Dubro

Pred projekciou Van Diemensovej krajiny doporučujem divákovi minimálne tri dni nejesť a popíjať len čistú vodu. Zážitok z filmu sa tak možno zdvojnásobí. Mal som tú smolu, že som sa pred filmom napratal domácou pečenou klobásou o veľkosti bejzbalovej pálky, ktorú som zalial dvoma pivami. Počas hlasného grgania som potom zachytil len pár vydarených dialógov bez podmazu, pomerne slušnú atmosféru a tri či štyri drsné scénky. Zbytok ma celkom slušne nudil. Tých 60% je presných.

Posledne, sa mi zdá že hneď z rána, som sa dostal do takej menšej osobnej krízy. Ťahalo sa to so mnou celý deň, tak som sa rozhodol, že si večer spravím náladu chlapíkmi, čo čumia na kozy. Trt makový a to je ešte slabý výraz. Štyroch statočných, osvedčených, legendami opradených, spoľahlivých atakďalej hercov nejaký Sodeberghov učeň natlačil do komediálnej biedy, v ktorej fungovalo naozaj málo čo. Možno scenár vo svojej papierovej podobe vyzeral oku lahodne, no práca režiséra si zaslúži minimálne bičovanie a dramaturga by som navrhol na verejnú popravu. Asi upálenie na hranici. 50%.

Steve Austin je poriadne tvrdá mlátička, no ešte tvrdší neherec. Po jeho druhom úškrne v ringu som s ním skoro skončil, no tie psie oči ma donútili dopozerať tento mizerne zlepený príbeh a dopočúvať všetky tragikomické dialógy. Jednu hviezdu za pästné súboje a druhú za Lauru z Kanady, lebo keď už nič iné, aspoň mi pripadala sexy.

Herecký koncert Clooneyho, ktorému viac ako úspešne sekunduje Vera Farmiga. S takouto dvojicou nie je problém ani pre starého oprchúta ako som ja, prečumieť skororomantickú komédiu. A možno aj dve. 80%.

V minulosti som sem tam prelúskal nejaký ten román pre ženy a problém som v tom nevidel. No prečumieť nejaký ten snímok imho určený viac ženám ako zbytku civilizácie, to už problémik pre mňa bol. Ku koncu filmu som si neustále ohmatával hrudník s pocitom, že mi rastú kozy. 50 nepochopených percent.

V Lake Dead sa okúpal, na Farmu si zašiel, kolienko si olúpal, do priemeru vošiel. Plne súhlasím s komentármi, ktoré tu sú napísané, ktoré sa akurát píšu, ktoré ešte len budú napísané a aj s tými, ktoré nebudú napísané nikdy.

Tento film zachráni už len nasledovná citácia z Wikipédie: „Stalo se to takhle. Napoleon byl velký chumáj, který si myslil že může rozdrtit svět pod svými kopýtky. Hup sem hup tam a najednou byl bez armády, sám samotiný, chudinka malá (měřil okolo 150 cm) a v nesnázích. Tož si lidi řekli co s ním. Dali ho na ostrůvek se jménem Svatá Heluš, protože všecky ostatní byly zaplněny jinými bandity a zločinci. Ale Napoleon na svůj věk a mohutnost byl veliká vyžírka. Jelikož se občanů titěrného ostrůvku nechtělo porád dovážet drahé zboží a laskominky, na které si jenom jejich milostpán Napoleoníček vzpomenul killnuli ho. A toť slavný konec moudrého a statečného francouzského mužíčka.“

Hlavnými ťahúňmi Bé akcie sú tri vedrá silikónu a minimálne jeden zadok bez celulitídy a to všetko nastrihané a nasnímané naozaj zručne. Hlavne dva záverečné súboje potvrdia, že to Rickovi Jacobsonovi po tej čiernošedomodrej biede v minulosti dnes celkom vyšlo. Tváre si moc nepamätám, orientoval som sa len podľa typu výstrihu a jeho výbavy. Byť tak v puberte, možno sa zvesím a dám tomu určite viac ako 60 spermacent. 3,17 mesiaca.

Nič by sa nestalo, keby režiséra Olatundeho tiež uniesli mimozemšťania. Millu nech tu nechajú, rád by som si pozrel Rezidentnú štvorku. Trojka.

Dej filmu som poznal skôr, ako to klbko scenáristov (podľa Imbd až 5 chytrákov) vôbec niečo naškriabalo na papier. Po úvodnej sľubnej scénke tak nastala nuda porovnateľná s jazdou po diaľnici s nalepenou diaľničnou známkou. Jedinou zaujímavosťou bola vizáž Sely Ward (rok výroby 1956, Made in USA), ktorá na svoj vek má vcelku interesantný tuning. A keďže v lete toho roku oslávi svoje päťdesiate štvrté narodeniny, touto cestou jej želám čo najviac plastík, peelingu, botoxu a pravnúčat. 54%