Aljak

Zaujímavé, v podstate aj originálne, najmä tým popieraním typického gender šovinizmu, ktorý v Indii vládne. Začiatok sľubný, stred príbehu ako vystrihnutý z filmu Rosamunde Pilcherovej, a po tom Kabirovom úspechu to opäť získalo svoju počiatočnú úroveň. Škoda, že ten stred bol taký slabučký, lebo si myslím, že tento príbeh mal vďaka tomu námetu rozhodne na viac. Kareena Kapoor nesklamala a hoci jej roky pribúdajú (už má 36), ten jej šarm je stále neutíchajúci a naďalej mám pre ňu ohromnú slabosť. Arjun ma nebavil, a v podstate ani tá postava, ktorú stvárnil. Ale tak z celkového pohľadu boli Ki & Ka taký lepší priemer.

Scenár bol v podstate fajn a zápletka zaujímavá. Ale to prevedenie bolo veru priemerné a bohužiaľ to ťahalo celý film dole. Námet bol svojim spôsobom originálny, ale logika v tomto filme veru vôbec nefungovala. Vôbec nechápem Afsalove zmýšľanie. To že odpočúval Shananu, to je samozrejme pochopiteľné, ale načo by mal niekto potrebu počúvať rozhovory úplne cudzích ľudí? Keby to aspoň malo nejaký účel, ktorý by spestril dej (ako napr. tie peniaze na operáciu), tak to by som len a len uvítal. Ale celé mi to napokon prišlo ako premrhaný potenciál. No a ten záver, to bol už posledný úder voči logike. Škoda, malo to na viac - ale aj tak 3* (najmä za námet).

Akčné filmy nemusím, ale raz za čas na prestriedanie si nejaký pustím. Väčšinou ma znechutia zakaždým tie prehnané akčné scény a hyperbolizované vizuálne efekty, a inak to nebolo ani v tomto prípade. Zápletka bola slabučká, hoci spočiatku som myslel, že by sa z toho mohol vykľuť nejaký zaujímavý thriller, no bohužiaľ, nevykľul... Jacqueline Fernandez ma akosi vôbec nebavila, takže ani ženská "hrdinka" nezlepšila celkový dojem z filmu. Ale tak nebolo to zas až tak úplne na zahodenie, niektoré veci boli vcelku fajn. Najviac sa mi asi páčili kulisy (väčšinou Abu Dhabi, ale aj ikonické Aït Benhaddou), takže aspoň toto chválim. Ale inak, žiadna sláva...

Rozprávka o Marťanovi a Pozemšťanke... Námet síce zaujímavý aj pre náročnejšieho diváka, ale ten príbeh bol asi skôr určený pre deti a mládež. Nehovorím, že to bola nuda, len to bolo celé akosi v mnohých ohľadoch naivné. A to teraz nenarážam len na tisíc fyzikálnych a biologických absurdností, ale aj na to impulzívne správanie hlavných postáv. Nehovoriac o tom, že Asa Butterfield ma absolútne nebaví. Britt mám rád, ale tu mi prišla taká nijaká. Každopádne, aspoň ten námet za niečo stál. Inak žiadna sláva...

Toto znelo podľa popisu veru dosť lákavo a zaujímavo. A napokon zdanie našťastie neklamalo. Prvá polovica bola super, potom moje nadšenie trochu upadlo a nezostávalo mi nič iné ako krútiť hlavou nad tou absurditou - avšak napokon to predsa len bol všetko inak! Už som sa naozaj miestami naozaj obával, že celý ten super námet a zápletku takto trestuhodne zahodili, no ten záver to parádne zachránil - dokonca to všetko dávalo aj logiku a zmysel (a to už je čo povedať). Napokon teda nadpriemerné dojmy, hoci tamten spomínaný úpadok v polovici filmu spôsobilo trochu rozporuplné dojmy. Takto zostať väzňom vo vlastnom dome, to musí byť teda fakt na nervy. Všetko "na dosah" a pritom "v nedohľadne". Inak, herecké obsadenie ma nijako extra nezaujalo, ale tak na druhú stranu lepšie ako nejaké opozerané tváre mladých hviezd.

