Aljak

Námet vynikajúci, ale to spracovanie mi až tak nelichotilo. Nemôžem si pomôcť, ale celé sa to na môj vkus až príliš vlieklo (najmä v úvodnej tretine filmu), a vzhľadom na pútavý obsah to malo veeeľmi slabučký spád a mal som pocit, že sa to stále točilo okolo toho istého (tzv. kolotoč). Keď si predstavím ten objem dejového rámca, tak by sa to dalo pohodlne zmestiť aj do 60-minútového TV filmu. Nebyť vynikajúcich hereckých výkonov Ala a Russella, tak by to v mojich očiach azda nedosahovalo ani hranice priemeru. Každopádne, vzhľadom na vysoké hodnotenia a prevažne pozitívne filmové recenzie (o čom svedčí aj 7 nominácií na Oscara), som čakal od toho rozhodne niečo viac.

Filmy takéhoto žánru a štýlu mám veľmi rád, takisto aj ostatné Fincherove skvelé diela. Na toto som sa dlho odhodlával, lebo pri prečítaní popisu som mal z toho vždy taký neurčitý pocit, že som nevedel čo vlastne čakať. Lenže od Finchera človek vždy čaká niečo veľkolepé, však? Ale mne to v konečnom dôsledku prišlo nehorázne precenené a film ako taký ma v podstate akosi vôbec nezaujal. Samozrejme, že ten koncept bol typicky fincherovsky skvelý, lenže mne osobne prišli tie veci čo sa tam odohrávali ako čistý nezmysel. Aký zmysel malo všetko to mlátenie, na ktorú nadviazala celá tá anarchia? No neviem, pre mňa najhorší Fincherov film (aj keď som nevidel Votrelca 3 - a o to veru nemám ani len záujem).

Pozoruhodný námet, kde sa počiatočných 9 životných osudov následne križuje a spája. Štýl akým bol tento film podaný bol fakt zaujímavý a bolo to nesmierne pútavé, a to aj napriek pomerne veľkej dĺžke filmu. Zozačiatku to síce pôsobilo trochu rozporuplne a necelistvo, no postupne sa to začalo na seba viazať a o dramatizáciu rôznych dejov bolo určite dobre postarané. Napriek všetkému som však čakal nejaké dokonalé vyvrcholenie - no namiesto toho prišla žabia invázia, čo doteraz nechápem aký malo vlastne skrytý zmysel alebo čo... Ten koniec ma úplne odrovnal - bohužiaľ v negatívnom zmysle slova, pretože po 3 hodinách sledovania deviatich dramatických osudov som čakal určite niečo zmyselnejšie, alebo prinajmenšom aspoň prirodzenejšie.

Pekné, páčilo sa mi to! Aj keď zápletka bola viacmenej klasická, to prevedenie tomu dodalo parádny feeling. Milostný trojuholník Nandini - Sameer - Vanraj sa vyvíjal zaujímavo, a efekt "presýpacích hodín" tomu dodal fakt dobrý spád. Film mal vynikajúcu výpravu - od úžasných kostýmov až po veľkolepé kulisy a scenérie, vrátane "talianskej" Budapešti, ktorú som si celkom užíval (hoci to pôsobilo tak trochu ako faux pas). Soundtrack taktiež vydarený. Ale predovšetkým ma bavil ten príbeh a jeho spracovanie, no a chválim aj dobré dialógy, ktorým nechýbal dôvtip a ani pekné metafory. Koniec možno trochu klišé, ale napriek tomu ma to dojalo. 4*

Pomýlili ste si niekedy sen so životom? Alebo ste niečo ukradli, aj keď ste mali peniaze? Cítili ste sa niekedy skleslo? Alebo ste si len mysleli, že vám odchádza vlak, aj keď stojí? Možno som bola len blázon... Týmito slovami začína tento zaujímavý, avšak dosť depresívny film z prostredia dievčenskej psychiatrickej liečebne. Aj keď väčšina filmu pôsobila dosť strnulo a monotónne, aj tak ma to celkom zaujalo a niektoré scény boli naozaj veľmi silné. Zo všetkého najviac však na mňa zapôsobila samotná Susanna, ktorá prichádza na toto depresívne miesto s diagnózou "narušená osobnosť" - zaujímavé ako sa to potom všetko vyvíjalo, no predovšetkým ako navzájom vplývali na seba všetky pacientky v tomto ústave. Hlavne vzájomný vzťah Susanny a Lisy bol poriadne nekompromisný - v jednej chvíli najlepšie kamošky, v inej najväčšie nepriateľky. Takéto filmy z psychiatrických liečební majú naozaj čosi do seba - neviem prečo ale tá atmosféra, ktorá vychádza z týchto filmov je pre mňa vždy silná. Ľudí to proste akoby donútilo zamyslieť sa nad svojim okolím a najmä pochopiť, že nie každý človek je psychicky stabilný a znesie len tak hocičo...

