Aljak

Tak tento chlapík menom Bernie Madoff musí byť u mnohých ľudí riadne "obľúbený". Takto odrbať toľko naivných a dôverčivých ľudí, tak to je naozaj poriadny odvod. A že sa na tejto nenávistnej vlne potom zviezli aj jeho najbližší, tak o to horšie. Čo sa týka filmu, bavil ma akurát tak samotný námet, ale inak to spracovanie ma nijako extra neuchvátilo a väčšinou to bolo stále o tom istom dokola. Akurát zopár výkyvov v deji bolo zaujímavých, ale ako celok naozaj dosť nezáživné.

Filmov so židovkou tématikou počas WW2 je už ako húb po daždi, a tak už je konkurencia v tejto téme naozaj obrovská. Subjektívne mi niektoré filmy prídu trochu moc tendenčné, ale väčšina z nich pôsobia naozaj silne a relatívne realisticky. Čo sa týka Un sac de billes, tak tu treba uznať nespornú kvalitu a ten príbeh ma v mnohých ohľadoch chytil za srdce. Útek dvoch bratov do neznáma (za demarkačnú líniu), ktoré malo znamenať bezpečie napokon prinieslo ďalšie a ďalšie nástrahy. V podstate mali šťastie v nešťastí, lebo počas svojho putovania narazili na tých správnych ľudí. Bol to príbeh strachu, ale predovšetkým nádeje, ktorá držala oboch chlapcov nad vodou. Takže celkovo chválim. Josephove gesto na konci ma úprimne dojalo - myslím to, keď ľudia vyšli do ulíc oslavovať slobodu a prišla okamžitá pomsta namierená proti kolaborantom, vrátane tých, ktorí poskytli Josephovi na pár mesiacov domov.

Ťažko by sa mi tento film hodnotil ako celok, keďže má v podstate akoby 2 fázy, ktoré sú od seba oddelené príchodom učiteľa Nikumbha na scénu. Prvá fáza bola na môj vkus zbytočne dlho naťahovaná a vlastne stále dokola sa to točilo okolo toho istého - podceňovania situácie okolo dyslektického chlapca Ishaana, ktorého mali všetci za hlúpeho, čo mu dávali teda patrične pocítiť, až kým jeho sebavedomie nekleslo na samé dno. Táto prvá polka bola len taký vlažný prológ, ktorý predchádzal výbornej druhej fáze. Po príchode učiteľa Nikumbha v podaní zas a znovu skvelého Aamira Khana, to nabralo razom výbornú atmosféru a didaktický rozmer. Kiežby boli takíto zanietení všetci učitelia. Záver síce podľa očakávaní, ale posolstvo filmu naozaj úžasné.

Téma dobrá, postavy taktiež, najmä ich vnútorný psychologický "boj". Napätie medzi otcom a dcérou na podklade symbolickej skúšky dospelosti hnalo tento príbeh neustále vpred. Ale napriek tomu ma tento film nijako obzvlášť nezaujal a vôbec mi nevyhovovalo jeho tempo a miestami až príliš lyrická línia. Azda by tomu pomohlo keby sa film viac otvoril a nabral tak dramatickejší rozmer.

Zas len ďalšia absolútne zbytočná a trápna súťažná relácia, v ktorej sa predvádzajú naše "populárne" celebrity. Kto toto stále vymýšľa? Respektíve, koho toto vôbec môže ešte baviť sledovať? To mi je záhada...

Tak to bolo... PERFETTO! Spočiatku vlažná a ničím zaujímavá konverzačka z posedenia 7 ľudí na večery. Ale potom to prišlo "Takže vy hovoríte, že nikto z nás nemá tajomstvá? Tak si zahrajme hru. Položme na stôl všetky mobily..." - a už to išlo! Myslíme si, že vieme o našich najbližších všetko, ale každý má nejaké tajomstvá, o ktorých sa proste nezmieňuje. Aj keď v tomto prípade to bol miestami trochu extrém, nič to nemení na pointe a posolstve tohto celého príbehu. Koncept filmu bol naozaj výborný a aspoň za mňa sú Perfetti sconosciuti jedným z najlepších filmov roku 2016. A čo vy? Dali by ste svojim najbližším s plnou dôverou váš mobil a nechali ich, aby sa prehrabávali vo vašom súkromí? Asi radšej nie... či?

Dostihové prostredie bolo síce strhujúce (doteraz som moc filmov z tohto prostredia nevidel), ale inak klasická Disneyovka s typickou šablónou, ktorá sa už vyskytla (a naďalej sa vyskytuje) v X športových filmoch. Až to začína byť otravné a otrepané. Ale tak, pozerať sa na to dalo, bolo to aj celkom pútavé a zaujímavé, akurát tá dejová línia proste do veľkej miery predvídateľná. Niet čo dodať, 3*.

Waw, tak to bola naozaj kvalita! Od hereckého obsadenia a príslušné postavy, cez tajuplný príbeh z prostredia vojnovej Varšavy, až po úchvatné kulisy, ktoré pôsobili naozaj vysoko autenticky. Sledujeme v podstate celý priebeh vojny prostredníctvom Antoniny a jej ZOO, ktorá počas vojny zostala bez zvierat, teda až na tie svine (aj zvieracie aj ľudské). Celý ten proces s "hosťami" mi však prišiel akosi až príliš jednoduchý. To si akože v tom ghette nikto nevšimol, že odtiaľ mizli desiatky ľudí? Neviem, akosi mám o tomto pochybnosti, ale aj o iných veciach z filmu. Ale nič to nemení na tom, že to bolo natočené naozaj znamenito a ani dramatizácia nechýbala. Osobne som očakával inší vývoj ohľadom "hostí" zo ZOO, ale keď to malo takýto šťastný koniec, tak to je potom priam zázrak.

Príbeh dobrý, aj celá tá atmosféra, ktorá sprevádzala celý film, len tá dejová línia bola taká akási priemerná. Ja osobne by som uvítal viac drámy, ale aj dialógov, ktoré by aspoň trochu prehustili celý dej. Rozhovory medzi Allah Rakhi a Sohailom boli výborné, obzvlášť ten príbeh o Kabulovi a Sinde - ten bol krásny! No film ako celok až tak neupútal, hoci ústredná téma bola veľmi dobrá. Len by sa s tým bolo treba o čosi viac pohrať.

Islandská kinematografia vie byť dosť depresívna (teda aspoň z doterajších skúsenosti). Nebola to taká sentimentálna depresia, ale skôr typicky seversky chladná. To však bola zrejme najväčšia prednosť celého filmu, keďže zápletka bola prakticky dosť jednoduchá - no aj tak sa im to podarilo natiahnuť na dve hodiny, takže sa to miestami zbytočne vlieklo. Ale keď sa tak zamyslím, tak musím uznať, že film ako taký nebol vôbec na zahodenie a aj tá ústredná zápletka plná platonických lások ma svojim spôsobom bavila. Len to zdĺhavé spracovanie tomu akosi ublížilo, inak by som bol ochotný dať kľudne aj 4 hviezdy.