grogodil

Každá druhá hláška je len trapná a prejdete ju akurát tak s pozdvihnutým obočím, no tá druhá polovica Philomeniných myšlienkových pochodov pobaví aspoň tým, ako nekomfortne sa hmýria na stoličke dotazovaní odborníci so zamrznutým a zaskočeným výrazom v xichte. A v tejto lepšej polovici sa tak raz za desať minút objaví taký záder, že člověk vyprskne od smiechu. A na týchto pár highligtov sa oplatí si počkať.

Už Strange ukázal, že si celkom protirečíte a strieľate sa do nohy, keď chcete natočiť niečo, čo má byť čo i len trošku strašidelné a zároveň sa musíte vmestiť do raringu pre 12 ročných soplošov... Horor pre deti, to je proste tak márne a hlúpe a nezáživné na pozeranie, ako to nudne znie... To vždy bude mať takú neuplnú, predvídateľnú, nemastnú-neslanú pachuť, ktorú má aj táto bábika. Proste v každej zásadnejšej scéne pocit nenaplneného potenciálu, že aká to mohla byť výživná žánrovka, keby sa to mohlo v bedni vysielať aj po večerníčku.

Za mňa je toto chybne otagovaný film, pretože aby som niečo zaradil do komédie, musel by som sa aspoň raz zasmiať a nemať znudenejší výraz z účasti na tomto, než vyslovene otrávene sa tváriaci Duchovny. Toto je len zakomplexovaný, ukrivdený, ubulený kúsok, ktorý z vysoka kašle na nejakú chémiu a romantiku medzi postavami a zabíja a sabotuje si každú jednu scénu tou až kŕčovitou snahou napchať všade, aj do tej najnevinnejšie rozbehnutej konverzácie, nejaký sociálny, kultúrny, rasový, či náboženský komentár. Poväčšinou však zúfalo nútene, ťažkopádne a nevtipne.

Akých pár detailov v takomto hororovom žánri rozhoduje o tom, či to bude pozerateľná záležitosť, alebo len ďalšia nudná home invasion žbrnda. Stačí mať záporáka, ktorý nie je nesmrteľný (že Michael?), postavy, ktoré vás nerozčuľujú, lebo sa nechovajú ako úplní dementi, keď ich niekto naháňa s nožom a proste vedieť natočiť tých pár súbojov aspoň trochu intenzívne a fyzicky, že z nich cítiť každý bolestivý úder. Check, check, check... a za tri zelené fajky a zábavný covidový podtext navrch tri spokojné hviezdy.

Seriál, v ktorom sa ten pridávaný smiech stává doslova otravne monotónnym mučivým nástrojom pre uši. Spočítal by som na jednej ruke, koľkokrát som sa zasmial aj ja zároveň... a ešte by mi pár prstov ostalo nevyužitých. Ja chápem účel týchto sitcomových pauzičiek na umelý smiech, ale keď je niečo až takto zúfalo kŕčovité a nevtipné, tak to s takouto rušivou zvukovou kulisou vyznieva práveže ešte bezradnejšie, silenejšie a trapnejšie a ani len úškrn zo mňa táto nevtipná partička nevymačkla. Ani keby mi z reprákov púšťali s tým smiechom marihuanový dym z Redovej pivnice. Nostalgia tu a tam preblikne, keď sa tu mihnú staré xichty (nebyť Reda, tak ešte hviezda dole). Ten rozdiel oproti novej generácii je ale celkom priepastný, lebo akonáhle matadori predajú slovo tejto novej omladine, tak je to proste len predvídateľne nudné a kŕčovité...Ak v súčasnosti takto vyzerá situačná komédia, tak zas dlho žiadny sitcom nechcem vidieť ani z diaľky... 6 epizód, stále konštantne vyluhovaný odvar. Strata času pokračovať.

Ďalší z tých adult animákov, ktoré sú vlastne dospelácke iba tým, že v nich lietajú hlavy a tečú potoky krvi. A vlastne to bohato stačí. Ústredný príbeh je síce len taký ďalší klišé "dračák" s družinou vydedencov na dobrodružnom špacíri, no je dostatocne zajímavý, so sympatickými postavičkami, ktoré je ľahké si so jedného obľúbiť, má to osviežujúci nadhľad, vtip, hlášky a ako taký nenáročný zábavný večerníček to funguje skvele. A viem, že všetko nemôže vyzerať ako Arcane, no nejaký osobitejší xicht, nejaký výraznejší vizuál by tomu pristal, nech to nevyzerá na prvý pohľad tak nejak genericky zamenitelne. Každý rodič nejakého malého svišťa by si však takéto niečo mal naordinovať, lebo prepláchnuť si oči na konci dňa niečím takto odviazaným, má doslova blahodárné účinky po všetkých tých neznezisteľných infantilných detských zhovadilých zverstvách, ktorými su všetci rodičia vystavení. Lepšie 3, slabšie 4*.

