Aljak

Námet bol viac než dobrý, takže hoci filmy s LGBTI agendou moc nevyhľadávam, tento sa mi celkom pozdával. Obzvlášť, keď zobrazuje reálny historický škandál, ktorý otriasol začiatkom 20.storočia Mexikom. Ale bohužiaľ, finálny výsledok ma akosi neoslovil a mám pocit, že kompozične to bolo až príliš zamerané na scény orgií, hýrenia a sexu. Naopak, to ostatné, čo by bolo pre mňa oveľa zaujímavejšie, išlo akosi bokom - a práve to ma bavilo najviac. Takže hlavne z tohto dôvodu dávam len jednu hviezdu.

Epická konverzačka na pohrebnej hostine, ktorá mala síce vcelku dobrý základ, ale napokon to bolo veľmi veľmi slabučké. Aj keď tu bola snaha o taký prirodzenejší humor, ktorý mi zvykne pasovať, v tomto prípade si ma však tento film ničím nezískal. Dialógy boli mdlé, nevýrazné a bez dôvtipu. Postavy boli síce zaujímavé a mali potenciál, avšak nie v tomto kompozičnom mechanizme. Nuž, ale aspoň na 1* to bolo - zopár dobrých scénok sa tu veru vyskytlo, ale na kvalitnú komédiu to bolo nedostatočné.

Kompozične vynikajúci film, ktorý má priam dokonalú gradáciu deju a po celý čas si uchováva svoju tajomnú atmosféru. Osudovú scénu vidíme ihneď na začiatku, a potom sa prostredníctvom výpovede Rani dostávame k tomu, čo sa vlastne stalo, a nielen čo, ale aj prečo. Príbeh mal nielen detektívny, ale ja dramatický rozmer a dej, ktorý sa viac krát lámal. Postava Neela mi bola vrcholne nesympatická, zato Rishu mi bol veľmi sympatický, takže mi ho bolo samozrejme aj úprimne ľúto. Celé to bolo skvelo rozbenuté, ale ten koniec ma totálne  sklamal, lebo som čakal, že rozuzlenie bude nejaké fundovanejšie. Spoiler: Nebolo by jednoduchšie povedať, že smrť nastala v sebaobrane?

Malo to potenciál na výbornú a emocionálne vypätú drámu, no napokon to skĺzlo do akéhosi teenage-junk formátu. A pritom sa na tomto námete dal vystavať oveľa lepší príbeh s psychologicko-emocionálnym rozmerom, ktorý tu síce prítomný bol, ale len tak v úzadí. Takže z tohto pohľadu to bolo celkovo sklamanie. Toto "vysporiadanie" s traumou mi prišlo dosť neštandardné, a skôr mi to prišlo ako nejaká pubertálna rebélia, a nie traumatické "utiahnutie sa" do ulity. Škoda, malo to na viac, na oveľa viac!

Tématicky a námetovo viac ako zaujímavé (obzvlášť v dnešnom kontexte ruskej invázie na Ukrajinu), takže to znelo lákavo. Ale bohužiaľ, celý film na mňa pôsobil dosť nudne a chýbala tomu akási dynamika a dráma. Neviem prečo, ale v mnohých ohľadoch z toho vyžarovala skôr taká lyrika a mal som pocit akoby si tá posádka lode počas týchto turbulentných udalostí len tak povzdychla, že "no čo už", takmer bez emócií. Takže celkovo, filmový zážitok dosť biedny. Ale inak Ukrajincom fandím a držím palce!

Námetovo to znelo zaujímavo, ale ustredná "zápletka" viac než úchylná, teda aspoň na môj vkus. Avšak veľkú úlohu tu zohrala konverzačná schéma, ktorá azda ako jediná ťahala tento film dopredu. No vo svojej podstate to bolo výsostne nemorálne a znevažujúce "dielo", ktoré sa mi vôbec nepáčilo. Štýl humoru by sa mi za iných okolností celkom pozdával, ale nie v rámci tejto témy. Viac ako 2* (aj to len za dialógy) veru nedám.

Námet super, scenár dobrý, ale to spracovanie podľa mňa dosť priemerné. Neuveriteľne mi prekážala tá teatrálnosť oboch hlavných "hrdinov" (ale to je v japonskej kinematografii dosť typická črta). Keď prišiel ten zlom, tak tu bola šanca na to, aby film konečne nabral na kvalite, ale ten postoj Misaki bol dosť nepekný, a ak si myslela, že tým Harutovi pomôže, tak to sa asi dosť prepočítala. Bolo to skutočne srdcervúce a dosť smutné. Čím ďalej film plynul, tým bol lepší, a ten záver, keď sa Haruto a Misaki opäť stretli zoči voči, to bolo fakt dojemné. Škoda toho teatrálneho začiatku a rozpačitej strednej fázy filmu, ale ten záver bol fakt silný. 3*

21. marca 1945, Kodaň, Dánsko - Operácia Kartágo. Cieľom mal byť Shellhus (sídlo Gestapa), no bohužiaľ, táto operácia sa preslávila skôr tragédiou, ktorá sa odohrala v cirkevnej škole Jeanne d'Arc. Výsledkom bolo 105 obetí (z toho 86 detí). A presne o tom je tento smutný a emocionálne vypätý film... Spracovanie bolo vynikajúce a pôsobilo silne realisticky, čo je rozhodne plus. Páčila sa mi dramatizácia a aj tie okolité dejové vetvy združené okolo vybraných postáv, ktoré ešte viac zvýraznili epický rozmer príbehu a toho čo predchádzalo tejto tragédii. Trochu škoda, že v závere boli osudy ostatných hlavných postáv odstrihnuté - takže nevieme, ako to dopadlo s Teresou či Frederikom. Ale tá záverečná scéna stála za to!

Asi tak do polovice to pôsobí ako typické klišé s námetom "umieram a hľadám niekoho, kto bude dosť dobrý pre moje dieťa". Až som nechápal, z čoho vzišlo také vysoké hodnotenie. Ale potom to prišlo! Parádny zlom, ktorý by som rozhodne nečakal a celý pohľad na dej to razom zmení. Zrazu to už nebola klišoidná romanca, ale dojemná a pôsobivá love-drama. Ale aj tak mi tam akosi chýbalo, čo vlastne Firta viedlo k tomu rozhodnutiu v tej retrospektívnej vsuvke. Bez toho to bolo také neúplné, a pritom tam stačilo vsunúť aspoň nejaký 3-minútový "monológ", kde by sme sa to dozvedeli. Ale inak pekné, len škoda toho prvotného náporu klišé, ktoré ten film dosť ťahalo dole. 3*

Čo ja viem? Konverzačky mám celkom rád, ale táto "korona-spoveď" ma akosi nechytila. Kompozične to bolo fajn, ale to bolo asi to jediné, čo ma na tomto TV filme zaujalo. Väčšina monológov a dialógov mi prišlo takých bezduchých a zbytočných. Ale aby som nekrivdil, tak niektoré boli naozaj výborné - také zamyslenie sa nad dobou, ktorú so sebou priniesol Covid-19. Ale inak, čakal som niečo viac, obzvlášť od britskej produkcie, ktorá je príznačná svojim korektným a dôvtipným humorom. Takže z tohto pohľadu tak trochu sklamanie... Tento formát s touto príslušnou témou mal rozhodne na viac!