Aljak

Čím ďalej, tým viac, začínam mať pocit, že Netflix produkuje stále viac a viac brakov. Turecká kinematografia vyprodukovalo už skutočne veľa skvelých filmov, ale tie pod hlavičkou Netflixu patria väčšinou medzi tie menej vydarené. Aşkın Kiyameti malo síce zaujímavý začiatok, no potom to cele skĺzlo do priblbej romantickej zápletky, ktorú mal spasiť zrejme ten osudový okamih. Ten síce zamiešal karty a priniesol trochu vzruchu, ale ten finálny zámer bol na môj vkus príliš patetický a neprirodzený akoby vystrihnutý z niektorých finálnych "posolstiev" Nicholasa Sparksa. Slabé a nudné...

Námetovo vcelku vydarená bizarnosť! Dokonca mi to trochu pripomenulo tvorbu Yorgosa Lanthimosa, a to najmä svojou bezemočnosťou a antipatiou. Ale čo sa týka scenáru, tam už to bohužiaľ pokrivkávalo a skvelý potenciál celého princípu nežiadúcich "náhradníkov" išiel do kytek. A pritom, nábeh to malo viac než sľubný. No napriek tomu pokrivkavajúcemu scenáru to bolo obstojné, dialógy presne také, ako sa na bizarnosť tohto typu patrí, takže z tohto pohľadu spokojnosť. Každopádne, malo to rozhodne na viac...

Relatívne široký záber v rámci scenáru, no prevedenie až prekvapivo komorné. K tejto dráme by som si vedel predstaviť o kus epickejšie spracovanie, lebo v tom komornom charaktere to tak trochu celé zanikalo a predovšetkým emočne to zostávalo dosť výrazne v úzadí. A to je podľa mňa celkom aj škoda, lebo príbeh mal určite potenciál na poriadne rozvetvenú a dynamickú drámu. Ale čo už, aj toto pomalšie tempo malo niečo do seba, aspoň mal človek čas to všetko vstrebať a premýšľať nad tým. 3*

Stargirl ma pred 2 rokmi veľmi milo prekvapila, a tak som bol zvedavý, čo si pre nás prichystá vo svojom pokračovaní. Po milom prekvapení prišlo bohužiaľ nemilé sklamanie... Stargirl podrástla, je ešte sebavedomejšia ako predtým, a pôsobí miestami až povýšenecky. No čo ma najviac zarmútilo, že celý morálno-didaktický rozmer išiel do preč. No a vznikol z toho úplne obyčajný brak o dievčine, ktorá "len tak medzi rečou" prerazila v Hollywoode. Taká bežná rozprávočka, ktorej chýba akékoľvek čaro... Takže to je tak maximálne na 1*.

Po scenáristickej stránke to nebolo vôbec zlé, práve naopak, príbeh sa mi veľmi pozdával. Ale to stvárnenie mi prišlo také akési chladné, v podstate severské (takže sa asi niet čo čudovať). No ja mám radšej emočnejšie vypäté kompozície, ktoré mi tu akosi chýbali. Každopádne, je tu dosť temný kúsok fínskej histórie, keď sa "mierumilovní" Rusi zmocnili Karélie (niečo na štýl dnešnej "mierovej operácie" na Ukrajine). Love story Anny a Veikka bola drsná, no aspoň to nebola uplakaná romantika á la Rosamunde. Takže z tohto pohľadu fajn. 3*

Och, podľa recenzií, hodnotení a popisu to vyzeralo na skvelý film. Ale napokon to bolo také... no neviem, akosi ma to nedokázalo až tak konzistentne pohltiť. Úvodná časť príbehu s tou retrospektívou, kde sa zoznamujeme so životom Gangy alias Gangubai Kathiawadi, bola výborná a pútavá. Potom sa presúvame do fázy "súčasnosti", kde stojí Ganga na čele nevestinca a bojuje za práva svojich zamestnankýň na tvrdom poli predsudkov a mafiánskych praktík. A práve toto ma až tak nebavilo, často sa to zbytočne naťahovalo a točilo dokola v tom istom kruhu. 3*

Nebolo to zlé, ale skutočne si to viem predstaviť skôr ako divadelnú hru. Presun z divadla na plátno bol však obstojný, a to najmä vďaka výbornému hereckému obsadeniu (najmä skvelá Isla Fisher). Najväčšou prednosťou celého filmu sú však rozhodne dialógy s množstvom dôvtipu, hry so slovíčkami a ďalšími dramatickými vsuvkami. Avšak čo sa týka epickosti deja, ten pôsobilo trochu kostrbato a v mnohých fázach strnulo. Naozaj veľká časť deju sa točí v tom istom kruhu, takže sa to nikam nepohlo. Avšak rozuzlenie bolo super, dokonca aj prekvapivé, takže za to pochvala. Celkovo však max. 3*

Toľká škoda premárneného potenciálu! Skvelý námet, ktorý mal na to, aby bol z toho zaujímavý a originálny film. Ale tie kadejaké "odbočky" do virtuálnej reality, tie tomu nijako nepomohli, skôr by som povedal, že ešte aj uškodilo. Navyše, celé to malo na môj vkus až príliš komorný charakter, a tak to pôsobilo dosť ťažkopádne. No nič, snáď sa tohto námetu ešte chytí niekto iný a nebude šetriť potenciálom tak ako Bernardo Carboni. 2*

Film o autorke Spomienok na Afriku, teda skôr o jej sklonku života, ktorý prežívala vo svojej vilke v Rungstede. Osobne by ma skôr bavil film o jej pôsobení v Keni, tam by bol určite aj dej pestrejší a zaujímavejší. Dejový rámec filmu Pagten bol v podstate jednoduchý, a miestami bohužiaľ na môj vkus až príliš lyrický. Jej samoľúbosť a sebectvo mi išlo značnú časť na nervy. Až mi bolo toho Thorkilda ľúto, ale sám si vybral svoj "osud". Každopádne, film zrejme ocenia najmä fanúšikovia Karen Blixen, alebo dánskej literatúry. Čo ja rozhodne nie som...

Toto je typ filmov, ktoré spočiatku pôsobia dosť nevyvážene a nezaujímavo, ale postupne sa rozbalia a hoci po epickej stránke to nie je žiadne terno, ale celé to pozadie zúboženej hlavnej postavy "Old Dolio" tomu dodalo taký zaujímavý feeling. V takejto postave bola Evan Rachel Wood k nepoznaniu, ale zahrala to fakt dobre. Film mal určite super potenciál, ale trochu to stroskotalo na tej nedostatočnej epickosti, a ani dialógy neboli zrovna svetoborné. Ale ja tak fajn, najmä tá pointa.