lemka

Nádhera! 500 dní se Summer je krehký, vtipný, tak trochu komorný, skromný a neskutočne pôvabný film! Jednoznačne najlepší, aký som za posledné obdobie videla. Ako v každej romantickej komédii, aj tu sa príbeh točí okolo vzťahu dvoch mladých ľudí. Nie je to však bezduchý americký film akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Príbeh sa sústreďuje na každodenné maličkosti, zliepajúce a vykresľujúce atmosféru vzťahu hlavných hrdinov a jeho vnímania lepšie ako čokoľvek iné. Kým sa na iné romantické komédie dívate ako robot - nič špecifické vo vás nevyvolávajú, nič vo vás nezanechajú - táto vám ukáže opak. Pocity sa vám budú tlačiť pod kožu, možno preto, že je to konečne film z plátna, kde je vzťah dvoch ľudí vykreslený jemne, prirodzene, pocitovo a pritom kruto reálne. Výnimočnosť filmu dodáva aj jeho neošúchaná forma a výborná hudba, ktorá sprevádza príbeh. Proste fakt krása! Odporúčam pozrieť a zaziť si to na vlastnej koži.

Nebyť formy, akou je film vystavaný, je to obyčajný priemer na dve, tri hviezdy. Lenže tá forma Mementa je tak príjemná, prekvapujúca a strhujúca, že z toho budete celkom určite namäkko a dáte štyri, možno aj päť hviezd. U mňa za štyri. Chcelo by to jednoduchšie vyústenie príbehu a bolo by to takmer dokonalé. Na pomerne zložitú formu by som záver filmu nekoncipovala tak ťažkopádne. Ináč fajn, určite odporúčam.

Ďáblova dílna je pre mňa jednoznačným sklamaním. Výpovedná hodnota filmu takmer žiadna, po 98 minútach zistíte, že na takéto poznanie by Vám stačilo jedno súvetie. Film je zbytočne rozťahaný, akcia iba sem-tam, po technickej stránke taktiež béčkové. Bohužiaľ, príbehu hlavného predstaviteľa som neverila, možno aj z dôvodu, že sa hral priveľmi na Ježiša. Veďľajšie postavy taktiež nepriniesli žiaden citový zážitok, čo by sa od filmu z takého to prostredia očakávalo. Filmu by možno pomohlo odkryť v rámci deja väčšmi obdobie a históriu, v ktorom sa dej odohrával. Pre mňa dosť zlé, pozitívne vidím iba zopár zvratov, pre ktoré som pri filme napokon zostala až do konca a pomerne presvedčivé vykreslenie atmosféry koncentračného tábora.

Veľký rešpekt si určite nezaslúži hodnotenia, akými ho tu väčšina častuje. Z úvodných titulkov je jasné, že ide o študentský film s minimálnymi finančnými nákladmi, na základe čoho by si mal divák ešte pred jeho začiatkom priamo úmerne upraviť svoje očakávania od filmu. Ak tak urobí, film ho môže iba milo prekvapiť. Veľký rešpekt je úsmevná sonda do života jedného zo slovenských sídlisk, ktorá sa nielenže nehrá na nič veľké, ale ničím veľkým byť ani nechce. Je to príjemný oddychový film, kde sa aj nad niektorými scénami a hláškami nenútene zasmejete, čo sa napríklad mne pri filmoch označovaných žánrom komédia často nestáva, keďže prvoplánový humor ma veľmi neberie. Čo sa týka nadbytku vulgarizmov, pokiaľ sú použité funkčne (čo vo Veľkom rešpekte bezpochyby sú), niet dôvodov na výčitky. Všetko čo slúži k lepšiemu vykresleniu reality, je plusom. Neviem si ani predstaviť film nakrútený z tohto prostredia bez použitia vulgarizmov, repliky postáv by zneli smiešne, umelo a najmä nereálne, čo by malo za následok, že by im aj tak nik neuveril. Herci hrajú podľa svojich možností, možno trochu amatérsky, ale určite nie zle. Ak už, určite by si kritiku zaslúžila skôr staršia a skúsenejšia generácia hercov na čele s Tatianou Kulíškovou, ktorá svoju postavu hrala s takým divadelným pátosom, až to pôsobilo komicky. Naopak, veľmi milo ma po hereckej stránke prekvapila Dáša Šarkózyová, jej postave som verila každé slovo. Čo sa týka dejovej línie, tá je síce jednoduchá, no dynamická. Vďaka rôznym situačným scénam sa pri filme nenudíte a 77 minút vám zbehne ani neviete ako. Moje výsledné hodnotenie je síce trochu nadnesené, pretože napriek všetkým pozitívam nie je Veľký rešpekt ničím svetoborným a má svoje muchy, ale takéto nízke hodnotenie si určite nezaslúži. A ešte jedno pozitívum: veľmi sympatické cyklické prepojenie úvodu a záveru. Odporúčam.

Tango s komármi je väčšou stratou času než čokoľvek iné, čo si práve teraz zapnete v telke. Bohužiaľ, o to viac ma mrzí, že takýto nudný a prihlúply film vzišiel práve zo Slovenska, kde sa stále plače nad nedostatkom financií na filmovanie. Pritom najhoršie na celej veci je, že keď už sa nejaké peniaze predsa len nájdu, a Tango s komármi je toho skvelým príkladom, vyhodia sa na bezduchú zlepeninu absurdností, ktoré z filmu vytvoria kostrbaté a nezáživné nič. Tvorcovia z tejto kvázi komédie chceli zrejme urobiť moderný multikultúrny slovenský film, z ktorého sa však vďaka rozpačitým hereckým výkonom, primitívnemu scenáru a smiešnej zápletke stala obyčajná absurdná fraška, ktorá sa hraje na komplikovaný dnešný svet, pričom ten s realitou nemá absolútne nič spoločné. Pozitívum: za snahu nech už je výsledok aký je a Adyho Hajdu, ktorého mám ináč celkom v obľube.

