Polčas rozpadu
Half Breakdown
Half-Life
Režie:
Vlado FischerScénář:
Viliam KlimáčekKamera:
Ivan FintaHudba:
Oskar RózsaHrají:
Ján Kroner ml., Klára Pollertová-Trojanová, Iva Janžurová, Táňa Pauhofová, Diana Mórová, Matej Landl, Slávka Halčáková, Marek Geišberg, Ady Hajdu (více)Obsahy(1)
Tragikomédia zo súčasnej Bratislavy o rozpade vzťahov a hodnôt, o miznutí elementárnej slušnosti z nášho života. Sympatickí a úspešní štyridsiatnici sa v zajatí každodennej banality s ľahkosťou a šarmom – akoby mimovoľne – dopúšťajú drobných podrazov, klamstiev a nevier, až sú náhle konfrontovaní s neúprosným odhalením. Autor s jemnou iróniou a humorom zachytáva rôzne bizarné, smutnosmiešne, provokujúce i nebezpečné pokusy ako prekryť utajované pocity úzkosti a nespokojnosti s osamelým, vyprázdneným životom. A pritom niekde celkom blízko nich uteká pred skutočným násilím nelegálna imigrantka z Arménska...
Majiteľ prosperujúcej firmy Viktor náhodou zachráni mladú ženu pred utopením. Vysvitne, že zachránená Mia len experimentovala s fotografovaním svojho autoportrétu vo vlnách Dunaja. Ženatý muž sa do nej zamiluje, hoci študentka fotografi e žije s výstredným muzikantom a ošetrovateľom laboratórnych zvierat Konzim a je pritom aj rebelujúcou dcérou Viktorovho priateľa z mladosti Patrika a jeho ženy Bibi. Hlavný hrdina sa zapletá do nerovného vzťahu stále viac, zatiaľ čo jeho osamelá, bezdetná manželka, bývalá lekárka Karla hľadá východisko z depresie, ktorú jej komplikuje oddané dvorenie neúnavného Valéra ako aj kleptomanské výstrelky problematickej mamy, snažiacej sa takto upútať jej pozornosť. Viktorov únik zo zabehaných vzťahov potvrdzuje aj odchod obchodnej partnerky, niekdajšej milenky z firmy. A tak sa mu postupne „zosúva“ jeho schizofrénny život až po nečakane definitívne finále... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (103)
To sem teda čuměl jak na drát, když jsem viděl tenhle film. Co to proboha bylo za sračku jsem ale blíže identifikovat nedokázal. Hudba strašná až příšerná do odpadu jdoucí. Film o sexu, o vině i nevině. Poločas...Ale že bych v tom viděl nějaký ty poločasy, to teda nehrozilo...kdyby alespoň mezi fotbalem, ale to už vůbec ne. No měl jsem co dělat. Tohle byl fakt DEFCON druhýho stupně. ()
„Bola si zasa u toho satanistu?“ – „Mama, on je gotik.“ – „A berieš antikoncepciu?“ Filmy o kríze stredného veku môžu osloviť len divákov s krízou stredného veku. Režisér Vlado Fischer našťastie dostal k dispozícii zábavný scenár od spisovateľa, básnika a anestéziológa Viliama Klimáčka a kvalitné herecké obsadenie k tomu. Ján Kroner si to užíva, mladí si potom prídu na svoje vďaka novej slovenskej generácii – odviazaný mladý Geišberg a predovšetkým Táňa Pauhofová, ktorá sa pred kameoru rada vyzlieka, čo je dobre. P.S. „Granát“ pôsobil ako niečo, čo malo byť v Monty Python, ale Terry Jones povedal, že to už je príliš. ()
Maxim E. Matkin meets Ivan Tásler Súčasné slovenské umenie (či už je to hudba, film alebo literatúra) ma nekonečne vytáča dvoma vecami. Jednak potrebou riešiť „prehnité a nemorálne“ vzťahy, rozpad „hodnôt“ a „reálny“ svet kde šuká každý s každým a jednak potrebou ovenčiť túto „nápaditú“ tému veľkým filozofickým posolstvom o tom čo je, keď stúpa dym. Vychádza z toho potom taká plytká pseudofilozofická šukačka, ktorá možno funguje na blondýnečky, ktoré budú donekonečna rozoberať aké úžasne vtipné a inteligentné knihy píšu ženy ako Matkin. Nuž a Polčas rozpadu je presne ten prípad kondenzácie všetkých týchto neduhov. Formálne je