Di.ana

"Django" je mimoriadny film, ktorý ukazuje režisérsky talent Tarantina v plnej sile. Film je dynamický, napínavý a má všetky charakteristické prvky, ktoré fanúšikovia Tarantina poznajú a milujú – od brilantne napísaných dialógov až po intenzívne a krvavé akčné scény, ktoré sú natočené s jedinečným štýlom a precíznosťou.  Herecké výkony sú výnimočné, najmä hlavná postava, ktorá prináša na plátno komplexnosť a hlboké emócie, čo výrazne prispieva k sile príbehu. Scenár je preplnený nečakanými zvratmi a humornými momentmi, ktoré sú typické pre Tarantinovu tvorbu. Vizualita filmu je na veľmi vysokej úrovni. Každý záber je premyslene komponovaný, čo dodáva filmu jedinečný vzhľad a atmosféru. Hudba a zvukový dizajn navyše dokonale dopĺňajú napätie a energiu, ktorú film prináša. Celkovo je "Django" výnimočným príspevkom do Tarantinovej filmografie. Je to strhujúci film, ktorý zaujme svojou originalitou, výbornou réžiou a nezameniteľným štýlom. Odporúčam ho každému, kto oceňuje kvalitnú filmovú tvorbu plnú akcie, humoru a nečakaných momentov.

Film "Končí to nami" ma zaujal už svojím názvom a sľuboval emotívny zážitok. S vysokými očakávaniami som sa pustila do sledovania, povzbudená prítomnosťou Blake Lively a pohľadom na charizmatického Justina Baldoniho (a jeho telo :D). Úvod filmu začal sľubne. Emotívna scéna pohrebu otca a pár nespravodlivostí ma vtiahla do deja. Prvotné minúty hodnotím ako veľmi pútavé, s potenciálom zaujať diváka a držať jeho pozornosť. Bohužiaľ, s postupujúcim dejom nasledovalo sklamanie. Film skĺzol do série prvoplánových scén, ktoré sa stali predvídateľnými a bez hlbšej myšlienky. Jadro príbehu bolo trochu nudné a množstvo scén pôsobilo zbytočne zdĺhavo a nevyužito. Napriek trvaniu 130 minút, film nedokázal efektívne rozvinúť svoju hlavnú tému - násilie, ktoré bolo povrchne spracované v dvoch slabých scénach. Flashbacky a príbeh návratu stratenej lásky mali potenciál, avšak aj tie boli prevedené slabo. Záverečná časť filmu pôsobila uponáhľane, akoby sa režisér ponáhľal dokončiť prácu bez dôkladného zakončenia príbehu. Celkovo, film "Končí to nami" je pre mňa ako náročného diváka sklamaním. Nevyužitý potenciál a neprepracovaná dejová línia zanechávajú dojem s pocitom premárneného času. Škoda, naozaj veľká škoda.

Jedz, Modli sa a Miluj. Musím uznať, že je to doposiaľ ten najkrajší názov filmu, aký som kedy počula. Zaujal ma natoľko, aby som si pozrela film už s menej pre mňa zaujímavou či nie veľmi obľúbenou herečkou (sorry Julia). Zapla som teda film ala zvedavosť vs ja 1:0, čakajúc čo tento názov prinesie. Začiatok sa niesol celkom v reálnom duchu, pekne zobrazil život človeka v bode kedy stagnuje na jednom mieste keď dýcha ale nežije. Obdivujem silu a schopnosť opustiť svoju komfortnú zónu aj za cenu zlomeného srdca. Niekedy proste musíš. No v realite tomu predchádza oveľa viac vecí a nie je to úplne tak “easy”. Ďalej môžeme vidieť, že jediný kto ti dokáže dať to čo chceš si ty sám a najdôležitejší vzťah ktorý máš je ten, ktorý máš so sebou. Film sa viac menej nesie po celý čas v monotónnom priam až nudnom duchu miestami som skoro chytila depresiu ale len skoro! Občas si to jednoducho potrebujeme upratať v hlave, zrovnať si a určiť priority, ten výstup z komfortnej zóny alebo vydanie sa do neznáma nie je až tak od veci. Človek častokrát príde na to, že rieši úplne malichernosti, blbosti, sračky…. Že nie je podstatných sto tisíc veci ale tá jedna jediná. Že strata nie je vždy katastrofa. Že nepotrebujeme ani tak vlastniť materiálne veci ako prijímať tie nemateriálne. Že radosť nepramení s hromadením ale práve rozdávaním. V konečnom dôsledku potrebujeme jesť, aby sme prežili, mier aby sme mohli milovať, pretože chaos je esencia lásky a s ňou máme v živote ten správny balanc. A možno že mier je ten jing a láska je ten jang.  Za mňa je toto film na jedno použitie a/alebo pozretie niečo ťahavé- zdĺhavé no s peknou myšlienkou možno aj na zamyslenie sa a to sa cení.