Oni žijí!

Počítam, že už Stevie Wonder vedel, o čo ide... (04.10.2013)

They Live je podľa mňa jednou z najpozoruhodnejších snímiek režiséra Johna Carpentera, ktorá však už navždy zostane v tieni jeho známejších kúskov, akými sú Halloween, Vec či Prepadnutie 13. okrsku. Má zamyslenia hodný sci-fi motív a je poňatá dosť neortodoxne, vďaka čomu si aj v dnešnej dobe stále zachováva okruh svojich verných priaznivcov. Napriek béčkovosti a citeľnému nižšiemu rozpočtu, ide o nápaditý a netypický filmový počin. (27.05.2010)

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)

Specifická atmosféra osmdesátek z tohoto filmu přímo číší, nevadí pak, že je to čistokrevné béčko s velice jednoduchou zápletkou a lacinnými triky, Carpenter dává snímku spád, určitou dávku šílenosti a snad i náznak atmosféry. Hrdinovům nechybí charisma, Nada sice není žádný Rambo a po jedné výborné hlašce docela zamrzí, když se nedočkáme dalších, ale příběh se z jeho perspektivy sleduje vcelku dobře a navíc potěší, že se obejdeme bez klišé nezranitelnosti hlavních postav. 7/10 (03.07.2012)

Tak z tohoto jsem měl jeden čas menší psychózu. Bylo mi totiž tak 12 let, když jsem to viděl.A dnes 22.5.09 jsem si to připoměl znovu. Nahláškováno až po střechu,sypmatický hrdina,skvěle sekundující černoch a naprosto výborná bitka v postranní uličce. Nehledě na to,že je v tom odkaz na naši nenažranost a zkurvený charaktery,jimiž se tak rádi a místy nevědomky prezentujeme. (18.08.2008)