film na slovenské pomery veľmi slušný, v prvej polovici to vďaka svižnej réžii veľmi pekne odsýpa a baví. Figúrky sú sympatické, bohužiaľ nejde o žiadne plnokrvné prepracované postavy a všetky sympatie pre nich získavajú výborní herci (Diana Mórová jednoznačne rulezz). Všetko sa však zvrhne a padá z kopca akonáhle dôjde k odhaleniu „prehnitosti“ vzťahov na pôde výstavy fotografií. Autori sa asi snažili o nejakú „očistu“ prostredníctvom „nastavenia zrkadla“ aktérom ale šlo to teda totálne mimo. Posledným klincom do rakvy je záverečné deus ex machina zakončenie s granátom, ktoré v rámci príbehu nemá žiadnu logickú funkciu a mám z neho skôr dojem "šokovať!!!!"...áno šokol ma poriadne, tak že som filmu strhol ďalšie body za ďalšiu „originalitu“. Nič v zlom ale svojho času veľmi vlažne prijaté „O dve slabiky pozadu“ od Šulajovej boli IMHO omnoho úprimnejším filmom. 5/10 ()
Najprv poviem, že toto bol môj prvý film slovenskej produkcie, na ktorom som bol v kine. Tohto roku som zaváhal pri troch filmoch. 'Návrat bocianov', 'Rozhovor s nepriateľom' alebo 'Démoni' mohli byť tými prvými, no ja som dal šancu práve Fisherovmu debutu a neľutujem to ani náhodou. Ba naopak, som hrdý! Vždy som si vravel, že slovenskí herci na tom predsa nemôžu byť až tak zle. Ide len o to, dať ich správne dokopy a k tomu nejaký poriadny scenárik. A ten sa objavil ako blesk z jasného neba a ja som sa konečne nemusel červenať pri dialógových prešľapoch a neprirodzených situáciách. To bol vždy tŕň, ktorý vedel spraviť z dojmu peklo. Jednoduché situácie ako telefonovanie, privítanie, návšteva a iné scény z bežného života boli vždy tým najhorším, pri čom som tŕpol. A to sa konečne podarilo tvorcom prehryznúť (aj keď so strávením bol niekedy problém). Po humornej stránke úplný šok, naozaj som sa schuti pobavil, medzi hercami to šlapalo, nápady jednoduché, no o to účinnejšie. A aj dramatické spracovanie mi celkom imponovalo, už išlo len o to stanoviť medzi tými žánrami určité hranice, ktoré režisér prekročil naozaj len sporadicky. Samozrejme, aby som toľko nevychvaľoval (nemôžem si pomôcť, radosť z úspechu po toľkých obavách je jasná) a bol objektívnejší, musím aj trošku nakydať. Tie expresívnosti ako nadávky a niekedy až prehnaná obnaženosť nie sú síce v tejto dobe ničím prekvapujúcim a do kontextu filmu sa celkom hodili, no kvapôčku ubrať by to nepokazilo. A teraz už len dúfať, že takáto úroveň filmu sa tu ešte niekedy objaví. 80%. ()
Chlap v rozpuku síl a splnených ambícií potrebuje súložiť. Neustále. Znudená manželka takto zaneprázdneného podnikateľa túži po osviežení v podobe dieťaťa alebo práce. Mladá umelkyňa zas po skúsenej náruči oťukaného matadora. Dráždivé korenie iného dlhodobého vzťahu dodá prezlečenie za inštalatéra (copyright Samotáři). Mladí nezávislí umelci nihilisticky a bombasticky hazardujú zo životom. Utečekyne z Arménska sa spamätávajú z hrôz občianskej vojny na neveľmi vábnom, ale mierumilovnom Slovensku. A vernisáž nádejnej fotografky sa nesie v znamení šoku, vystrihnutom z Playboyovej show o vlastných príbuzných. Kopa nesúrodo popremiešaných téz opatrného bulváru, niečo ako klebetníček v kaviarni. Plný nezvládnutých dialógov a krčmového humoru nižšieho štandardu. Stačí to na plnohodnotný zážitok? Zdá sa že väčšinou áno (čsfd-66%), aj na verejnom premietaní sa film dočkal vysokej návštevnosti a búrlivého potlesku. Hudba síce bola skvelá, Janžurka v úlohe kleptomanky tiež, potešili aj známe bratislavské lokácie, len nakrútené boli tentoraz akosi sterilne (napr. aj oproti podobne zlému, ale o poznanie atmosférickejšiemu filmu Zostane to medzi nami). Vytvorenie lesklého farebného magazínu bez kazu sa vydarilo, lenže výsledok postráda zmysluplný dej aj atmosféru. To nezachránia ani dobrí herci a snaha o kvalitnú formu. ()
