Aljak

A to som si myslel, že po Memente už nebudem žiadnym filmom taký zmätený. Ale je to tu - Mulholland Drive ma dokonale zmiatol, v podstate vyše 2 hodín som v napätí na to pozeral a sám seba sa pýtal "čo sa to tam vlastne deje?" - a ako sa čas do konca krátil, tým viac som sa obával, že nakoniec to žiadny zmysel dávať nebude a aj pointa zostane niekde v dimenzii úvah. Memento aspoň napokon dalo dokonalý zmysel, no v tomto prípade som sa nejakého zmyslu alebo nebodaj logiky bohužiaľ nedočkal (a to je pre mňa obrovské mínus)! Ale aj tak som prekvapený, že prakticky celú dĺžku filmu som sedel so zatajeným dychom a rozmýšľal nad nejakou ucelenou logickou dejovou líniou (no neúspešne). Mám z toho zmiešané pocity ako som už nemal dlho-predlho, ale hnevá ma to, že to celé nedávalo zmysel! Preto dávam len 3* - v ktorých sú však zahrnuté predovšetkým skvelé herecké výkony Naomi Watts a Laury Herring, a tiež krásne piesne, ktoré sa tu objavili (I've Told Ev'ry Little Star a Crying-Llorando).

Ak chceš byť živote niekto, ak chceš niečoho dosiahnuť, ak chceš vyhrať, vždy počúvaj svoje srdce... Hotová indická telenovela trvajúca neuveriteľné 3 a pol hodiny - ale stálo to zato! Celý film je rozdelený akoby na dve polovice - 1.) rodinná indická a 2.) sentimentálna londýnska. Už od začiatku ma to nesmierne zaujalo a keď sa to tak vezme, bol to pre mňa veľmi hodnotný film plný krásnych myšlienok a posolstiev. Bollywood ma berie čím ďalej tým viacej - Kabhi Khushi Kabhie Gham ma úplne očarilo. Nielen príbehom, ale celkovo aj spracovaním a osudmi hlavných postáv, ktoré boli vystavené nepriaznivým dopadom pýchy a tvrdohlavosti vo vzťahu otca Yasha a jeho syna Rahula. Láska v tomto prípade nespájala, ale rozdeľovala - rodina sa razom rozsypala, a jediný kto nabral odhodlanie ju opäť spojiť bol Rohan (Yashov druhý syn a Rahulov mladší brat). Krásny príbeh, napriek tomu nadrozmernej dĺžke, ktorá určite veľa ľudí odpudí. A nielen samotný príbeh zaujal, ale aj skvelé postavy, herecké obsadenie a ako inak nádherná indická hudba a tanečné kreácie. Samozrejme sa vyskytlo aj zopár podivných scén - ako napr. spievanie indickej hymny na výročnom stretnutí anglickej súkromnej školy (čo si v reálnej praxi predstaviť fakt nedokážem). Trochu dosť nevkusné bolo aj prvotné vystupovanie Pooje (ktorú stvárnila Kareena Kapoor) - ten afektovaný a výstredný anglický teeange štýl jej poriadne uberal charizmu, ale našťastie po stretnutí s Rohanom sa už správala a obliekala indickejšie. Napriek týmto prešľapom to bol pre mňa krásny 5-hviezdičkový indický filmový zážitok! Inak, tá chytľavá melódia Kabhi Khushi Kabhie Gham, ktorá hrala takmer neustále v pozadí, mi bude znieť asi aj v snoch :D

Pekný romantický príbeh o tom ako si jedno biele dievča dokázalo získať rešpekt v takmer čisto černošskom prostredí. Sara prekonala životnú traumu a takmer zabudla na svoje sny, ktoré však postupom času znovu ožili. Námet bol dosť vydarený, ale nejako mi to spracovanie nesedelo. To prostredie ghetta mi proste nebolo blízke, takisto ani hip-hopové "diskotéky". Na druhú stranu sa mi páčila téma tancu a baletu, a aj to akým spôsobom boli vykreslené ľudské predsudky - tento krát z opačnej strany, keď čierni podceňovali belošku. Po celý čas bolo jasné kam to celé speje, ale našťastie k tomu pridali aj trochu dramatizácie. Takže keď sa to tak vezme, bolo to celkom pozerateľné - taký mierny nadpriemer.

Jedného rána sa prebudíš a bojíš sa, že budeš žiť... alebo Vitajte v Spojených štátoch depresívnych! Jeden z tých filmov na zamyslenie o tom aký obrovský dosah na ľudské správanie a každodenný život majú antidepresíva. Nech si vraví kto chce čo chce, v konečnom dôsledku sú to tak či tak drogy. Ale teraz k príbehu, ktorý bol zameraný najmä na Lizzie - ambicióznu a šikovnú novinárku, ktorá sa topí pomaly ale isto v depresiách. Spočiatku ma ten príbeh úplne pohltil, no potom sa dej zasekol v rovnakej fáze a razom ustál, skôr sa to sústredilo na vývoj charakteru a správania hlavných postáv. Škoda, že dej nebol o čosi výraznejší a miestami sa vyvíjal dosť nepochopiteľne. Najlepšie z celého filmu však boli Lizziene vnútorné monológy, ktoré akoby sprevádzali jej životné situácie.

