Aljak

Idea tohto filmu je veru chvályhodná, svojim spôsobom aj originálna. Akurát, že si také niečo nedokážem reálne predstaviť. Je to síce pekné, že Tom nechcel svojich najbližších po svojej očakávanej smrti nechať len tak napospas osudu, ale hľadať za seba náhradu už počas svojho života, kedy by sa mal snažiť žiť naplno každý jeden zostávajúci deň - to mi prišlo ako taký nonsens. Avšak, odhliadnuc od tejto (dosť podstatnej) záležitosti, to bolo celkom pozerateľné, a samozrejme veľmi senzitívne a patetické (čo sa dalo v podstate od samého začiatku očakávať).

Musím uznať, že veľmi milé prekvapenie - a to v talianskej kinematografii neni zďaleka nejaká výnimka. Takéto psychologicko-filozofické drámy s ústredným zlomom v charakteroch postáv zmietajúcich sa vo vlastnej morálnej dileme, tak to je veru môj šálok kávy. Zaujímavá premena - ako sa náhle z manipulátrora stane svedomitý človek, a naopak ako sa z moralistu stane alibista. A k tejto zmene stačila naozaj len chvíľa neuváženej mládežníckej nerozvážnosti zachytenej na pouličnej kamere. Takže z tohto pohľadu to bol naozaj skvelý filmový kúsok, akurát mi v tom chýbala nejaká psychologická krivka aj u tých vznetlivých tínedžeroch.

Z tohto filmu išla naozaj dobrá atmosféra, ale to je asi tak všetko. Tento záhrandicko-knižno-kuchársko-vynálezovský mix bol akurát tak dobrou oddychovkou, ktorá síce nenudila, ale ani nijako extra nenadchla. Postava Belly sa vo svojej podstate dosť ponášala na preslávenú Améliu, a ako tak čítam iné recenzie, takýto pocit z toho majú viacerí. Najsympatickejšou postavou však nebola pre mňa Bella, hoci tým jej prevedením sa nám to snažili akoby podsunúť. Avšak mne osobne najviac imponovala postava Alfreda, v ktorej predviedol Tom Wilkinson ďalší vynikajúci výkon. Len škoda, že ten film vyznel tak priemerne a tých zopár dobrých dialógov to veru nezachránilo.

Luca Guadagnino pokračuje vo svojej línii trilógie "túžba", a ani tento krát ma jeho tvorba nijako extra nechytila. Mám taký blbý pocit, že tých homosexuálnych filmov je už predsa len príliš. Herecké výkony boli fajn, aj natočené to bolo pekne a tie scenérie úchvatnej Lombardie stáli za to, ale dejový rámec príbehu ma žiaľ až tak neočaril. Škoda, že namiesto toho teplošenia sa tam nebolo radšej viac dialógov, ktoré by ten film oveľa viac racionalizovali. Ale o to Lucovi zrejme nešlo...

Komédia ani náhodou, no zato vcelku zaujímavá filozofická "konverzačka" (hoci viacmenej prostredníctvom vnútorného monológu), ktorá sa miestami menila na hotovú melodrámu. A musím uznať, že Benovi pre zmenu takéto niečo po všetkých tých komédiách naozaj pristalo. Po epickej stránke síce žiadna sláva (na tom veru mohli aj viac zapracovať), ale filozofický rozmer to v podstate dokázal vynahradiť. Bradoveho komplexy mnohým prídu zrejme absurdné, ALE myslím, že každý sa chtiac-nechtiac porovnáva so svojim okolím a rovesníkmi a svojim spôsobom pociťujú podobné dilemy a závany depresií ako práve Brad. Bolo tu kopu silných monológov a dialógov, no najlepší zrejme ten s Ananyou, ktorá to zhodnotila úplne výstižné. Je to na zamyslenie...

Typický TV film plný klišé a dobre známej schémy. Tento krát o sebavedomom snobovi z prostredia amerického futbalu a jeho skromnej asistentke. Už od prvého momentu je jasné ako to celé skončí, tak už zostávalo len odkryť zvyšok deju a dúfať, že bude aspoň trochu zaujímavý. Žiaľ, prekvapenie sa nekonalo, no napriek tomu sa to dalo pozerať a zopár scén a dialógov bolo naozaj vydarených! Tak aspoň za to jedna hviezdička.

Hallie Meyers-Shyer dokázala do svojho filmu pritiahnuť veru kvalitných hercov, no keď je raz scenár podpriemerný, tak to už je ťažko zachrániť. Ten scenár s bezduchou zápletkou zosobnenou trojicou sebavedomých a excentrických mládencov veru nemal moc predpokladov na úspech. Neviem ako vám, ale mne išli parádne na nervy, no predovšetkým prehnane ambiciózny Harry, ktorý bol presne takým typom človeka, akých jednoducho nemusím. Tí ostatní dvaja (George a Teddy) boli ešte ako tak znesiteľní. Tak či tak, najsympatickejšou postavou celého filmu bol Austen. No film ako taký ma v podstate ničím extra nezaujal.

Podobné mexické motívy z prostredia sveta mŕtvych sme tu už síce mali v inom animáku The Book of Life pred 3 rokmi, ale napriek originálnemu námetu to proste nebolo ono. Ale COCO - to už bola iná káva! Vynikajúco zvládnutá výzva s kvalitným príbehom, zaujímavou zápletkou, skvelou pointou a celou škálou detailov. Prvotriedna animácia je pri Pixare už prakticky samozrejmosťou. Naozaj, veľmi dobrá práca vo všetkých ohľadoch. Presne takto má vyzerať globálne využitý potenciál a ten celý koncept rodinnej ságy do seba tak vyvážene zapadal. Takže viacmenej veľká spokojnosť. Jediné, čo mi azda prekážalo, bol ten otravný pes, ktorý mi išiel parádne na nervy (a v podstate bol pre celý príbeh maximálne zbytočný a bezprínosný).

Toto že bol jeden z najpozoruhodnejších filmov roku 2017? Síce to nebolo márne, scenár bol naozaj zaujímavý a v podstate aj originálny. Ale akosi mimo môj vkus. Svojim spôsobom to bola akási alternatívna interpretácia krásky a zvieraťa, hoci v dosť odlišných podmienkach - zo zámku bolo laborátorium, zo zakliateho princa akýsi obojživelný (ne)tvor a kráskou bola nemá upratovačka. Zápletka ma v podstate bavila, aj keď mi trochu vadila tá zbytočne pochmúrna atmosféra, niektoré prehnané scény a úplne prebytočná vsuvka o sovietskych špiónoch. Skutočným bonbónikom tohto filmu bola však emočná línia medzi Elisou a záhadným tvorom. Sally Hawkins bola naozaj skvelá! Kiežby sa to dalo povedať aj o zvyšku filmu.

Trojica totálnych tragédov v rumunskom podaní. Aj keď po dejovej stránke nič extra, no na druhú stranu tie dialógy medzi týmto svojráznym triom stáli za to. Niektoré trápne (nie až tak vydarené) scénky síce pôsobili akoby ich režíroval Troška, no našťastie tých tak mnoho nebolo a celkovo to bolo viacmenej úsmevné. Ale tak v podstate pobavilo, takže účel to splnilo. Až mi ich bolo ľúto, že sa ten žreb zatúlal. Seriózne by ma totiž zaujímalo, čo by si za vyhrané peniaze kúpili.