Příběhy ze Zeměmoří

Prvý film Gora Miyazakiho nedopadol celkom tak ako páni z Ghibli plánovali. Napriek tomu, že Gedo Senki po grafickej i animačnej stránke posunulo Ghibli-štýl opäť dopredu, je pre mňa film sklamaním. Hoci je príbeh jednoduchý a lineárny, Goro ho nedokáže emočne vyšperkovať tak, ako to vie Miyazaki senior. Celý problém spočíva v narácii, ktorá na úkor lyrických pasáži opomína vysvetliť divákom základné motivácie postáv (s výnimkou čarodejnice) a tiež informácie potrebné pre dotvorenie príbehu – napr. prečo je jedna z postáv drakom, aký význam má „pravé meno“ a podobne. Pokiaľ ide o formálnu stránku réžie, je vidieť, že ľudia z Ghibli chceli mať vo filme čo najviac vytvoreného materiálu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje príliš dlhé zábery a logicky vyúsťuje v natiahnutosť stopáže. Ako debut je to veľmi dobré a myslím že Goro sa vypracuje, priveľké očakávania a z nich prameniaci komerčný neúspech sa totiž asi spájajú skôr so slávnym priezviskom než s tým, že by Miyazaki junior nevedel točiť veľké príbehy. 7/10 (17.09.2007)

Myslím si, že po dopozeraní ostane niekoľko otázok, ktoré by sme chceli mať zodpovedané, ale aj tak musím povedať, že ide o vizuálne, hudobne aj príbehovo veľmi pekne urobené fantasy. A dokonca tu máme aj nejaké skutočne poriadne tvrdé a násilné vizuály, čo je vždy veľmi zaujímavé. Ale celkovo mám pocit, že buď sme z toho mali mať urobený seriál, aby sme mohli tento svet viac spoznať, alebo niekedy k tomu urobiť pokračovanie, lebo si myslím, že je tu viac príbehov a dejových línií, ktoré by sme ešte mohli sledovať. Podľa mňa je to pekný film. Nenudilo ma to, celý čas som čakal, kam to bude smerovať a musím povedať, že prvá polka je možno trošku pomalá, ale na druhú stranu mám pocit, že to funguje. Celkovo by som to doporúčil fanúšikom štúdia Ghibli filmov a aj ľuďom, ktorí majú radi animované filmy. Deťom asi nie. Skôr keď budú mať tak 13 rokov. Uvidíme, či ešte Goró Mijazaki pride s niečim novým. Som zvedavý. Hodnotenie: B+ (28.01.2017)

Jsme rád, že Goro je trochu jiný v přístupu k příběhu a světům než jeho otec, ale po výtvarné stránce se drží vysokých standardů Ghibli studia, které naopak otec postrádá ve svém Ponyo. Adaptace světa od Ursuly K. Le Guinové je fantastická, vybírá si důležité momenty, které rozvíjí spíše v pozvolném tempu v prostředí, které se drží realistických měřítek a upomíná tak hlavně na nejlepší Miyazakiho film Princeznu Mononoke. Na konec ale překvapí svou hlavní myšlenkou, která se ve filmech zase tolik neobjevuje, ale je to skutečnost, která se nás dotýká a těžko se o ní mluví, přestože ji pociťujeme každým nadechnutím a která mě osobně velmi sedla - duše pohlcená temnotou poté, co chlapec nevidí v životě, který dřív nebo později skončí, smysl. A co víc, na konci máte takovou chuť žít jako nikdy. V tom je Godo Senki naprosto úchvatný. (06.03.2011)

Celovečeráky se rapidně liší od seriálů, kde se na ploše cca 120 minut musí odvyprávět „komplexní“ a ucelený příběh s uvěřitelnými postavami, se kterými není problém se sžít a vlastně je i radost projít si s nimi celé dobrodružství. Ač dávám přednost rozsáhlejším sériím a filmy moc nevyhledávám, tak zde jsem byl rád za výjimku. Na chvíli se vžít do kůže mladého Arrena a projít si s ním strastiplnou cestu na jejíž konci leží záchrana kouzelného světa Zeměmoří bylo velice příjemné a „přirozené“. Lehce se pak hodnotí podobné kousky vysoce, když se hledá těžko nějaká chybka. Ta má spočívá v nevyužitém potenciálu fantasy prvku, který celý snímek odstartuje. Snad mohla úloha draků, proroctví a čarodějů dostat větší prostor, abych se nebránil absolutnímu počtu hvězd. Kdo ví, takhle třeba příště… (24.07.2007)

Syn pokračuje v šlapajách svojho otca? V prípade Gedo senki to tak celkom neplatí. Videl som oba (4.6.2015) Gorove filmy a musím povedať, že má do istej miery vlastný štýl. Tento počin, o ktorom tu píšem je vynikajúco animovaný a hlavne krajina je krásna. Takto výborne graficky, vizuálne zvládnuť film v roku 2006 (áno u Ghibli je toto povinnosťou aj u starších počinov) tak to si myslím, že sa podarilo. Príbeh nie je vôbec nejaký extra zamotaný či prepracovaný. Jednoduchá príbehová linka je prepletená rôznymi poetickými odkazmi. Ako keby nám príbeh hovoril, že každý má svoje vnútorné "Ja", ktoré vypustí len niekedy a len niekedy ho môžu ostatní vidieť. Pri tomto filme sa treba jednoznačne sústrediť na neho a nie na ostatné, ktoré ste videli. Tento film by vtedy neobstál a nenašli by ste jeho krásu. Príbeh odsýpa pomaly a všetko čo sa v ňom deje má svoje vlastné miesto. Každá scéna navodzuje tú istú atmosféru a ponára diváka hlbšie do deja tohto filmu. Žiadna scéna diváka neruší a ten sa potom môže nechať unášať týmto príbehom. Ako som spomínal príbeh nie je zložitý je skôr s tých jednoduchších, ale také používal niekedy aj jeho otec. Film hovorí dosť o tom, že všetko má svoje miesto a iba tak môže byť rovnováha vo svete. Film hovorí, že smrť je súčasťou života. Nie sú to žiadne veci, ktoré bežný smrteľník nevie, ale sú dôležitou súčasťou našich životov. Zakončenie je veľmi schopné a podarené. Vlastne pre koniec tohto filmu sa oplatí ho celý pozerať, lebo všetko je na konci vysvetlené a divák pochopí, že nešlo o obyčajný film bez ducha, ale divák pochopí, že tento film má dušu. (04.06.2015)