nunka

Veľmi ťažké sústo na film. Cronenberg stavil na dialógy, ktoré sa môžu zdať ťažké, zvlášť ak pred sledovaním filmu nie ste zasvätení do psychoanalýzy, freudizmu a jungiánstva. To, čo sa pekne podarilo, je zobraziť vzťah Freuda a Junga a postava samotného Junga, ktorá bola herecky bezchybne prevedená. Najväčším omylom bolo obsadenie Keiry Knightley do role hysterickej Sabiny Spielrein.

Originálny no nie až ta zaujímavý pokus prepojiť silný emocionálny vzťah medzi dvoma mladými ľuďmi do apokalyptického kontextu. Boli tu filmy, kde sila lásky bojovala proti ničivému osudu či iným katastrofickým okolnostiam ( Jack a Rose na Titanicu napr. a mnohé iné...). Nepamätám si však film, kde popri rozvíjajúcej sa katastrofe a milostnom vzťahu by boli pozasúvané dlhé sekvencie obrázkov, ktoré mapujú kľúčové problémy tohto sveta a zároveň tým objasňujú to, čo si divák s priemernou diváckou zručnosťou vie vyvodiť aj sám. V tom je film určite originálny, neplatí, že aj zaujímavý. Obrazové vsuvky v priebehu rozvíjajúceho sa príbehu boli jednoducho navyše. A s tými filozofickými sa režisér mohol lepšie pohrať, pretože spôsob aký zvolil mi prišiel režisérsky lacný a nevkusný. David Mackenzie prejavil určite osobitý pohľad na zánik ľudstva, využil prácu s temnom, nepotreboval na to ani špeciálne efektné zábery, ktoré by podtrhli katastrofický efekt. Popracoval so sivou,čiernou, najoptimisticky pôsobiacou farbou bola biela. Spomeniem aj tie momenty, ktoré sa nevydarili (pri strate zmyslov), kde som sa miesto pochmúrenia skôr bavila ako na groteske.

Komorný film, ktorému nemožno uprieť veľké srdce a citlivosť. Štyria ľudia hľadajúci šťastie a životnú rovnováhu, istoty a oporu. Režisér veľmi šikovne a nevnucujúco informuje o "emigračnej politike" v NY po 11.septembri, pričom podáva len toľko, koľko je dôležité pre každú osobu zvlášť. Moment, keď sa všetky štyri osudy pretnú je veľmi silný a hlboký. Vhodne zvolená stopáž, herecké obsadenie a práca s tichom, hudbou a dialógmi.

Fascinujúca adrenalínová krása, kde strmosť svahov a previsov je jedinečná, rovnako ako flóra a vodný živel, ktoré sú súčasťou "Trou de Fer". Pred 5 člennou expedíciou a najmä kameramanom klobúk dole.

Dajme tomu, že ide o filmovú fiktívnu úvahu na tému ako sme pripravení riešiť globálne nákazy a či sme vôbec schopní bojovať proti pandémiám a iným biologickým zbraniam súčasnosti. Mrazivo aktuálna téma a jej vývoj vyvoláva úzkosť a tým udržiava pozornosť od začiatku do konca. Má patričné napätie, katastrofický nádych a spoločenský rozmer, navyše rieši nielen aktuálnu ale určite nadčasovú tému. Ak by som si odmyslela všetky hollywoodske hviezdy, ktoré sa blysli na plátne, mal by celý film iný dojem - zrazu taký obyčajnejší.

Pomerne jednoduchý príbeh podaný šialene chaoticky, kde obrovské kvantum mien a prezývok môže divákovi spôsobiť malý myšlienkový kolaps, zvlášť ak sa k tomu pridajú nasekané flashbacky z minulosti, ktoré majú objasniť dejovú súvislosť. Dialógy starších pánov a princípy odhaľovania špionážnej stratégie vyznievajú tajomne, ale bohužial prinášajú aj nudu a chaos. Nevravím však, že snímok má len nedostatky. Naopak, tempo (aj keď slimačie), ktorým sa dej uberá, je v maximálnom súlade s celkovým ladením snímku a charakterom Georga Smileyho. Ak by sa pritvrdilo, divák sa už úplne stratí v nitke súvislostí, mien a faktov. Celkové spracovanie mi osobne až tak neuľahodilo, ale ako čítam, niekto si vie práve na takomto štýle filmu "divácky pošmakovať".

Samostatné fóry a vtípky stoja za to, ale na 100 minút mi to akosi nestačilo. Ako celok film možno vnímať ako streštenú komédiu, ktorá sa nevyhne prázdnym miestam, trápnym scénkam, sem tam však narazí na geniálne vtípky, gagy a dialógy. Na 100 minút je mi to však málo.

Prostredie súčasnej tvrdej politiky a plejáda rôznych ľudských charakterov. Ryan Gosling začína byť žiariacou hviezdou, nie náhodne je v poslednom období tak často obsadzovaný. Kombinácia Clooney, Gosling a Hoffmanom vytvárajú kvalitný herecký súlad a ťahajú celý film. Ides of March má všetko, čo má pútavý politický snímok obsahovať - výrazné postavy, myšlienku a kvalitnú réžiu.

Podľa toho čo som videla si viem domyslieť, čo chcel Mills svojím filmom povedať, ale to čo chcel povedať, nemalo takú formu, aby to bolo aj pútavé. Množstvo zvláštnych a od veci dialógov, infantilných scén s Ewanom a Mélanie komediálnemu rozmeru nepomohlo. Dramatická línia bola povrchne podaná a romantické to nebolo ani zďaleka. A tak si po dopozeraní musím domýšlať, čo malo u diváka vytvoriť dojem. Zostáva mi z toho len vzťahová rovina - otec, syn a partnerský vzťah versus samota. Spracovaním strašná nuda i napriek snaživým hereckým výkonom.

Na prvý pohľad nenápadný film v jadre prináša mnoho tém, ktoré môžu (aj nemusia) divácky osloviť. Príbeh samotný nie je až taký pútavý, to, čo mňa osobne najviac zaujalo bolo pár silných momentov, ktoré mi v mysli vŕtajú ešte doteraz (Láďov výsluch maloletej Olinky, Láďov kamenný ksicht pri monológu exmanželky, scéna "pravdy" blízko jazera... ) Najzaujímavejšia bola pre mňa jednoznačne Láďova postava, ktorú geniálne stvárnil Hynek Čermák. Nestojí síce v centre pozornosti, avšak svojim charakterom a správaním pozornosť púta. Pre mňa určite príjemné prekvapenie.