Hruza v Connecticutu nestojí na zlom námete. Starý dom, kde pobehujú nepokojné mŕtve duše a postavy pátrajúce po príčinách hrôzy, je možno trochu ošúchanou kostrou hororov, ak však film v závere ponúkne zaujímavé rozuzlenie, môže z toho vzniknúť príjemný horor. Bohužiaľ, tento film nie je týmto prípadom. (Ak hľadáte niečo z tohto súdka, skúste Sirotinec, ktorý ťaží z podobného námetu a je o poznanie lepší.) Hruza v Connecticutu sa síce tvári v úvode veľmi nádejne, veľmi rýchlo však začne nudiť. Dejová línia je podobne ako herci slabá, kamera ničím výnimočná a záverečná idea sa tento šedý priemer ani nepokúša napraviť. Pozitívum: za zosušené ľudské viečka v krabičke a očakávania, ktoré vo vás film vyvolá (hoci ich teda rozhodne nenaplní).

Námet filmu je úplne obyčajný a bez nápadu. Chcete natočiť horor? Šupnite skupinku ľudí kdesi pod zem, zataraste im východ a nechajte ich viac než hodinu pátrať po svojej sebazáchrane. A potom, keď už zrazu nebudete vedieť kam, prípadne máte pocit, že to začína byť nuda, vpustite medzi nich zdegenerované poloľudské krvilačné beštie. Tak presne o tom je film Pád do tmy. Filmu síce nechýbajú pôsobivé akčné scény, sem-tam nejaké to napätie, no v konečnom dôsledku je to aj tak dosť málo. Bohužiaľ, ani herecké obsadenie tomu príliš nepomáha. V druhej polovici filmu je obzvlášť podivná, ba až smiešna, mimika hlavnej hrdinky v podaní Shauny Macdonald, ktorá sa začína takmer nezmyselne podobať na beštie, s ktorými zápasí. Pozitívum: veľmi dobrá práca s kamerou, kvôli ktorej sa film oplatí pozrieť.

Sirota je síce veľmi ľahko predvídateľná, napriek tomu však zaujme. Jednoduchý a reálny príbeh, ktorý sa v novodobých hororoch často nevidí. Sirota totiž neponúka scény nadprirodzeného charakteru a rovnako ani spôsob jej krutosti nie je zobrazovaný cez scény plné nápaditých fyzických útokov. Film je skôr psychologickým thrillerom, v ktorom ale nechýba ani poriadna akcia. Vrcholom je samozrejme, finále filmu, napínavé a konečne trochu menej predvídateľné než zvyšok filmu. Negatívum: postavy občas konajú a premýšľajú hlúpo, niekedy im až nepochopiteľne nedochádzajú súvislosti (s výnimkou matky), z čoho ide miestami poraziť. Ináč veľmi slušné.

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že ak by v hlavnej úlohe tohto filmu nehral hviezdny Richard Gere, bol by to len obyčajný béčkový film. Úvod filmu je zvládnutý veľmi dobre, to však film neskôr položí na lopatky, pretože ďalších sto minút filmu nám už snímka neponúkne nič lepšie. Pointa filmu je síce zaujímavá (o to viac, že vychádza zo skutočných udalostí), jej spracovanie je však zmätočné, preplnené rôznymi zbytočnými scénami a symbolmi, ktoré nám nič nepovedia a nenesú so sebou adekvátne vysvetlenie ani v závere filmu. Proroctví z temnot teda nasadí v úvode latku príliš vysoko, tvári sa zložito a pátra neuveriteľne dlhý čas po niečom, z čoho napokon vzíde jednoduchá pointa, ku ktorej odhaleniu nám stačilo dvakrát menej scén z jadra, než nám film ponúkol. Sklamanie, ktoré navyše podporil lacný stereotyp spojenia žánrov thrilleru a romantiky. Pozitíva: nosná myšlienka a napínavé spracovanie.

My Sister's Keeper pôsobí samotným zvolením témy filmu (rodina, kde jedna z dcér trpí leukémiou) prirodzene dosť na city. Nerobí to však prvoplánovo, čo je veľmi fajn. Film sa nesústreďuje iba na chorú Sofiu Vassilievu, ale rovnako aj na pocity ostatných jej členov rodiny, čo snímke veľmi pomáha. Obzvlášť príjemný je tu spôsob spracovania deja, kde sa postupne každý jeden člen rodiny stáva na chvíľu rozprávačom príbehu, čo umožňuje priame nahliadnutie do duší a pocitov hlavných postáv. Najväčšiu pochvalu si zaslúži jednoznačne matka v podaní Cameron Diaz (páči sa mi, že konečne tam niekde pochopili, že takmer 4O ročná žena už nemôže hrať naivné a streštené pipiny), hraje výborne a rola jej veľmi pristane. Skvelá je i spomínaná Sofia Vassilieva, ktorá by si určite po tomto filme zaslúžila ďalšiu dobrú rolu a samozrejme, moja obľúbená Abigail Breslin, ktorá opäť raz ukázala svoje obrovské nadanie. Film sa teda určite oplatí vidieť, je to silná a zároveň krehká citová dráma. Negatívum: na mladé dievča má Sofia Vassilieva niekedy až neuveriteľne zrelé myšlienky, čo môže trochu narúšať jej obraz dieťaťa v puberte (dá sa to však čiastočne odôvodniť jej chorobou, ťažko choré deti pôsobia na svoj vek často zrelšie).