Obsahy(1)
Po dosiahnutí veku trinásť rokov nastáva pre deti zásadný zlom, pretože sa začína bezstarostný život tínedžerov, ktorý mnohí ľudia nazývajú najkrajším obdobím života. Pre Maddie však znamenal vek 13 rokov úplne niečo iné. Prestala rozprávať a ohluchla. V dospelosti je pre takýchto ľudí veľmi ťažké nájsť zamestnanie, takže sa Maddie uchýlila na samotu a stala sa spisovateľkou. V blízkosti žijú jej priatelia John a Sarah, ktorí sa s ňou občas stretávajú. Po jednom obyčajnom stretnutí so Sarah sa však pred jej dverami objaví neočakávaný hosť. Neznámy muž s maskou na tvári a kušou v ruke sa snaží dostať do jej domu, pričom je jasné, že sa nejedná o žiadnu priateľskú návštevu. (Marceloo)
(více)Recenze (185)
Hluchoněmost tu měla velká sílu a ta dívčina překvapila, ale taky nedala nic zadarmo. Až na to, že ho mohla několikrát sejmout, ale chtěla mu ukázat celý svůj barák, aby jí ho zhodnotil. Málo dialogů mi vůbec nevadilo, pač jsem se na to díval výjimečně na mobilu jenom ta temná noc mi trochu kazila. Dávám 60% ()
Absolutně bezdůvodná hra na kočku a na myš v domě uprostřed lesa. Slečna je navíc hluchoněmá, takže ideální situace na nějakou tu zvrácenost. Jak je tu psáno, dokud měl záporák na sobě tu masku, působilo to dost creepy, a nejspíš by i působilo po zbytek filmu. Tím, že si jí sundal se vlastně nic nestalo, protože spolu žádnou souvislost neměli. Jinak to byl ale klasickej časově přívětivej průměr. Oba se mohli navzájem zabít x-krát, ale asi vyčkávali na lepší příležitost, jak si to víc vychutnat. Ten hluchovej handicap by při lepším zpracování mohl vyprodukovat mnohem víc lekaček, což by se k tomu hodilo, ale i tak si to určitou úroveň na dnešní horory dokázalo udržet. ()
Z Mikea Flanagana sa nám stáva jeden z najzaujímavejších hororových/thrillerových režisérov súčasnosti. Po slušných, avšak minimalistických hororoch ako Absentia a Oculus, ktoré však skôr pracovali so psychológiou postáv, než s prvoplánovým vystrašením diváka, prichádza s ešte minimalistickejších home invasion Hush, ktorý si natočil pre Netflix iba tak z nudy za pár dní vo voľnom čase. A aj keď to je na prvý, aj na ten druhý pohľad iba klasický prírastok do home invasion subžánru, tak práve silná režisérska ruka ho dokázala povýšiť na niečo viac než typický zabudnuteľný home invasion thriller. Flanagan sa tu totiž ani na sekundu netvári, že točí niečo iné a ani nesnaží o nič viac než z daného subžánru dostať maximum. A presne to sa mu aj darí. Obyčajná hra na mačku a myš a osemdesiat minútové naháňanie vraha a obete na ploche jedného domu a jeho okolia nebolo snáď nikdy napínavejšie. Fakt, že hlavná hrdinka je hluchonemá je príjemným spestrením a Flanaganovi sa darí pár zábermi výborne načrtnúť vnímanie jej sveta. Hlavná hrdinka, napriek tomuto hendikepu však nie je typická obeť, ale racionálne uvažujúca postava, ktorá vie, že vrah má oproti nej podstatne na vrch a tak sa v rámci možností a žánru v ktorom sa pohybujeme chová maximálna racionálne. Práve vďaka tomu svojím konaním budí u diváka sympatie, čo je pri podobných naháňačkách vraha a obete priam žiaduce, pretože tak umožňuje ten boj prežívať spoločne s hlavnou hrdinkou. V Hush tak vynikajúco funguje napätie, stiesnená atmosféra, aj tempo, ktoré vie, že podobný námet by dlhšiu ako skromnú osemdesiat minútovú stopáž neutiahol. Ani raz tak nestihne nudiť a končí presne v momente, keď by celé dianie mohlo byť repetitívne. Flanagan tak opäť dokázal, že má veľký talent a stačí mu jeden námet, v ktorom vie natočiť efektný film. Hush síce nie je absolútne ničím výnimočný alebo originálny home invasion thriller, ale svoj účel plný v maximálnej možnej miere. Je to výborne odvedená práca, ktorá rešpektuje všetky pravidlá žánru, ale zároveň