Až som mal občas chuť fandiť tomu príslovečnému "príležitosť robí zlodeja", lebo tá naivná dôverčivosť vyfajčených hipíkov, ktorí mu tam mávali rubínmi popred oči, si až pýtala potrestať. Aj keď Charlie to ťahal až do extrému, to je pravda. Seriál, ktorý si 8 hodín ide tvrdohlavo svojim tempom v presvedčení, že veď sa tomu divák prisposobí a naladí... . A nenaladí a neprispôsobí. Už len tá potreba si skoro kresliť časovú os, aby som sa každých desať minút zorientoval, kde sa v deji nachádzam pri tom, ako každých desať minút dej poskočí, alebo sa vráti aj o niekoľko rokov, to je otravný spôsob, ako držať pozornosť. Všetko to, čo ma mohlo vytrhnúť z tej monotónnej vyšetrovacej letargie a nejak zdvihnúť tep a otáčky, všetko sa to deje akoby naschvál niekde mimo záber, alebo len naznačené, že to neposobi ani ako naháňačka so sériovým vrahom, ako skôr súboj s byrokraciou nasiaknutým systémom. Je to zaujímavé , to nie, že nie, ale skôr vďaka zaujímavej skutočnej predlohre, než jej dramatickej adaptácii. Má to dobru exotickú atmosféru Indie 70. rokov, no nikdy to poriadne nestrhne. A skôr som sa presviedčal si zapnúť ďalšiu časť a ešte to skúsiť, než žeby som na tom napätý visel nedočkavosťou.

Videl som tie percentá, čakal som, že to bude asi dobré. Ale že to bude jeden z najlepších seriálov dekády a že bude tento hraný "film o filme" strhujúcejší, než samotný filmový kult, ktorému vzdáva hold, to som nečakal. Samotného Krstného otca som videl ako jeden z prvých filmových restov, ktorý som si považoval za povinnosť napozerať, keď som to pred viac, než 20 rokmi s tou záľubou k filmom začal mysliet trochu serióznejšie. Odvtedy bez reprízy. A pravdepodobne som ho vtedy ešte nevedel doceniť po zásluhe, lebo rozhodne som z neho nepadol na prdel ako celý svet a ani tak, ako teraz z The Offer. Nikdy ma nič nevtiahlo a nedýchlo na mňa intenzívnejšou a hmatateľnejšou dobovou atmosférou hollywoodskych štúdií. Fascinujúci pohľad na ťažké pôrodné komplikácie zrodu jednej filmovej legendy. Aj ked určite trošku prifarbený a pritiahnutý tu a tam. Ale kto rád nakúka za oponu tejto branže, že kto všetko ťahá za nitky a aké kompromisy a strety záujmov môže sprevádzať ten celkový tvorivý proces, ten bude tejto bezkonkurenčnej hereckej zostave zobať z ruky každé slovo. Bezchybné.

Geissenovci pre ľudí s vkusom :-))) ...Teda aspoň hádam, že tie pohnútky k sledovaniu sú nejak príbuzné. Sledovať povahovo divné, až odpudivé postavičky, ktoré od pohľadu neznášate takmer do jedného, ktorými väčšinu času opovrhujete a na ktorých účet sa bavíte a cítite ako trochu lepší človek. Švédske stoly výstredných snobských charakterov. To, čo bol Boiling Point pre kuchárov, to je Biely lotos pre hotelový personál. A pre diváka taký úsmev cez zaťaté zuby. Strojene nasilu vysmiaty generálny riaditeľ hotela v podaní Murraya Bartletta je pamätný maskot seriálu. A Saša, ktorá tu je ešte za takú nepoškvrnenú kvetinku uprostred tejto morálnej žumpy, nie len že fantasticky vyzerá, ale navyše aj predvádza svoje doterajšie herecké maximum. Hneď idem na ďalšiu sezónu.

Je to rovnako priehľadná, prostoduchá a naivná zábava ako bol trebárs Reacher. Akurát tu je sympatický Sly a v tieni jeho charizmy šlo zakamuflovať prekvapivo dosť otravných klišé, ktoré som trebárs spomínanému Reacherovi nevedel tolerovať. Prvý krát jeho xicht ešte stačil, aby to trochu vyčnievalo a nezapadlo ako tuctové zameniteľné gangsterské béčko. Či si ale aj o rok ešte spomeniem, alebo či sa ešte budem mať chuť vrátiť, sám neviem.