Moderná rozprávka o tom, čo všetko môže posrať jeden blbý chlap, keď ho drapne druhá puberta. Jednu vec nechápem - keď Táňa Pauhofová vo všetkých erotických scénach kľudne ukazovala svoje malé prsia, prečo pri tom umeleckom striptíze na vernisáži vymenili jej pomaranče za cudzie silikónové pomelá? ()
Nevím, jestli to bylo mojí nesoustředěností, ale byla jsem půl filmu naprosto zmatená, kdo je kdo , přestože tam vlastně jde jen o 2 manželské páry a pár milenek hlavního představitele. Když jsem si pak pustila začátek znovu, bylo mi vše naprosto jasné. Tím pádem i stouplo hodnocení nejmíň o jeden bod. Takže nevím, jestli jsem tele já, nebo to bylo nepřehledně udělané. Jinak rychlé vyřešení krize středního věku (milenky) pomocí granátu by mohlo být pro spoustu opuštěných manželek inspirativní.... ()
Nenechal som si újsť premiéru na STV, uznávam, že len zo zvedavosti, ako obstojí nový slovenský film v mojich očiach. Musím priznať, že J. Kroner mi veľmi nesedí, ale tu mi nevadil, dokonca mu to aj celkom sedelo. Zaujímavá kamera, možno pôsobivé filtre, pretože miestami film pôsobil všelijako, len nie ako slovenský film. To je myslím dobrá pochvala, ale boli to iba určité momenty. Hudba, aj keď kvalitná bola takmer v každej scéne a časom sa mi zdalo, že jej je až príliš. Tesne pred záverom sú posteľné scény s T. Pauhofovou zbytočne naťahované a bolo už toho trošku moc. Jej miestami nepochopiteľné správanie tiež zbytočne zráža body. Suma sumárum, priemerný film s dobrými základmi pre lepšie zajtrajšky. Film 60%. ()
tak aspoň tá Táňa, no 3/10 ()
S radosťou sa pridám k tým, ktorí budú tento film viac chváliť ako haniť. V každom prípade sa oplatí zájsť naň do kina a to nielen z dôvodu podporenia slovenskej kinematografie. Polčas rozpadu je totiž na slovenské filmové žalostno-biedne pomery celkom dobrým filmom. A vaše výsledné emócie budú závisieť len od toho, čo od filmu očakávate. Po stránke hereckých výkonov, scenáru a hudby prekvapivo u mňa obstál. Vedľajšia dejová línia o arménskych utečencoch mi tam prišla ako zbytočná vsuvka, mierne od veci, inak je film v rámci možností v pohode.... ()
Po prvých desiatich minútach som si povedal, že to bolo trápne, ale mohlo byť aj horšie. Po dvadsiatich minútach sa situácia opakovala po pol hodine detto. Občas niektorá 10 minútovka bola dobrá a našla sa aj vtipná hláška, aby nasledovala ďalšia, kde bola hranica trápnosti prekročená na maximum. Slovenská "Madonna" je scenáristický prešľap a bohužiaľ keď mohol Fischer zabodovať aspoň v závere, tak v mojich očiach zlyhal. Je to síce natočené celkom svižne v populárnom "Innarituovskom" štýle, lenže na to, aby sme takéto domáce pokusy mohli brať vážne, by ich museli brať serióznejšie aj tvorcovia a nemali by sa snažiť byť najmä hypermoderne cool. O tom tieto "babylonské" príbehy o previazanosti a vyprázdnenosti moderného sveta byť nemôžu. VIDENÉ ZNOVA 12/19: Dva dni po "nešťastnom" Šťastnom novom roku musím ohodnotiť Polčas rozpadu troma hviezdami, aby to bolo v rámci slovenskej tvorby objektívne. ()
Tak tohle mě dosti pobavilo. Konečně se zase někdo pokusil nasrat diváky..a podařilo se mu to sakramentsky dobře. :) ()