Na americkej scéne komédií je už naozaj ťažké nájsť nejaký originálny námet, kde by ten humor nebol až tak veľmi plytký a úboho teatrálny. How to Be a Latin Lover bolo napriek všetkým klišé a schematickosti celkom vydarené a v porovnaní s inými súčasnými komédiami to bol nadpriemer. Totiž, viacero scén a taktiež dialógov bolo skutočne vtipných a aj celý námet mal v sebe kus originality, ktorá tak nevyhnutne chýba väčšine americkej komediálnej tvorby. Eugenio Derbez sa predviedol v celkom dobrom svetle, inak mi svojim hereckým prejavom pripomína dosť Russella Branda, akurát v takom latino prevedení :)

Aj vás by zaujímalo, ako by sa správali vaši blízki, keby jedného dňa zmiznete bez jedinej stopy? Skvelý námet aj s pôsobivou zápletkou. Do cca polovice som bol skutočne nadšený, ale potom to akosi celé upadlo do Howardových úzkostných vnútorných monológov a predstáv o tom čo sa všetko deje a nedeje. Prvé dni, možno 1-2 týždne, bolo určite zaujímavé sledovať vývoj ohľadom správania rodiny zmiznutého manžela / otca. Len potom to stratilo tú prvotnú atmosféru a išlo to skôr kdesi do témy tuláctva a psychického úpadku (samozrejme, pod ťarchou vzniknutej situácie). Sám som bol zvedavý kam až to celé Howard nechá zájsť, no celkovo mi už tá druhá polovica filmu prišla dosť dejovo rozpačitá. Myslím, že by sa s takýmto námetom dalo pohrať aj lepšie. Objektívne by som dal 3*, ale za ten zaujímavý námet dávam hviezdičku navyše.

Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia... Teoreticky by to mohol byť skvelý film, pretože ústredná zápletka a vnútorná dilema pani učiteľky mali dobré predpoklady na kvalitnú sociálno-spoločenskú drámu. ALE prakticky to bolo napokon pod hranicou priemeru, najmä kvôli tej zdrvujúcej takmer bezemočnej chladnosti, a akosi mi to celé prišlo dosť nevýrazné. Na to aké má tento príbeh predpoklady v morálnom ale i sociálnom ponímaní, tak to bolo dosť mimo toho obrovského potenciálu. Škoda-preškoda.

Ďalší z hlbokých príbehov o nespravodlivosti, ktoré napísal sám život. 27 rokov to trvalo, kým André s vypätím všetkých síl a času vyhrabal spravodlivosť z útrob ľahostajnosti súdov a úradov, ktoré pravdu pochovali pod zem spolu s nebohou Kalinkou. André sa nevzdal, bojoval, a napokon aj zvíťazil. Aj keď sa obávam, že keby tamten hajzlík Krombach nebol taký chamtivý a nenásytný, tak by ho nedokopali za mreže dodnes... Čo sa týka filmu ako takého, so spracovaním som v podstate spokojný, aj s hereckým obsadením a gradáciou deju. Akurát miestami by som ocenil, keby to išlo aj viac do hĺbky emócií a psychológie postáv. Nechcem tým povedať, že by to bolo povrchné, ale niektoré situácie by si zaslúžili určite obsiahlejšie emočné vypätie. Aj keď na druhú stranu, radšej toto ako keby mal byť z toho nejaký uplakaný doják.

Naozaj dobrých romantických komédií je v americkej produkcii ako šafránu, tak treba oceniť každý čo i len výnimočný počin - a medzi ne by som napokon kľudne zaradil tento zaujímavý film z právnického prostredia. Hra na mačku a myš fungovala na výbornú, do toho motív pomsty a vypočítavosti v kontraste s láskou, a dvojica charizmatických hlavných postáv - to všetko ťahalo tento film do nadpriemernej úrovne. Miestami to síce pôsobilo trochu strojene a afektovane, ale to nič nemení na tom, že to bola jedna z tých lepších romantických komédií, ktoré aspoň svojou originalitou v mnohých ohľadoch vybočovali z klasickej tisíc krát obohranej šablóny.