dokazuje, že pokiaľ sa s nimi pracuje s rozumom, tak aj na malom priestore a s tisíc krát opakovaným námetom je možné natočiť dostatočne strhujúci napinák. Flanagan natočil presne to čo chcel natočiť a v podstate si to nijako inak alebo lepšie neviem predstaviť natočené, aj napriek tomu, že Hush má od maximálneho hodnotenie stále ďaleko. Chápem, že to asi zarytému hororovému fanúšikovi môže byť málo, ale kto od tohto čakal krvák, akékoľvek gore, nebodaj rape & revenge, prípadne v každom horore počíta bodycount (lebo bodycount je pre filmovú kvalitu „veľmi“ dôležitý) nech sa radšej obzrie do brakovejšej tvorby. Hush potenciál, ktorý mu daný námet ponúkal využil v maximálnej možnej miere. Je to celý čas napínavé, akurát dlhé, má to sympatickú hlavnú hrdinku, i rozumne uvažujúce postavy. Jednoducho uvedomelá a sebavedomá thrillerová naháňačka. Čo viac v subžánri home invasion vlastne chcieť? CELKOVO: 3,5* (7/10) ()
Home invasion je už tak často využívaný hororový subžáner, že si aj medzi tými jeho celkom dobre vyzerajúcimi príspevkami musím vyberať. Hush sa do toho užšieho výberu dostal, za čo vďačí hlavne režisérovi Flanaganovi, ktorý ma už o svojich kvalitách predtým presvedčil a síce sa ani tentoraz očakávane nejedná o nič výnimočné, ale s výsledkom som celkom spokojný. Keďže sa film venuje prakticky len dvom postavám, tak sa možno nedá očakávať až tak akčné a krvavé prevedenie, ako vo väčšine iných príspevkoch tohto subžánru, ale celkom mi to vyhovovalo. Dej očakávane neponúkne nič výnimočné, ale aspoň sa stále niečo deje, pričom veľkým plusom je rozhodne hlavná hrdinka v podaní Kate Siegel. Tá je nielen sympatická, ale aj jej hluchonemá postava je veľmi dobre zvládnutá, snaží sa správať v rámci možností čo najrozumnejšie a tak sa jej nedá nefandiť a navyše to celý čas bez problémov ťahá. Celkovo mi inak táto situácia určite nepríde dôveryhodná a hlavná hrdinka by nemala najmenšiu šancu, ale predsa len sa to tvorcom v rámci veľmi obmedzených možností podarilo podať celkom uveriteľne, aj keď s výrazným prispením hlúposti samotného záporáka. A ten tu na rozdiel od hlavnej hrdinky zase skôr sklame, nevyvoláva vôbec žiadny rešpekt a tak je tu vlastne len za zabijaka, ktorý sa dokáže postaviť nanajvýš tak bezbrannej žene. Režijne mi to príde dosť dobre zvládnuté, takže Mike Flanagan ma ani tentoraz nesklamal, viacero scén sa mi v jeho podaní dosť páčilo, predsa len sa nájde pár aj tých krvavých momentov a páčila sa mi aj hudba. Takže žiadny žánrový klenot sa nekoná, ale inak ma tu vlastne nič nesklamalo, kvalitne zvládnutý home invasion na jedno pozretie. 65% ()
Čas je jak známo pojem relativní, a tak se i hoďka dvacet může subjektivně protáhnout třeba na dvě. Stačí k tomu jen a pouze tragický nedostatek scénáristovy invence. Že téma i struktura příběhu jsou x-krát omleté by mi vůbec nevadilo, ale vadí mi, když mě film nudí zoufalou nenápaditostí, většina scén filmu je totiž strašlivě pitomá. Vrcholem jsou proslovy pana Zloducha (mch. hodně směšná figurka), nebo rádoby psychologizující momenty hluchoněmé samomluvy. Výsledek je o to smutnější, že po filmařské stránce je to práce poměrně kvalitní (kamera), i hlavní herečka docela ujde. Mike Flanagan je možná slušný režisér, ale mizerný scénárista. Po Absentii a Oculu veliké zklamání. ()
Galerie (8)
Photo © Netflix
Zajímavosti (7)
- Režísér filmu Mike Flanagan a herečka Kate Siegel jsou ve skutečnosti pár. Nápad na tento film dostali během rande v roce 2014. O dva roky později se vzali. (MeanWhile)
- Film byl natočen za 18 dní. (MeanWhile)
- V scéne, keď Maddie pripája svoj notebook na nabíjačku, si môžeme všimnúť knihu „Mr. Mercedes“, od jedného z najvýznamnejších hororových spisovateľov, Stephena Kinga. (Marceloo)
Reklama