Skvelý film, ktorý sa dá pozerať stále dokola a aj tak nikdy asi neomrzí. Hřebejkove filmy mám veľmi rád, no tento určite patrí medzi jeho najlepšie, dokonca by som povedal, že aj najlepšie v českej kinematografii. Celý ten štýl s prvkami komédie (ale aj tragédie) mi úplne sadol, a veľmi si cením, že ten humor je skôr prirodzený a vôbec nie nejaký nasilu. K tomu vynikajúci príbeh a reflexia rokov 1967/1968 takým odľahčeným spôsobom, no zároveň bolo poukázané aj na názorové pomery vtedajšieho vnímania. No a netreba opomenúť ani skvelo vybraté herecké obsadenie a zvolená hudba k jednotlivým scénam a fázam filmu. Niektoré hlášky zostanú pre mňa navždy nesmrteľné. Aj keď som to videl už mnoho krát a pomaly viem naspamäť čo kedy kto povie a čo sa kde udeje, aj tak to nestráca na svojom lesku.

Pekný príbeh, ktorý mi tak trochu pripomenul mnoho indických filmov, kde podobné náboženské a národné predsudky bránili Láske, aby rozkvitla naplno. V tomto prípade sa Láska dostala k slovu najmä vďaka počiatočnému klamstvu a skrývaniu tajomstva pôvodu. Nebolo to zlé, ale určite ani niečo nadpriemerné. Navyše, mal som taký blbý pocit, že Solomon a Gaenor viac sexovali ako sa vôbec medzi sebou rozprávali, teda aspoň takt nám to film sprostredkoval. Námetovo teda výborné, no spracovanie ma akosi zvlášť neoslovilo (možno aj pre tie podobné témy zo spomínaných indických filmov). Záver bol fascinujúci, úplne mimo klišé, a tak ma láka dať aj o niečo vyššie hodnotenie. Je to však na 3 a pol hviezdičky, ale 4 si to kvôli tej slabej prostrednej časti iste nezaslúži.

Nie som kurva, mám len skurvený život... Celkom výstižná veta z úst hlavnej hrdinky Manuely. Ale narozdiel od tých novších Almodóvarových filmov mi tu chýbalo viacej tej typickej retrospektívy a tajomnosti. Toto sa v podstate odohrávalo úplne priamočiaro a napriek niekoľkým zlomom v deji to nebola až taká dráma ako by som očakával. Veľa ľudí považuje Todo sobre mi madre za Almodóvarov vrchol, a preto som trošku prekvapený, že ma to až tak neoslovilo. Ale aby to nevyznelo zle, tak určite sa nedá povedať, že by to bolo nejaké podpriemerné - len v porovnaní s ostatnými filmami od tohto španielskeho majstra mi to prišlo trošku ťažkopádne. Niečo tomu akosi chýbalo...

Už asi 5-krát som mal tento film rozpozeraný, ale až včera som ho konečne videl v celku od začiatku až po koniec... No ja neviem prečo, ale mne na tomto filme neprišlo nič také výnimočné. Možno za to môže fakt, že nemusím filmy z väzenského prostredia, alebo možno len to, že ten film bol strašne zdĺhavý a miestami až nudný. Stále sa to točilo dokola o tom istom, aj keď za každým v trošku inších súvislostiach. Áno, Tom Hanks aj Michael Clarke Duncan boli vynikajúci (o tom žiadne dohady), ale skôr som mal problém s tým filmom ako celkom. Celé to odoberanie negatívnych energií a následné uvoľňovanie v podobe roja včiel mi prišlo trochu nechutné... Ten koniec bol fakt plný sentimentu, a bolo to fakt smutné, ale aj tak celkový dojem z tohto filmu je u mňa len priemerný. Možno ešte niekedy obetujem 3 hodiny a pozriem sa na to znovu - možno mi niečo podstatné uniklo a preto sa ma ten film nejako obzvlášť nedotkol.

Les Misérables od Victora Huga je jednou z mojich srdcoviek. Tento príbeh je tak výborný, že snáď nikdy neomrzí. O to viac som aj náročnejší pri hodnotení každú adaptáciu tohto veľdiela. Myslím, že tento film bol spracovaný relatívne kvalitne, keď vezmem do úvahy aj rok jeho vzniku. Výprava, kulisy a kostýmy sa skutočne vydarili. Prekvapilo ma, že to bolo celé točené v Česku, takže za to palec hore! Liama Nessona moc nemusím, ale Jeana zahral dobre. Avšak Geoffrey Rush v podobe Javerta ma až tak nebavil. Čo sa týka reprodukcie diela, tak tu bolo viacero odchyliek a "skratiek", ktoré tomu až tak neprospeli, ale samozrejme tá ústredná kostra diela bola našťastie zachovaná. Každopádne, dobré spracovanie, aj keď tomu predsa len chýbala nejaká umelecká invencia v prevedení.