Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Romantický
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (4 180)

plakát

Dva milenci a medvěd (2016) 

Podivné, veľmi podivné. Až mám pocit, že práve tá podivnosť vyniesla tomuto filmu také vysoké hodnotenia. Nuž, obávam sa, že ja takéto výstrelky akosi neviem oceniť a mne osobne tento film nič nepriniesol. Možno, že to má celé nejaké tajné posolstvo, ale bohužiaľ, mne sa ho odhaliť nepodarilo. Ale tak aspoň 1* za tú prírodu a rozprávajúcich ľadových medveďov.

plakát

Wilson (2017) 

Podobne ťaživá a depresívna atmosféra ako pri Johnsonvom predchádzajúcom filme The Skeleton Twins. Akurát toto vyznievalo miestami ako skutočná tragikomédia. Dvojica Wilson a Pippi naozaj pobavili (hoci viac v tom sarkastickom ponímaní) - tie ich dialógy a občasné "výkriky do tmy" vedeli na jednu stranu pobaviť a na druhú stranu aj dojať k ľútosti. Len škoda, že niektoré fázy príbehu boli slabšie a nie až tak vydarené. Ale čert to ber, takýto depresívno-sarkastický žáner mám ja rád, takže sa prikláňam k 4*.

plakát

Lady Macbeth (2016) 

Tak tomu sa povie "sila lásky" resp. posadnutosť. Presne takéto postavy ako Katherine (alias Lady Macbeth) ma vždy fascinovali - postavy, ktoré sú pre svoje sny a túžby ochotné spraviť čokoľvek, a pritom všetkom keď už ide do tuhého, tak vedia nahodiť ten výraz tváre obete okolností. Florence Pugh to dokázala zahrať naozaj znamenito. Dejová línia síce úplne priamočiara (čo ja až tak neobľubujem), ale zato tie zlomy stáli za to. Navyše aj natočené to bolo kvalitne. Ešte dlho budem mať v pamäti ten záverečný zronený výraz v Katherininej tvári, no kto by jej neveril?

plakát

Deník strojvůdce (2016) 

Tragikomédia ako sa patrí! Keďže pracujem na železnici, tak mi toto prostredie bolo o to bližšie. Postavy viac ako len sympatické, rovnako aj tie dejová línia, ktorá je ukotvená v rušňovodičskom remesle. Očakával som oveľa plytkejší príbeh, ale napokon to malo dosť emotívny základ, ktorý bol vyvážený situáciami a dialógmi plnými dôvtipu a symboliky. Takže z tohto pohľadu veľmi svieži, no zároveň smutný film = znamenito zvládnutý kontrast. Film ma bavil, akurát škoda, že niektoré časti deju neboli viac obsiahle a celý príbeh bol vtesnaný do skromných 85 minút.

plakát

Aamir (2008) 

Princíp rovnaký ako pri Phone Booth, akurát tu išlo o niečo úplne inšie a nebezpečnejšie. Miestami tomu dosť chýbala logika a niektoré tie miesta kam Aamira posielali boli úplne odveci a nemali žiadny vplyv na tú moslimskú "krížovú" cestu, hoci tým asi ten šéf chcel len docieliť to, aby si Aamir spomenul na to odkiaľ pochádza a videl všetku tú biedu v mumbaiských uliciach. Ale beztak, napätie hodné kvalitného thrilleru prišlo akurát tak na konci, kedy sa okrem nečakaného odhalenia objavila aj obrovská dilema hlavného hrdinu. A ešte by som rád vyzdvihol výborný herecký výkon sympaťáka Rajeeva Khandelwala. Škoda, že to celé nebolo také dobré ako tá záverečná fáza.

plakát

Raabta (2017) 

Fúha, tak to bola poriadna zlátanina, ktorá pôsobila strašne neprirodzene a celkový dojem tým dosť utrpel. Námetovo a formátovo to síce nebolo až také zlé, ale čo sa týka deju, okolností a výstredných mužských postáv - tak to bola naozaj kotva, ktorá to ťahala silno dole. Nemôžem si pomôcť, ale neznášam takéto excentrické typy mužov ako boli Shiv a Zakhir, takže s ani jedným som v tomto nesympatizoval, a v postate ani s "princeznou cnosti" Sairou. Jediné, čo v tomto filme asi jasne bodovalo, bol úryvok z minulých životov, ktorý pôsobil vizuálne veľmi vydarene a malo to v sebe silnú atmosféru. Bohužiaľ, to čo sa odohrávalo v súčastnosti, bolo do veľkej miery tuctové, a napriek zaujímavému námetu prepojenosti minulých životov, to u mňa akosi neslávilo úspech.

