corona

Dokument pre masy, má síce takú výpovednú hodnotu ako Armageddon, na ktorý stále odkazuje, ale aspoň pobaví (keď už robia simulácie, tak by mali byť v predmetnom prostredí).

Z komentárov som sa dozvedela, že inteligentní ľudia a milovníci historickej reality sa filmu majú vyhnúť oblúkom. To, že som blbec snáď rozchodím, o Elizabeth Bavorskej som prečítala asi všetko čo sa dá v slovenských knižniciach zohnať a na filme som sa super pobavila. Je to mierne fekálna paródia a je dobre, že si Rakúšania zo svojej histórie dokážu urobiť srandu, veď kde môžete vidieť odkazy na Moulin Rouge, Scratyho, Jacka Sparowa, King Konga a Marylin Monroe. Čo bol ale problém a film s tým nemal nič spoločné, bolo jeho zaradenie ráno v detskom bloku na veľkonočný pondelok, veď čo je animované je predsa pre deti, však Markíza?

Ach jaj to boli časy, keď keď boli Slávek a Markéta prezentovaný ako výstavný manželský pár TV Nova, dalo sa na nich natrafiť prakticky všade a Slávek bol postavený do úlohy najväčšieho nováckeho "macha". Ani neviem či sú ešte manželia. Tá jedna * je čiste z nostalgie za dávno zašlými časmi.

Boris Filan patrí určite k najlepším slovenským textárom. Akonáhle sa však dostane k mikrofónu,bez ohľadu na to, akého zaujímavého hosťa má pri sebe, tak jeho každá debata skončí pri tom, kde všade bol, koho všetkého tam stretol a ako dobre sa tam mal. A to ja počúvať nemusím.

Za najväčší prínos toho, čo som doteraz videla, možno považovať rozhovor s dvoma Štefánikovými synovcami, ktorí nezapreli podobu so svojim slávnym strýkom a nejak podobne by vyzeral pravdepodobne aj on, keby sa dožil šesťdesiatky. Chýba to, na čom by mal dokument podobného typu stavať, teda zaujímavo rozvinuté teórie podložené faktami.To "Čo by bolo keby..." sa dá robiť aj na podstatne lepšej úrovni. Po tretej časti žiaľ znižujem na jednu a dalšie si už radšej ani nepozriem.

Boyard si po Francúzoch prenajali aj iné krajiny a toto je anglická verzia. To že tam chýba otec Fouras, to chápem, on bol Francúz a Angličnom by sa jeho indície ťažko hádali, čo je ale úplná katastrofa, to sú moderátori. Pôvodní Patrice, Sophie a Cendrine boli dobrí, anglická blondýna, čo ani neviem ako sa volá, bola vybraná určite kvôli iným prednostiam, nakoľko jej moderátorský prejav pozostáva z 3 viet: "Ide ti ti dobre", "Ešte máš dosť času" a "Bol si fantastický/á" a to vraví aj ked súťažiaci nezvládol úlohu. Neviem či je "pán Boyard" taký blbec aj v skutočnosti alebo to len musí hrať, úloh je menej, sú menej obtiažne a neviem, či je to zámer ale po tom čo súťažiaci nezvládne úlohu, ide vždy dosť jednoduchá, asi aby každý vyhral a obral "Pána Boyarda" o "jeho peniaze". Fracúzsky originál bol ťažší, zábavnejší, lepší a súťažiaci vždy bojovali pre niekoho, kto by to nezvládol sám.

Medzi najväčšie rozdiely medzi americkým a ruským filmom patrí, že od amerického viac-menej vieme čo môžeme čakať a od ruského nie. Možno odlúčenosť od civilizácie a samota, polárne dni a noci a možno len zámer scenáristu pohrať sa s divákom spôsobili aj tu v komentároch toľko nepochopiteľné skratové chovanie hlavného hrdinu. Každopádne zaujímavý a možno pre Hollywoodom odchovaného diváka nepochopiteľný film.

Táto Bathory nie je síce tak opulentná ako Jakubiskova ale je rovnako zlá. Delphy by si s ním mohla podať ruky v sprznení a absolútnom nezvládnutí historickej témy a reálií tej doby. Takmer celý dej je vystavaný na legendách a fiktívnej postave Štefana Thurzu (áno palatín mal syna, Imricha a v čase predmetných udalostí mal asi 10 rokov) a akéhosi podivného SM grófa Vizaknu (kde ho nabrala a aký mala jeho postava zmysel?). Škoda, Báthoriovej príbeh je aj na základe jasných faktov tak zaujímavý a desivý, že nepotrebuje pridávať vymyslené konšpirácie a potrebuje konečne kvalitné filmové spracovanie.

Pavel Dvořák tentokrát už bez svojej povestnej hnedej koženej bundy (možno sa už vekom rozpadla) opäť odhaľuje skryté zákutia slovenskej histórie. A opäť to robí dobre, našťastie s minimom hraných vsuviek.

Zo všetkých vianočných špeciálov bol tento rozhodne najlepší a mal len jednu chybu, že bol aj žiaľ najkratší. Jeden ako vždy velí, druhý všetko zapisuje, tretí to odmaká a štvrtý nikdy neposlúchne a zdarne im sekunduje babka s miláčikom, pri ktorom platí aký pán taký pes.