Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Trojice povídek o lesbických párech, jenž se odehrávají v jednom domě po 3 generace. Snímek volně navazuje na film Kdyby zdi mohly mluvit (1996), který znázornil problémy žen. Režie: Jane Anderson (první snímek z roku 1961), Martha Coolidge (druhý snímek z roku 1972), Anne Heche (třetí snímek z roku 2000). (ČSFD)

Recenze (30)

Khalesi 

všechny recenze uživatele

Najviac sa mi tu páčila Chloe Sevigny, pretože oproti afektovanej Sharon Stone absolútne vyniklo jej prirodzené herectvo. Vlastne ma očarila až tak, že by som bola schopná spliesť si ju s chlapcom :) Nepochybujem o tom, že má medzi lesbičkami skalné fanynky. Michelle Williams bola absolútne okúzľujúca, ako esencia krehkej ženskosti. Nemyslela som si, že uvidím dve svoje obľúbené herečky spolu v tak žhavých a kontroverzných roliach. Fungovalo im to skvelo, je vidieť, že herecké umenie nezávisí na veku ani skúsenostiach, ale je to o talente, ktorý v sebe buď máte a všetko plynie prirodzene, alebo nemáte a potom pôsobíte strojene a nepresvedčivo. Príbehy boli typicky americké, zrejme presne cielené na komerčné publikum, preto aj ich podanie nebolo výnimočne originálne, avšak kvôli mojim obľúbeným divám, ktorých fascinujúce umenie hrať, aj priemerné povýšili na výnimočné, musím hodnotiť 4*. ()

Wendy 

všechny recenze uživatele

Skvělý snímek, který dokážu plně ocenit až po druhém shlédnutí - a zvyšuji na pět hvězdiček. Pod nenápadným povrchem televizního filmu se skrývá vyjímečné povídkové zobrazení lesbických žen ve třech různých časových obdobích s celkem vysokou výpovědní hodnotou. Charakter vyprávění pak zcela logicky (vzhledem k vývoji LGBT hnutí a změně klimatu vůbec) vede přes bezútěšný nádech prvního příběhu, přes pozitivní příběh druhý až k téměř bezstarostné, komediálně laděné povídce třetí. * * * 1. povídka (1961) - podoba genderu a rodiny je jasně vymezena a homosexualita pro svět "neexistuje"; pokud ano, budí pohoršení. Doslova celoživotní partnerský vztah se raději nazývá přátelství a v pánském oblečení se chodí na karneval. 2. povídka (1972) - hippies a feminismus udělaly své, přesto se ještě nenosí být feministkou a mít co dočinění s lesbami nebo být (femme) lesbou a mít co dočinení s těmi, co si tak trochu pletou gender. Tato povídka se mi z různých důvodů líbila asi nejvíce. 3. povídka (2000) - Are you gay? It's okay! Tedy, skoro, protože výběr spermatu může být trochu složitý, zvlášť když sama žádné nevlastníte. Rozhodně nejmilejší a nejvtipnější část. * * * A na závěr musím říct, že mě moc potěšila přítomnost známých i neznámých herců, které jsem už měla možnost vidět v jiných seriálech a filmech, jmenovitě Elizabeth Perkins, Michelle Williams, Chloë Sevigny, George Newbern i Sharon Stone a Ellen DeGeneres. ()

Reklama

src 

všechny recenze uživatele

Zajimavy povidkovy film s lesbickym nametem. Bohuzel kvalita jednotlivych povidek (zasazene postupne do let 1961, 1972 a 2000) ma kllesajici tendenci, i kdyz i ta posledni je nadprumerna. Jako celek se film nevyrovna tem nejlepsim v "zanru" (jako byl Fucking Amal nebo Boys Don't Cry), ale i tak doporucuji shlednout. Uz kvuli famoznimu vykonu Vanessy Redgrave. ()

carly 

všechny recenze uživatele

Film ma v prvom rade zaujal obsadenim, potom temou a konceptom. A nesklamalo nic z toho. Prvy pribeh bol kruty vo svojom predstierani. Ze sa nechcu drzat za ruky cestou domov z kina. Ze si domov nebudovali tych 30 rokov spolu. Ze nespali v jednej posteli. A Vanessa Redgrave podala naozaj uzasny vykon, ako zena, ktora je spolocnostou nutena predstierat, ze sa jej prave nerozpadol cely zivot pod rukami. ()

NinadeL 

všechny recenze uživatele

Krutý příběh z roku 1961, nespravedlivá historka roku 1972 a senzačně pozitivní záležitost ze žhavé současnosti. To je lesbický triptych Kdyby zdi mohly mluvit 2, alébrž nejen lesbický hit, který rozhodně neuškodí vidět nikomu. Naopak měl by ho vidět každý, ať už fandové nebo odpůrci. Tomuhle říkám open mind. ()

Galerie (3)

Zajímavosti (3)

  • Keď Jane Anderson uvidela výkon Vanessy Redgraveovej v scéne bez slov, kde plače a dieťa na ňu pozerá, režisérka bol tak ohromená surovými emóciami, ktoré Redgrave prejavila, že po prestrihnutí musela opustiť scénu, aby sa nadýchla vzduchu. (Arsenal83)
  • Natáčení probíhalo v amerických městech Hollywood, Los Angeles, Pasadena a Torrance. (Terva)

Reklama

Reklama