Totálna irónia, no nie osudu, ale vyvolaná jednou príliš nerozhodnou osobou, ktorá sa tvári, že presne vie čo chce, ale v skutočnosti chce vždy to, čo nechcela, ale keď vidí, že to nemá, tak to chce :) Asi tak by sa dala dala charakterizovať Enid, ktorej je v podstate všetko jedno, ale zároveň jej na všetkom záleží. Veľmi dobre podaný príbeh, hoci miestami veľmi absurdný, ale napriek tomu dosť realistický. Každý predsa poznáme takých ľudí ako je Enid, a často je jej množstvo ľudí svojim správaním podobných. Mňa zo všetkého najviac bavil ten sarkastický štýl akým to bolo podané, no a najmä Enid (Thora Birch) žiarila. Na jednej strane mi jej bolo ľúto, no na druhej strane mi prišla strašne egoistická. Skvelo vykreslený charakter so zaujímavou dejovou líniou, hoci niečo tomu ešte chýbalo - možno tak viac priestoru aj pre ostatné postavy a ich osudy.

Paráda! Takéto filmy o šialených prejavoch jednostrannej Lásky priam zbožňujem. Malo to v sebe všetko, čo by takýto príbeh mal mať - posadnutosť, neodbytnosť, šialenstvo, manipuláciu, pomätenosť, a najmä neskrotnú postavu menom Ria, ktorú absolútne famózne zahrala Urmila Matondkar. Absolútne ma táto postava fascinovala, a zároveň mi jej bolo nesmierne ľúto. Každopádne, po dejovej stránke celkom fajn zvládnuté, aj keď miestami sa trochu zbytočne tlačilo na pilu (ale bez toho by to nešlo). Napätie gradovalo rovnakým tempom ako Riina pomätenosť, no a napokon to vyvrcholenie... Jediná škoda, že dialógy neboli aspoň na takej úrovni ako samotný dej.

Námetovo celkom fajn, veľmi príjemné prostredie aljašských zasnežených hôr. No čo sa týka postáv a samotného deju, tak to už žiaľ nebola žiadna veľká sláva. Možno keby to tak trochu očistili od toho teenage-comedy štýlu, tak by to mohlo presiahnuť aspoň hranice priemeru. Ale zas nebola to až tak úplne strata času. No a Zach Galifianakis za mlada ma celkom pobavil.

Tak toto je to slávne The Others? Úprimne, čakal som niečo oveľa výraznejšie a zaujímavejšie. Mysteriózne filmy mám rád, ale tento žiaľ nebol z tých pri ktorých by som si na konci povedal že Waw! Po celú dobu ma príbeh držal v napätí, že čo sa tam vlastne deje, a napokon keď prišiel ten zlom a odhalenie, tak mi na tom neprišlo vôbec nič úžasné. Možno aj preto, že nemám vzťah k takýmto filmom s tematikou duchov. Spracovanie však bolo veľmi dobré, aj tá atmosféra čo z toho vyžarovala, takisto aj herecké obsadenie, no to vyvrcholenie ma akosi neohromilo. Čakal som nejakú väčšiu senzáciu na záver.

Bez bolesti nič nezískaš... Skvelý film! A to som si myslel, že o téme lesbickej Lásky už bolo toľko rôznych námetov, že nemá čím prekvapiť. Mňa však táto kanadská dráma doslova uchvátila - nielen svojim prostredím internátnej školy a samotnou (ne)stálou Láskou medzi dvomi spolužiačkami, ale aj celá tá atmosféra a vývoj charakterov a správania postáv. Celá tá atmosféra, ktorá sa niesla celým príbehom, bola proste pôsobivá. A čo sa mi veľmi páčilo bolo to, akou mierou boli v celom príbehu zakomponované Shakespearove posolstvá z rôznych diel (Romeo a Júlia, Antonius a Kleopatra, Macbeth, Trojkráľový večer, Hamlet), Myslím, že práve táto kúzelná esencia Shakespearových nesmrteľných hier bola pre tento film dokonalým oživením. Jediné, čo je mi ľúto, je to, že zopár vedľajších dejových vlákien, nebolo dotiahnutých, a celý dej bol až príliš sústredený okolo Paulie a Tori. Ale napriek tomu, skvelé!

Tento film ma absolútne neoslovil takmer ničím. Videl som ho na nejakom zozname s najlepšími mysteriózno-psychologickými filmami, ale v podstate sa to stále točilo len okolo toho istého. Psychopatická posadnutosť hlavného "hrdinu", ktorý si nedostatok emócií vo svojom živote kompenzoval vraždením rôznych blízkych, ale aj neznámych ľudí, ktorí mu akurát prišli do rany. A stále dokola a dokola o tom istom. Možno mi ušla nejaká pseudo-pointa, ale počas sledovania som sa snažil sústrediť na rôzne detaily, aby som postrehol všetko čo sa dialo. Christiana Baleho nemám rád, a po tomto filme by som asi sám od seba asi nesiahol - takže som od neho vlastne nič nečakal, napriek tomu som sklamaný.