Niet inej cesty

Tvorcovia sa podujali natočiť romanticko-historický film o revolučnom roku 1948 a láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej. Celý príbeh pôsobí do veľkej miery ako sfilmovaná učebnica dejepisu, istá rezignácia na tvorcovský umelecký vklad je poznateľná, čo je na škodu. Strohý snímok však nikomu neublíži, ale ani nenadchne. (15.07.2018)

"Uhorsko nie je Francúzsko." Viete, tieto národné povstania, my si ich nesmieme nijako idealizovať. Obzvlášť keď celibát vyznávajúcimi intelektuálmi vedení roľnícki synkovia tiahnu proti podstatne lepšie zorganizovanej a vyzbrojenej cisárskej armáde, dopadne to tak ako to musí dopadnúť. Národ si do budúcna samozrejme zapamätá hrdinstvo a revolučný odkaz, ale pre priamych účastníkov to nebola žiadna sláva. Okrem neúspechov na poli bojovom sledujeme aj Štúrovo tápanie v oblasti citovej a nejaké tie politické intrigy. Dobre zahrané, miestami dobovo patetické, relatívne výpravné, slušná hudba, nezaškodila by tomu farba. (19.12.2022)

Sloboda, rovnosť, bratstvo, to sa v uhorských podmienkach premenilo na politické intrigy. Ako si štúrovci v úvode na hrade Devín sľúbili, že budú celkom oddaní svojmu spoločnému záujmu a nevyruší ich od toho žiadna žena, matka ani milenka, tak hlavnou myšlienkou filmu bola práve láska Ľudovíta a Adely. Zvyšok, ako politika a skutočné bojové scény, sa mi zdal druhoradý a priznám sa, že ma nebavil. Preto aj slabšie hodnotenie, že sa vo filme nepodarilo pritiahnuť pozornosť na to podstatné, čo Štúr robil. Liškova hudba bola majestátna, ako vždy, a pomaly jej prichádzam na chuť. Výborné herecké obsadenie sa mi zdá trochu nevyužité, ale nemusim byť ani Ľudovít, aby som sa na prvý pohlad zaľúbil do filmovej Adely. –––– Kto chce žiť, nesmie sa trápiť. Aj žalosť srdca je choroba. A možno najhoršia. –––– Čo idú robiť? – Chrániť nás. – Niekto nás napadol? – Ešte nie. Ale keď budú tak vykrikovať, niekto nás určite napadne. (31.10.2015)

Život jedného tvorený z čriepkov života mnohých. Film veľmi zaujímavo zachytáva motivácie, túžby, obavy i nepriamych účastníkov revolučného diania- aby starenke vojaci nezničili variaci sa lekvár, revolúcia kazí business ženám ulice, hrajúci sa chlapci napodobňujúci vojenskú kapelu, žena kritizujúca vojakov spievajúcich po nemecky prepletajúca slovenčinu nemeckým "ach so", rabujúci povstalci, pomsta vojakov, nedbalosť polície o situáciu, tá má prácu za každého režimu, skaza revolúcie očami Štúra... Čriepky životov je však občas náročné pospájať do deja, porozumieť premenám- prečo revolucionári bojovali s či proti Maďarom a Rakúšanom. Táto náročnosť, zložitosť vyznať sa v postavách spolu s úsilím pochopiť hutné dialógy však našťastie spôsobili potešenie vďaka zaujímavej zápletke.___ Rozmýšľala som, prečo bol film zakázaný. ( Pár vždy platných výrokov: "Moc uznáva iba poslušnosť, slepú poslušnosť bez myšlienky." "Či to vždy tak bolo, že sa okolo politiky motalo toľko pochybných existencií?" "A nech sa naši ľudia neukazujú v uniformách. Mám rozkaz, aby Ríša vyzerala, ako slobodný štát.")___ Nezvyčajná atmosféra podporujúca zápletku, vizuálna pôsobivosť i opakujúce sa krásne hudobné motívy zanechali hlboký zážitok. (25.02.2016)

Zatímco Češi v roce 1968 prakticky deinstalovali totalitní komunistický režim, zrušili cenzuru a v oblasti náhle neregulované kinematografie natáčeli jedno revoluční dílo za druhým, Slováci stále ještě historicky vězeli v době národního obrození a filmem bojovali svůj zpožděný boj za národní emancipaci. Civilizační prodlení a krásná hudba Zdeňka Lišky. (25.02.2014)