Velké hodiny

Zamotaný a netradičný príbeh s komplikovaným a niekedy až obskúrnym vývojom deja, v ktorom exceluje najmä R. Milland v úlohe šéfredaktora novín. Ten sa ocitne v bizarnej situácii vďaka spontánnej vražde, ktorú spácha jeho šéf (Ch. Laughton), ktorý je excentrickým majiteľom celého vydavateľstva a zároveň majiteľom vysokej budovy s veľkými hodinami, kde se drvivá väčšina filmu odohráva. Názov filmu sa zrejme vzťahuje na tieto hodiny a metaforicky odkazuje na naliehavosť, ktorej čelí Millandova postava, keď bojuje s časom v snahe vymaniť sa zo svojich problémov. Kvôli dobrému hereckému obsadeniu sa podarilo komplikovaný dej udržať pokope, pričom aj vďaka dobrej réžii Johna Farrowa je celý film v pohybe a spája tak inak množstvo nesúrodých dejových prvkov do jednej vydarenej filmovej jazdy. (03.12.2023)

Veľmi sympatický noir! Atmosferický úvod (kamera sa plíži zvonku do budovy, hrdina v nesnázích, retrospektíva) a zábavné finále. Herecky dokonalé (sympatický Milland, nechutný Laughton), napínavé a zábavné po celý čas, za čo môže hlavne scenár a celá rada podarených vedľajších postavičiek (hitmanovský masér, uletená umelkyňa, amatérsky detektív v teréne). 4,5* (26.09.2019)

Občas vám nesedne sebevíc dobře hodnocený titul, což je můj případ s Big Clock. Myšlenka pátrání po sobě sama je neotřelá, ale děj / případ mi přišel zbytečně zmatečný než nějak napínavý a rafinovaný, nemám co bych vyloženě vyzdvihnul. Snad krom sympaticky zlotřilýho big bosse v podání Laughtona. (20.02.2024)

Uprchlík Ray Milland ve svižně natočeném noir thrilleru ze staré školy, kde se proti našemu hlavnímu hrdinovi postupně spojuje stále více nepříjemných okolností. Když poté dojde na poslední půlhodinku odehrávající se v interiérech sídla vydavatelství, kde se napětí neustále zvyšuje a atmosféra houstne, zaručuji, že vám bude tuhnout krev v žilách. Žádné kýčovité repliky, žádná zbytečná romantika. Výjimečný a vzrušující thriller i po tolika letech. Za jasných pět. (30.08.2009)

Filmová verzia románu Kennetha Fearinga z roku1946, natočená spoločnoťou Paramount, kopíruje základnú zápletku, s niekoľkými odchýlkami. prvou je úvod filmu, ktorý je úplne v štýle film-noir, keď kamera snímatmavé mesto a prechádza na muža (George Stroud), ukrývajúceho sa v tieni veľkej budovy, v ktorej sídli Janothovo vydavateľstvo. Následne začína hlas rozprávať o udalostiach posledných 24 hodín. Druhá odchýlka sa týka jeho indiskrétností s Pauline Delos, premenovanou na Pauline York. Tu je Stroud vinný nielen z nevinnej flirtovačky, či niekoľkých drinkov. Zatiaľčo román jasne a logickejšie prezentuje vzťah ako sexuálnu aférku, film zobrazuje Georga ako obeť okolností. Napriek tomu obe formy sú zhodné s opísaním eskalujúcej sily veľkých spoločností v Amerike, hlavne vydavateľstiev, ako je Janothovo impérium. Tento strach z centralizácie a veľkých obchodných firiem je vynikajúco zobrazený v Janothovej posadnutosti veľkými hodinami, umiestnenými na jeho budove, ktoré kontrolujú a synchronizujú všetky hodiny v budove. (Spoiler) V jednej zo scén, ukrytý v mechanizme hodín, náhodou naruší ich chod – týmto sa naruší chod všetkých hodín v budove. Tento moment, spolu Janothovou zlosťou a pocitom neschopnosti, je výbornou metaforou na centralizáciu finančnej moci v Amerike. Na druhej strane, okrem otváracej sekvencie, ponúka film málo z vizuálneho expresionizmu a nalomených charakterov, ktoré charakterizujú väčšinu noir-filmov rokov štyridsiatych. Tón je svetlejší a skôr nahráva komédii. (31.01.2013)