Kůže

Obvykle si dopĺňam kúsky zo zlatého fondu kinematografie vedome, ale občas vďaka televíznemu programu natrafím na dielo takmer neznáme, ktoré ale vzbudí vo mne túžbu si ho pozrieť. No a zriedkavo sa stane, že ma aj nesmierne zasiahne a jeho všeobecnú neznámosť považujem za veľký omyl. Tak sa stalo aj pri tomto vojnovom filme bez konvenčne chápanej filmovej vojny a akcie, zameraného na prežívanie amerických vojakov a neapolských ľudí a predovšetkým žien ku koncu konfliktu. Koža obsahuje niekoľko emocionálne veľmi silných scén, kedy mi z úpadky humanizmu prišlo skutočne zle. Trochu ma mrzí, že tak originálny film z DSV s Mastroianim, Cardinale alebo Lancasterom nedosiahol taký ohlas, ako podobne ladená Hlava 22. (10.11.2017)

Malaparteho román Koža patrí do mojej stovky najobľúbenejších kníh a tak som bol zvedavý, ako sa podarilo tento zdanlivo nesfilmovateľný román previesť na filmové plátno. A podarilo sa. Naskladané obrázky z mozaiky a epizódky síce netvoria plynulý príbeh, ale vytvárajú dokonalú atmosféru vojny, aj keď práve neprebiehajú bojové operácie. Nie je dôležité, že v prípade vylodenia Američanov sa nejednalo o oslobodenie, ale o okupáciu, pretože víťazné vojská sa správajú na dobytom, území rovnako, či ide o vojská osloboditeľské alebo okupačné. A obyvateľstvo z toho vychádza ako jediný porazený subjekt, ktorý v záujme holého prežitia je schopný potlačiť v sebe všetky ľudské, dokonca i materské city. Nad tým marazmom čnie Curzio Malaparte vynikajúco stvárnený Marcellom Mastroianim, ktorý všetko sleduje, vyhodnocuje, ovplyvňuje, ale predovšetkým sa snaží pochopiť. Mimoriadny film, ktorý videlo mimoriadne málo divákov. (08.11.2017)

Veľmi netradičný vojnový film, podľa ktorého by sa mohlo zdať, že vojaci viac trtkali ako bojovali a viac ich trápil syfilis než nacisti. Ale mám rád filmy, ktoré ukazujú aj to pod pokličkou, nie len tú klasickú omáčku. Nechýbajú ani drastické scény (črevá vojaka, ktorý sadol na granát, či krvavý fľak vítajúceho občana pod tankom...), či horkosladké (parochne na kundičku, stovky vojakov v rade, aby videli pravú neapolskú pannu...) Veľa pocitov a emócií sa mieša pri sledovaní tohto filmu. 70% (28.01.2023)

Drsná válečná záležitost, místy velmi odporná. Ale taková válka je a tak to tvůrci chtěli. Ať už je to prostituce za jídlo, kanibalská hostina či zbytečná smrt civilisty pod pásy Shermana... Spíše než o ryze válečný film se spoustou bojů se však jedná o psychologické drama z období osvobozování Itálie americkou armádou. Z tohohle pohledu na válku budte mít kocovinu. Velmi věrné zpracování podle knižní předlohy !!! * * * * * (11.04.2013)

Jelikož se mi čte stále obtížněji (soustředění, vytvrvalost, zrak, zájem), posouchám po nocích četbu (na pokračování). A tak znám nejen Malapartův román Kůže, ale i Musilův Muž bez vlastnstí. Vzpomíním si na souvislosti, při nichž Robert Musil filosofuje o "kozince", kůži z níž se dělají rukavice, jejichž údržba, nevlékání a (rituální) používání z ní čini materiál, který převyšuje hodnotu kůže vlastní. Ale něčeho se nelze dotknout vlastní kůží a musí se dělat v rukvičkách. (14.11.2022)