Na slovenské pomery ostatných rokov maximálna spokojnosť. Bál som sa, že film v prvom rade nebude sám sebou a bude sa stále hrať na niečo čím nie je. Tieto obavy ma už v prvých minútach našťastie opustili. Herecká základňa je úplne prirodzená, bavil ma tak Kroner, ako Pauhofová, veľmi dobre pôsobil aj Landl a ostatní. Spočiatku som si nevedel zvyknúť na Halčákovú, ale dajme tomu, že plynutím času obstála aj ona. Samotný príbeh je uveriteľný, reálne pôsobiaci, bavili ma vtipne napísané rozhovory, x-krát som sa príjemne pobavil alebo aspoň pousmial. Emočne Polčas rozpadu funguje na výbornú. Potešili aj erotické scény. Konečne nejde len o umelé vzdychy oblečených ľudí, ale vizuálne šteklivo a vzrušujúco pôsobiace splynutia. Toto, na slovenskú produkciu, vysoké hodnotenie nie je prejav zaujatého slováka, ale reálne ohodnotenie dobre odvedenej práce. Normálne sa prestávam báť o našu kinematografiu. Vladimír Fischer vzkriesil to čo bolo už prakticky mŕtve. Dík za to. ()
Ani nemusím nijak přihlížet k tomu, že režisér je v oblasti celovečerního filmu debutantem. Natočil to totiž opravdu výborně. Stejně povedené je i obsazení, hlavně krásná a talentovaná Táňa Pauhofová, pro niž mám ostatně slabost. Proč tedy jen tři hvězdičky? Protože je tu ještě scénář, který se chvílemi drží, ale občas sklouzává do kvalitativně mnohem nižších pater. ()
Málo lásky, moc rozhozených vztahů, nic pro komediálně laděného diváka. ()
Prekvapivo slušne natočená a pomerne účinná polodráma, ktorá by ale potrebovala trochu prehustiť scenár. Úplný záver by som si vedel predstaviť inak, ale až na hluchejšie miesta v prej polovici, slušne odvedená práca. Oproti ŽENY MOJHO MUŽA je to divácky atraktívnejšie a živšie, ale keď si spomeniem na televízne(!) TICHO, stále je čo doháňať... ()
43rd KARLOVY VARY INTERNATIONAL FILM FESTIVAL 2008 - VARIETY CRITICS´ CHOICE - Dny Kritiků Variety - 60%, AUDIENCE AWARD - Divácká cena deníku Právo (Divácká cena: 1234) - 1.39/174 ()
Problémem Poločasu rozpadu je to, že se nerozpadá až v polovině, ale rovnou na samém začátku... Psychologická sonda do duší úspěšných čtyřicátníků? Spíš jednoduchý příběh o běžném manželském trojúhelníku, okořeněný tím, že jednou stranou trojúhelníku je kamarádova dcera. Nicméně solidní herecké výkony a to, že si při sledování uvědomíte, jak v jednom krátkém okamžiku můžete ztratit vše, co jste léta budovali a na čem vám záleží, zaručují tomuto věčnému příběhu průměrné hodnocení zcela dostatečně. Challenge Tour Special - Filmový lov - červen 2015. ()
3,5*/5..Konečne slovenský film, pri ktorom som neoľutoval vstupné do kina, skôr naopak! Nie je to samozrejme pecka medzi oči, ale minimálne po formálnej stránke najlepší slovenský film poslednej päťročnice (čo v porovnaní s tým čo sa tu točí asi nie je veľká výhra). Herecké výkony prekvapujúco dobré, hudba Oskara Rózsu vynikajúca, scenár viac než znesiteľný (hoci niektoré dialógy sú "úsmevne naivné") a réžia potešiteľná. Celkovo príjemný vzťahový film, ktorých je síce veľa ale v kontexte slovenskej tvorby sa teším, že Polčas Rozpadu vznikol... ()
Ech, tá stará dobrá dekadentná a utrápená stredná trieda Slovenska! Aká je len búrlivá a živelná vo svojom prázdnom zúfalstve a permanentnej kríze a pritom taká obmedzená a hlúpučká! Och, ten zradný Chtíč, čo ľuďom rozvracia životy a zároveň im jediný dáva zmysel! Ach, ten prekliaty Osud, ktorý nám nedopraješ šťastia v priepastiach samoty! A ty, Mladosť, krásna ilúzia, taká neodolateľná v očiach starších, a u mladých nenaplnený mýtus nepatriaci nikomu! Pekelné Pokušenie, čo sa skrývaš na samom dne ľudských sŕdc a neprestaneš striehnuť