Byzantium

Pôvodne som bola vo veľkom pokušení ubrať jednu hviezdičku, kvôli zbytočne dlhej stopáži, avšak nízke hodnotenie na čsfd ma skutočne zarazilo a nemyslím si, že by mal film tak nízku hodnotu. Faktom je, že s filmami o upíroch sa poslednou dobou roztrhlo vrece. Nie všetky stoja za zhliadnutie, tento však je svetlou výnimkou. Vizuálne a herecky na výbornej úrovni, taktiež skvelá atmosféra a gradácia deja na konci filmu-všetko presne tak, ako mám rada. Netvrdím, že sa nemohol vtesnať do kratšieho času, ale nehľadám dokonalosť, hľadám filmový zážitok, ktorý uspokojí môj vkus a taktiež som ho našla. Naviac téma večnej lásky v pozadí príbehu sa mi zdá veľmi aktuálne:) Preto som sa na koniec rozhodla dať plný počet. (11.12.2013)

Je to už tak strašne dávno, čo som videl film s upírskou tématikou a nemal som chuť vracať. Pritom Neil Jordan - tvorca môjho obľúbeného Interview s upírom, musel klesnúť takto hlboko a natočiť kvázi fantasy príbeh, ktorý skôr ako na upírov sa zameriava na úlohu ženy v patriarchárnej spoločnosti. A nie len tak hociakej ženy, ale prostitútky. Film je vo vážnych miestach nechcene smiešny v scénach, ktoré si vyžadujú citlivú prácu s atmosférou je zase príliš chladný a neprívetivý. Pritom celkové prostredie a zasadenie príbehu do penziónu Byzantium ponúkalo niekoľko skutočne lahodných možností. Nič sa ale nestalo. Arterton síce behanie v korzete ide a pohľad na jej naskakujúce prsia sa nesie celým filmom ako light motív, ale jej výkon je až chabučko slabý. A o Saoirse Ronan sa zmieňovať nebudem. Tá jej intelektuálnosť ma neuveriteľne vytáčala. Jediné za čo si film zaslúži tú jednu hviezdu je nápad z ostrovom a tiež fakt, že tie scény ma ako jediné skutočne bavily. Už prosím žiadnu feministickú hru, spravenú do filmovej podoby. A keď na to príde, už prosím žiadne upírie príbehy z dnešných čias. (07.11.2013)

Nemohu říci, že jsem nečekal dobrý film, jelikož Jordanovu tvorbu mám rád. A nezklamal mě. Snímek, který v jistých momentech připomene starší německý Wir sind die Nacht z roku 2010, je podobenstvím o osudu těch, kteří se vymykají předepsaným normám, kteří jsou na okraji společnosti a současně nemají příliš velkou možnost volby. Komorní drama se zvolna proměňuje v boj o život. Jakou cenu zaplatíte za nesmrtelnost? Vysokou. A přeci, přeci jsou tací, kdo zaplatí... ,,Chcete důkaz? Dám vám ho tak za třicet, čtyřicet let. Až budete nemohoucí sedět v kolečkovém křesle, vrzne branka a vejdu já. Budu vypadat jako nyní...je mi stále 16 let. Vás z toho pohledu píchne u srdce. A pak budu vaším andělem milosrdenství." Eleanor jako sestřička Eutanazie, Clara, jako ta, která chrání. Snímek není pro milovníky svižných horrorů, jelikož se vleče příjemně tak, jako poklidné vody řeky Lethé... (10.09.2014)

Melancholická pohádka pro pokročilé flegmatiky je tento Upíří příběh. Přeci jenom Jordanovo Interview s upírem stálo na úplném počátku všeho, co si jen dokážu představit a dodnes mě moje fascinace jeho dokonalostí ovlivňuje. Proto ani nebylo možné doufat, že by se Byzantium byť jen této metě přiblížilo, nicméně čím více takový projektů, tím se bude lépe zapomínat na občanskou válku, kterou v žánru vyvolalo Stmívání. Takže minimálně za toto Jordanovi patří velký dík. Protože minimálně atmosférické a svým způsobem originální Byzantium je, nabízí zajímavou variaci na příběh Fanny Hillové a skvělé kostýmy. Takže není vyloženě důvod tento projekt zatracovat. (02.12.2013)

Nemám v láske snímky s upírmi, ale toto ma dostalo. Vôbec to nieje trápne lovenie ľudí a následné ich vysatie. Ono vôbec veľa tých "uhryznutí" sa tu ani neobjaví a to je dobre. Netlačí sa na pílu, je to skôr o živote dvoch sexi upírok. To všetko je prekladané flashbackmi 200 rokov naspäť, v ktorých vidíme, ako sa z dám stali upírky (nielen samotný akt zupírovatenia, ale aj to, čo mu predchádzalo a nasledovalo). Tie flashbacky sú veľmi príjemne nehollywoodske a krásne atmosférické. A neviem, či je to CGI, alebo len krásy írskej prírody, ale niektoré prírodné scenérie sú úchvatné a režisér Neil Jordan ich dokáže efektne snímať. Byzantium je lepší film, než Interview s upírom (1994) a výhodou tiež je, že obe slečny hrajú veľmi dobre (ak si pamätám, tak lepšie, než Cruise s Pittom) - u Ronan je to samozrejmosť ale predovšetkým u Arterton som tak zaujímavý výkon nevidel od doby jej majsterštiku vo filme Gemma Bovery (2014). Film má dosť zvláštnu štylizáciu. Miestami to vyzerá skoro ako mierna paródia 50 rokov starých filmov, ale nevšimol som si žiadneho lišiackeho požmurkávania na diváka - všetko je nám predkladané so stopercentnou vážnosťou. Ledakto bude mať možno s takýmto zvláštnym tónom problém, ale mne to prišlo dokonca osviežujúce. (24.11.2019)