S komédiami je to veľmi komplikované. Propagačne vás dokážu špičkovo naladiť, no po návšteve kina ste niekedy poriadne rozčarovaný. Tak nejako som dopadol aj ja. Nadšenie vystriedal akýsi prázdny úsmevný pocit, s myšlienkami na pár vydarených gagov. To, že všetky vtipné situácie sme už videli v traileroch, by som nejako pochopil, ale akonáhle som zistil, že v skutočnosti fungujú len sami za seba, môj úsmev spadol. Navyše stupídne jednoduchá zápletka (Tedov únos a trable s polovičou) absolútne nestačí ani na komédiu. Najviac ma však mrzí, že všetká tá omáčka okolo je vymyslená pomerne slušne. Ted je bravúrne trikovo zvládnutý a Wahlberg sa v komédii perfektne udomácnil. Medvedík je na popukanie už po prvých slovách, a neverím, že bude niekomu nesympatický. Škoda tých samostatne fungujúcich gagov nastavených stále na tú istú tému, odlišujúcich sa len v stupni odvážnosti. Tak snáď nabudúce.

Hollywood ma nikdy neprestane prekvapovať. Odvaha "zneužiť" pamiatku najslávnejšieho prezidenta USA (ruský pôvod režiséra radšej nahlas nespomínať) je určite silná káva pre nejedného zaoceánskeho patriota. Silná káva je to ale aj pre každého racionálne uvažujúceho človeka. Hlavný námet treba rýchlo ešte pred prvým záberom hodiť za hlavu a pokúsiť sa vychutnať si ostatné zaujímavé nápady. Najmä celkom vyhytaná choreografia s nezničiteľnou sekerou (ktorú mimochodom ľavou zadnou prelomíte na kolene) a tradične svojská triková jazda Timura Bekmambetova poslúžia ako dobrý základ pre rýchle a bezproblémové strávenie. Každopádne je to film značne pritiahnutý za vlasy, ktorý sa z úplne infantilnej zápletky o pomste snaží vytrieskať maximálnu akčnú jazdu o záchranu americkej slobody a napokon celého ľudstva. Niekedy sa Timurovi darí držať tempo, ale ten príšerný scenár skákajúci v dejinách ako žaba pred párením mu dáva poriadne nafrak. Už vidím ako si niekto z tvorcov lámal hlavu nad tým, že snažiť sa prelúskať celým životom Abrahama Lincolna navyše s úplne vypoteným upírskym nápadom v pätách nebude také jednoduché. Ono to skutočne jednoduché nie je a tvorcovia sa na tieto detaily jednoducho vykašlali. Skratkovité útržky z celého Lincolnového životopisu sú bezducho pretkané výmyslami, ktoré sa naoko snažia zapadnúť, no v širšom kontexte sú absolútne mimo. Možno by pomohlo pridať pol hodinky navyše alebo zamerať sa na určitú časť prezidetovho života. Tu si to však scenáristi poriadne skomplikovali zápletkou, ktorá samozrejme vyžadovala prelúskať sa celým jeho životom. Veľmi digitálna jazda na splašenom stáde koní či spomalene oddeľovanie hláv, ba dokonca nejaké plané citové vydieranie na bojovom poli, to v tak krátkom čase proste nedokáže zachrániť. Ďalšia jednorázová záležitosť. 50%.

Ak by som bral novú Cohenovku (ako dobre to znie:) ako samostatné gagy na danú tému, jednalo by sa o skvelo vyperličkované situácie. Niekoho ale zrejme napadlo pozliepať tieto samostatné dokonalo pracujúce časti do nejakého "blízkovychodného gulášu", ktorý už tak famózne nefunguje. Je to škoda, pretože situačné výstupy sú dobré všetky do jedného. Tradične uletené, miestami nechutné, ba dokonca až nevkusné, no stále zábavné divadlo stavané priamo na strelenú charizmu Barona Cohena. Napokon však príde záver a aj napriek do úsmevu roztiahnutým perám a dobrým momentovým spomienkam mi nejako chýba akési komplexnejšie dejové ucelenie, ktoré by tejto bizarnej filmovej jazde dalo aj nejaký zmysel. Jedným z dôvodov, prečo pôsobí Diktátor tak nesúrodo je aj neuvážená všestrannosť. Cohen naráža na všetkých a všetko a skutočne vo veľkom. Ironizuje, zosmiešňuje a preháňa na viacerých frontoch a vôbec mu nevadí, že miestami je to už za hranicou (dosť nevkusný pôrod mimochodom). Pre niekoho bezchybná bránicová záležitosť, pre mňa viac-menej zbierka výborných samostatne vypointovaných skečov. Ako celok to však rozhodne nevyšlo.

Recept na zaujímavý horor? Vymyslite alebo ukradnite nejakú dobrú atmosférickú fintu, zožente neznáme tváre a do deja šikovne zakomponujte nejaké temné skutočné udalosti. Dokonalý mix, ktorý však nemusí zákonite fungovať. Diabol v tele je presne prípad hororu (teda skôr trileru), ktorý vycucal dokumentaristickú fintu do dna. Čo sa týka formy a nápadu, jedná sa skutočne ojedinelý kúsok. Toto však nemôže stačiť. Herci nemajú čo hrať a dej nech je akokoľvek dobre nastavený slúži iba svojmu reálnemu predobrazu. Odvaha tvorcov, pustiť sa do vlastných hypotéz stroskotala - teda ak tam vôbec nejaká bola. Řozvinutie príbehu a aspoň nejaký náznak pointy by filmu rozhodne pomohol. Takto som sa stal svedkom len akéhosi divadla (nech akokoľvek atmosférického), cez ktoré som sa dozvedel, že existoval niekde niekto posadnutý diablom, ktorého prítomnosť sa nikdy nepotvrdila ale ani nevyvrátila. Nastavovať otázky je jedná vec, podať čo i len čiastočné odpovede je vec druhá. Záleží na vkuse. Konkrétne v tomto prípade urobí človek lepšie ak opätovne siahne po žánrovo zaradieľnejšom a najmä dejovo hlbšom a vydarenejšom trilere V moci diabla.

