nunka

The Guard je absolutný filmový úlet prinášajúci množstvo úsmevných scén, hlášok a skvelého Gleesona. Typ humoru v postavách a dialógoch je to, na čom je postavená celá zábava. A mňa to ohromne bavilo.

I napriek nedeľnému poobedňajšiemu načasovaniu na mňa grimasky pána Poppera a osudy jeho milých kamarátov nejako extra nezafungovali. Nápad bol fajn, tučniaky sú fakt rozkošné stvorenia, ale v kombinácii s príbehom, na ktorý sa nanášalo čoraz viac klišé, čo v závere vyústilo do grandiózneho happyend american klišé finále, Carrey a banda jeho kamošov na pobavenie nestačila.

Na 50% namixované dramatické momenty, ktoré vyvažuje 50% komediálnych prvkov a vtipných díalógov. Absolutne perfektne naservírovaný mix drámy a komédie, ktorá v celku vyznieva súdržne a fungujúco. Nemám rada príliš vydieračné príbehy, avšak tento slzobôlny námet mal iný filmový rozmer - priateľský, vzťahový, interpersonálny. Som spokojná s celkovým nápadom, hercami, s tempom filmu, rozmerom, až na finále.

Slzavá dráma, romantická a milá, charizmatická vďaka hercom a smutná kvôli fatalizmu.

Absolutne nekomerčný film nosiaci rodinné a sociálne hodnoty. Paul Giamatti je kľúčovou postavou, trochu nudnou, za to s dobrým srdcom - je otcom rodiny, koučom, právnikom, opatrovníkom a tvorcom malých a veľkých víťazstiev. Pre niekoho jeho život môže byť nudou, iní sa možno budú vyžívať v obyčajnosti príbehu a postáv. Asi tak by sa dal najviac vystihnúť tento film - ako obyčajný a priemerný, rodinný.

Počas Warrior som si pár krát spomenula na Fightera. Balea a Wahlberga vystriedali menej okúkané tváre s poriadnym musculárnym základom a bratské puto sa zobrazuje z iného uhla pohľadu. Film je autentický, má srdce, veľa akcie a správnych úderov a samozrejme žiadúcu gradáciu. Aj keď mnoho momentov sa dá predvídať, tentokrát - čo tam po tom.

Po Almodovarovskej dávke filmového španielskeho temperamentu musím vysloviť mierne sklamanie. La Piel que habito je po umeleckej stránke vycipkaný film do posledného detailu - príbeh je predkladaný zaujímavým spôsobom tak, že informácie z minulosti a súčasnosti sa k divákovi dostávajú postupne, čím sa vytvára príjemné napätie. Záujem o postavy a dej sa však nedostaví od úvodu (po pravde mi prišiel dosť nudný), ale až v momente, keď sa začína niečo diať (po 30 minútach). Najsilnejšia je vo filme stránka estetická. Keďže je film hlavne o potrebe fyzickej spokojnosti v neprospech psychickej, chlad, fetiš a abnormná obsesia v telesnú dokonalosť vládla celého filmu. Normálne city sú bokom a netreba ich ani hľadať. Aj keď ide o Almodovara, je to dosť kontroverzný a dráždivý filmový kúsok - za to estetický a umelecky vypiplaný.

Milé a svieže české prekvapenie, od ktorého som absolutne nič nečakala. Eliška Balzerová prekvapila zjavom, optimizmom a všetko, čo zo seba dala, pôsobilo celkom prirodzene. Je ťahúňom celého filmu. Aj keď sa sem tam pritrafil nejaký trápnejší dialóg, filmu ako celku to veľmi neuškodilo. Geniálnu scénku v rakve si budem pamätať ešte dlho.

Gomora je film s autentickými zábermi, mrazivý a šokujúci. Hrajú v ňom ľudia, nie herci. Mrazí a šokuje hlavne tým, že v skutočnosti naozaj existujú podobné špinavé mafiánske praktiky a samotný capo nemusí byť nahodený v značkovom obleku. Gomora je iný pohľad na svet (podsvetie), o ktorom málo kto vie, že existuje v takejto podobe. Aj keď je plný násilia a surovosti, osobne ho vnímam ako neprikrášlenú filmovú realitu. K lepšiemu a kompaktnejšiemu dojmu by skutočne pomohla kratšia minutáž.

Film, ktorého hlavným ťažiskom je skôr emocionálna než dejová línia. Cítiť z neho uzavretosť, prázdnotu a bezhraničnú samotu a bolesť. Miestami to všetko príliš bolí a ničí. Je to "one man show" a perfektný výkon Colina Firtha. Len škoda niektorých samoúčelných scén.