plakát

Krásky, bacha! (2008) 

Je ťažké nájsť lásku, ale stratiť ju, je jednoduché... V podstate som čakal priemernú romantickú komédiu, ale napokon vcelku milé prekvapenie - najmä svojim dramatickým rozmerom. Švajčiarsky začiatok bol síce trošku tuctový, ale potom sa to parádne rozbehlo a už to bolo len lepšie a lepšie, teda až na ten zas mierne tuctový záver. Celý film bol v podstate postavený na karmickom princípe zlomených sŕdc a odpustenia, takže samo o sebe to bola relatívne jednoduchá schéma, no zároveň dejovo zložité. A síce, tie roky života so zlomeným srdcom spravili svoje, a tak to odpustenie nie je zas až tak prosté ako by sa prvotne mohlo zdať. Po toľkých rokoch traumy zrazu prichádza ku konfrontácii, a sám som bol prekvapený ako to celé prebiehalo, hoci mi tie konečné odpustenia prišli tak trochu naivné (aj keď to malo logiku). Ale treba uznať peknú pointu v tom, že človeku dôjde ako ublížil niekomu, až keď sa ocitne v jeho situácii. Ranbira moc neobľubujem, ale napokon bol celkom znesiteľný. Ale aj tak ma najviac bavila Bipasha Basu s postavou Radhiky resp. Shreyi. Celkovo to bolo však milé prekvapenie, až na niekoľko tuctových zvratov. No filmy o zlomených srdciach ma vždy akosi dokážu zaujať (zrejme to bude osobnou skúsenosťou).

plakát

Mozek v plamenech (2016) 

Tématicky síce zaujímavé, ale filmovo naozaj dosť priemerné. Pri takomto filme som čakal akosi väčšie vypätie emócií, ale bohvie prečo to pôsobilo tak vlažne. Inak, záver je naozaj na zamyslenie. Normálne by ma zaujímalo, koľko ľuďom predčasne uzavreli diagnózu (BPI, schiza, a pod.) s tým, že mali napokon túto autoimunitnú háveď. Inak, asi nie som jediný komu Chloë do hlavnej úlohy akosi nepasovala, keďže vizuálne mi pripomínala skôr stredoškoláčku ako serióznu novinársku vychádzajúcu hviezdu. Ale zas nebola až tak úplne márna ako som spočiatku čakal. Najviac ma z toho celého filmu aj tak bavil doktor Najjar, ktorý zachraňoval nielen Susannah, ale napokon aj celý dejový spád, ktorý sa už ocital pomaly ale isto na mŕtvom bode.

plakát

Kráska a zvíře (2017) 

Disney sa zhostil úlohy nového prevedenia slávnej klasiky naozaj znamenito. Vizuálne prevedenie bolo fantastické, hoci niektoré akčné scény boli zas dosť za hranicou môjho vkusu. Ďalšia vec, čo mi prekážala, bolo to muzikálové poňatie tejto rozprávky, ktoré mi tam akosi vôbec nepasovalo, ale našťastie to bolo len zopár songov, a niektoré dokonca boli aj vcelku obstojné. Čo sa týka hereckého obsadenia a stvárnenia postáv, tak tu je na mieste veľká pochvala. Dokonca aj scenár sa dočkal kvalitnej dramatizácie, ktorá tomu dodala patričný spád. Takže celkovo viacmenej spokojnosť, teda so spomínanými výhradami.

plakát

To the Bone (2017) 

Áno, anorexia je závažná téma, o ktorej treba točiť filmy! Medzi mladými dievčatami je to už pomaly civilizačná choroba, a tak treba tomuto problému venovať zvýšenú pozornosť - aj prostredníctvom filmového plátna. Čo sa však týka tohto filmu, mňa osobne ničím extra nezaujal. Začiatok bol veru sľubný, zaujímavé postavy, aj základ pre príbeh - ale akosi sa to nikde nerozvíjalo a zostalo to stále v tom istom kolotoči s jemným spádom v deji, bez výraznejších zlomov. Takže z tohto pohľadu to celé prvotné nadšenie zostalo pohltené tou nevýraznosťou. Navyše, postava excentrického Luka mi išla extrémne na nervy - presne takýchto ľudí, čo za každú cenu chcú vnášať všade umelý optimizmus, veru nemusím. No škoda toho, čakal som oveľa viac, takže akurát tak 1* za sľubný základ.