na potenciálne obete! Láska, chiméra čo večne unikáš.... ale dosť bolo poézie, kurva, na programe sú starosti z bezstarostnosti a poriadna trtkačka! ___ Iným slovom - VZŤAHY. Náplň filmu je vyslovene seriálová, presne to, čo sa skloňuje a dookola prepiera vo všetkých tých žuvačkových telenovelách domácej televíznej produkcie, stelesňujúca všetko to, čo sa na Slovensku akosi považuje za "kultúru". V porovnaní s nimi ide ale ďalej a dôslednejšie, scenár je uvedomelý a jasne vie, čo chce povedať a forma je vynikajca. POLČAS ROZPADU bol prvý slovenský film, ktorý som videl v kine a zároveň prvý z tejto novodobej konjunktúry, čo ma nesral od prvého okamihu absolútnou neprofesionalitou, príšernou remeselnou stránkou a panákovitým herectvom. A nakoľko od tej spomínanej slovenskej "kultúry" obvykle utekám, ako sa len dá, raz za čas dokáže aj taká trochu trápna, trochu depresívne vyprázdnená a trochu fatalistická vzťahovka zaujať. Zostala mi v pamäti aj po rokoch a ani opätovné pozretie neznížilo jej dojem. Prečo? Zaznel tu kdesi chytrý názor, že filmy o kríze stredného veku môžu zaujať iba ľudí v kríze stredného veku. Vzhľadom k tomu, že ňou trpím asi od dvanástich, ale pritom som si stále nevyriešil ani pubertálne nejasnosti, som zrejme ideálny kandidát na diváka, keďže sa mi ľahko stotožňuje s oboma stranami príbehu. ___ komplexnejšie nahliadané, ponúka sa otázka, či sme my - Slováci skutočne tak melancholickí a svoje každodenné zúfalstvá schopní riešiť len chľastom a šukačkou (prípadne natáčaním filmov a škrabaním kníh = tvorbou "kultúry" o nich ), ako naznačuje naša súčasná audiovizuálna tvorba? Asi nie, ale zrejme sme trochu obmedzení, závistliví a pritom nafúkaní a hrajúci sa na svetových. A to sa odráža v tých "moderných" filmoch a knihách a spätne to formuje značnú časť populácie do ešte väčšej debility. Avšak! - Hocijaká téma sa dá znázorniť nespočetným množstvom spôsobov a pri porovnaní POLČASU ROZPADU s ostatnou slovenskou produkciou posledných rokov, z ktorej som časť videl, trpel pri nej a hanbil sa za ten primitivizmus, z toho vychádza ako ucelené a jasné dielo. Prenasledovaná Arménka a metač granátov, hoci sú tam zjavne navyše, slušne kontrastujú s utrasenou prázdnotou a banálnym trápením ostatného a dodávajú filmu punc presahu a spoločenskej zodpovednosti, že sa neriešia len súkromie a egá dobre situovaných buržujov. Výbušný záver je navyše, evidentne riadený túžbou šokovať, ale pridáva lesk osudovosti, ktorý spätne osvetľuje udalosti, ktoré by inak boli tak trochu triviálne. Pretože veď, čo keby všetky tie zážitky z dneška boli posledné...? Aby sme si uvedomili, že práve tie veci, ktoré sa všeobecne označia za „banalitu“ majú pre jednotlivca zásadný, až životný význam, vyťahujú nás zo zameniteľnosti jedného z druhým a vlastne robia zo života zázrak - pričom ktorákoľvek z nich môže byť najlepšia, taká, čo sa už nikdy nezopakuje, posledná. ____ Takže - z môjho pohľadu - konečne tu máme na otrepané a devalvované témy konzistentný a účinný príbeh, konečne našli slovenskí herci pred kamerou svoju prirodzenosť a konečne našiel slovenský film vo svojej tradičnej téme formálne dobrú podobu. Ak by mal byť POLČAS ROZPADU časťou začiatku životaschopnej znovuzrodenej slovenskej kinematografie, nemám s ním najmenší problém. Ale nemal by som ho ostatne ani v inom prípade - jeho provinčne-malomeštiacky charakter dobre vystihuje našu povahu a súčasnosť. Koniec-koncov - tým, že mi sadol, a že ma oslovil - v podstate aj moju samotnú. () (méně) (více)