Dovidenia v pekle, priatelia

Film zasiahnutý "normalizáciou" mal pohnutý osud. Od verzie, dokončenej talianskym koproducentom sa autor v r. 1972 dištancoval, po rokoch sa v nových podmienkach k dávnemu projektu vrátil, výrazne ho prepracoval, dokrútil niekoľko sekvencií, zmenil dialógy. Bizarná feéria s prvkami čierneho humoru v charakteristickom prebujnelom štýle je rámcovaná symbolickou ideovou rovinou, značne poplatnou revolučnej súčasnosti.

Skupinka čudných ľudí sa oddáva hrám na akomsi vidieckom sídle. Živočíšne scény sú sprevádzané úvahami o smrti, "filozofickými" meditáciami, surrealistickými motívmi i narážkami na národnú tému. To všetko sa rozvíja v retrospektíve: svet je postihnutý katastrofou, z ktorej sa má ľudstvo zachrániť v arche. Hrdinovia sa odmietnu podriadiť krutému diktátu terorizujúcich "záchrancov", vyvolajú revolúciu a odchádzajú tam, odkiaľ nedávno prišli. Tajomná špirála večného ľudského boja sa dostáva do ďalšieho bodu... Bohatá obraznosť (Jakubisko tentoraz aj kameramanom) nenachádza odraz v proklamovanej závažnosti "výpovede", zamýšľaný presah sa utopil v inscenačných výstrednostiach. Zaujímavým prvkom je využitie zostarnutých hercov v dokrútkach. (oficiální text distributora)