Režie:
Štefan UherKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Svetozár ŠtúrHrají:
Milka Zimková, Veronika Jeníková, Ľubomír Paulovič, Peter Staník, Marie Logojdová, Anton Trón, Ján Mildner, Marián Geišberg, Jaroslav Sypal, Oľga Vronská (více)VOD (2)
Obsahy(1)
Děj slovenského filmu se odehrává v zapadlé vesnici a líčí život činorodé matky a její dospívající dcery poznamenaný trpkými zkušenostmi s mužskou bezohledností. Zápletka vzdáleně připomíná Feničův debut Džusový román: sedmnáctiletá Pavla (v podání Veroniky Jeníkové) - pocházející z dávné nemanželské známosti - otěhotní s nezodpovědným vojákem z Čech, který se musí ženit s jinou dívkou... (oficiální text distributora)
(více)Recenze (97)
Kdo není z východu Slovenska, tak prý film moc nechápe, anžto vychodniari jsou prostě jiní, kdo je z Česka, ten ho asi nejen nemá šanci pochopit, ale moc šancí nemá ani rozumět - leda by rozuměl polsky a slovensky zároveň. Dobrá, ač jsem nerozuměl zcela všemu, ocenit musím komplexnost zpracování - něco mezi sociologickou studií a folkloristickým či národopisným snímkem z šarišského venkova, ale navíc fimově (míněno umělecky) zpracováno a okořeněno jistou dávkou osobité poetiky (Uher, Štúr). Milka Zimková zahrála excelentně a ostatní naprosto zastínila - přijde mi, že ona jediná jakoby byla doma (taky že jo). Silnější 3*. P.S.: Titulky, byť slovenské, se hodí :-). ()
Šak sem tomu nerozuměl ani hovno. Šak totam nedali ani titule....šak sem blavak, boha nééé....šak su dnežka jak tá tečerová...totá Margita? Totá, totá...Šak macer švárna víc jak cera....žena bez chlopa, toť tragédia...Uher na ľudovejšiu nôtu, ako sme zvyknutí, avšak nie povrchne. Z toho vyplýva aj obľúbenosť hlášok u slovenského národa. Niektoré scény sú geniálne, napríklad mizanscény, kde vidíme viacero vecí a dejov naraz, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené. Lenže príbehovo trochu slabšie a nie dotiahnuté, ako by si to o pokračovanie priam hovorilo. Lenže Uhrovi asi išlo práve o divákovi fantáziu, ktorá by mala príbeh v jeho hlave sama uzavrieť. ()
Nějak nevím, jestli chtěl Uher jen zobrazit tehdejší vesnický život nebo se pokusil o něco víc, třeba tenhle styl života zkritizovat (což by se mi zrovna nelíbilo) nebo o feministickou osvětu... Ať je to tak nebo tak, ten film má své kouzlo a dost poetiky, kterou tvoří spousta nádherných záběrů. Podstatné je ale to, že jsem (na 3 pokus) konečně od Uhera viděl něco, co se mi fakt líbilo. Sice Panna zázračnica a Slnko v sieti nějakou poetiku mají, ale moc mě neoslovila a proto ani jeden z těch dvou filmů pro mě není zrovna významný. Zato tenhle už mě konečně nějak víc oslovil a pokud šlo skutečně jen o to lyricky zobrazit život na tehdejší slovenské vesnici, dal bych 4*. Protože si tím ale nejsem zrovna jistý, tak jsou ty 4* slabé. Ale líbilo se mi to, to jo. ()
Jako lingvistická hříčka je to nesporně zajímavé, směs polštiny, slovenštiny, rusínštiny, moravštiny a určitě i ještě mnoha jiných vlivů se setkává ve východňárštině, která by měla být bezesporu uznána jako samostatný jazyk (hlavně proto, aby mohl vzniknout slovník). Film byl příliš nezajímavý, abych se věnovala něčemu jinému, než dešifrování hutoření. Matka se spustila s chlápkem, kterého prakticky neznala, dcera jde spolehlivě v jejích šlépějích. Toť vše, natočeno nezáživnou formou. ()
Nemám problém s uverením, že mnoho z toho, čo sa odohráva vo filme, Milka Zimková buď zažila alebo sa to dozvedela od dôveryhodných osôb. Je to uveriteľný film, je najmä o Východniaroch, ale pritom nie je protivýchodniarsky tak, ako Hoří má panenko nie je filmom protihasičským. Je to film o opakovaní životných osudov matky a dcéry, film o peripetiách života v nejakej dedine na Východnom Slovensku. A je to film dobre zahraný, vynikajúco a citlivo zrežírovaný a nasnímaný, film s dobrou hudbou. Čítal som kritiku použitého jazyka, ktorý nie je ani zo Šariša, ani zo Zemplína, ale je akýmsi východniarskym esperantom. To neriešim, skôr mám pocit, že tento film potrebuje titulky už pri premietaní od Popradu na západ. ()
Galerie (15)
Photo © Slovenská požičovňa filmov
Zajímavosti (16)
- Spočiatku sa písaniu scenáru k filmu Emília Zimková bránila, ale nakoniec ju presvedčil Peter Jaroš, ktorý bol vtedy na Kolibe vedúcim dramaturgickej skupiny. Ako prvú scénu natáčali svadbu Paulínky (Veronika Jeníková). (Raccoon.city)
- Autobusová zastávka, kam Pavlínka (Veronika Jeníková) beží na autobus, bola filmármi vytvorená iba pre potreby natáčania. (Raccoon.city)
- Malé deti, ktoré hrali v sprchovej scéne, boli miestne deti zo Šarišských Michalian, vyberané náhodne bez konkurzu. Scénu so sprchou museli niekoľkokrát opakovať, aby bol režisér spokojný. Deti boli doslova "presprchované", za jeden deň však dostali honorár 200 Kčs. (Raccoon.city)
Reklama