Opäť raz páni strihači zabodovali pri vytváraní trailerov na tento veľkofilm. Najhoršie na tom ale je, že v nich vlastne vytiahli všetko, čo si na nás pripravili do kina. Nič viac a nič menej. Pozoruhodná výprava, dunivá monumentálna hudba a nevysloviteľné meno režiséra môže byť na prvý pohľad zárukou originálnej zábavy, no Vojna bohov pôsobí len ako slabí odvar Snyderovej tvorby napasovaný na (ne)úspech dva roky starého Súboja titánov. Niekto sa tu ale poriadne posnažil, aj keď dejovo neprináša žiadne prevratné orgie. Postavy sú plytké bez motivácie a ich charaktery vzájomne splývajú. Niet komu fandiť ani koho preklínať. Nalinkovanie na absolútneho zloducha a inteligentného dobráka však funguje dokonale. Rourke síce recituje čo mu scenár káže, zato však dokáže navodiť dusno. Vyšší rating dovolil viac krvi a násilia, viac pritlačiť na pílu, čo filmu aj vďaka správnemu načasovaniu a striedmosti len prospelo. Vizuálne triky nech sú akokoľvek vydarené sú len ako čriepky, s ktorými sa už vopred rátalo a fungujú viac samé za seba ako cool lepido v akčnom príbehu. Škoda len, že tie najzaujímavejšie zábery som videl už v ukážkach, kde paradoxne fungovali lepšie ako v samotnom filme. Mierne rozporuplné pocity sa zastaviť nedajú - zvlášť po masívnom a najmä kvalitnejšom marketingovom nabudení.

Spielberg si spomína na staré vojnové časy. Jeho srdcu najbližšia tematika sa nezaprie a suverénne vládne deju. Páni scenáristi sa nevedeli rozhodnúť koľko dejových liniek sledovať a aké všetky peripetie divákovi priblížiť. Preto záverečné osudové stretnutie nie je tak osudové, ako by si väčšina priala a poctivému divákovi zostane v hlave skôr drsná a atmosférická vojnová vrava ala Zachráňte vojaka Ryana. Menej sugestívnej akcie skákajúcej od miesta k miestu a viac dramatického vývoja medzi dvoma hlavnými aktérmi filmu, a jednalo by sa o poctivý citový zážitok. Režisér chce príliš veľa naraz, čím docielil polovičatosť všetkého. Dej sa v rukách scenáristov roztrieštil na množstvo samostatne fungujúcich fragmentov, ktoré mali slúžiť na odôvodnenie záverečného stretnutia. Tak by ale tento film musel mať aspoň o hodinku navyše. V mojich očiach tak trochu spielbergovský priemer.

Oscarová klasika, ktorá neuškodí ale ani neohúri. Clooney ako starostlivý otec, ktorý vo svojom živote prehliadol takmer všetko dôležité je najväčším prínosom. Toto sa už nedá povedať o príbehu. Ten síce je tradične dramaticky zaujímavý, ale klasická "tuctovinka" okolo predaja lukratívnych pozemkov, podsunutý humor a motív nevery na pozadí rodinnej tragédie ho dosť deformujú. Film, na ktorý treba mať v prvom rade náladu a čas. Môže sa totiž stať, že ho nepozriete na prvýkrát.

Po prvých deviatich epizódach zisťujem, že tvorcovia varia z vody. Na jednej strane sa nechcú stratiť v spleti zápletiek a tajomstiev a na strane druhej si chcú udržať formu kriminálky. Ťažká úloha, zvlášť vtedy, keď zavediete celkom zaujímavú mytológiu a fantasy atmosféru. Uvidím, čo tvorcovia prichystali ďalej ale bojím sa, že neutrálny status mu v budúcnosti ku kvalite a sledovanosti veľmi nepomôže. Zatiaľ škoda dobrého nápadu.

Nápad ako z "voleja" na moje vlastné prekvapenie funguje svižne. Hneď na začiatku je však jasné, že sa jedná o tradičný letný stroj na peniaze. Neohrozený hrdina, milostná zápletka a polopate vyplácnutý dej. ČO viac sme mohli čakať? Jednoducho je potreba nastaviť sa na podobnú vlnu, prešrotiť ten nezvyčajný mix sci-fi a divokého západu a dobrá zábava je na svete. Režisér požmurkáva po viacerých konkurentoch, no prezieravosť v minimalizovaní emzáckych obrázkov mu budiž k prilepšeniu. Myslím, že vybalancovať podobne infantilnú kombináciu je jednoducho drsná fuška. K logickému správaniu postáv nemá cenu sa vyjadrovať. Craiga treba brať ako cool drsniaka, ktorý presne chápe čo je to kozmická loď a obyvateľov dedinky ako tu osvietenejšiu časť populácie. Mierne pritiahnutie za vlasy nutno chápať v rámci letného hitu a proste oddychovo...Inak to jednoducho nejde. Upozornenie: Neodporúčam púšťať starkému miesto Pokladu na striebornom jazere - tých indiánov by tam proste nepochopil :)