Postav dom, zasaď strom

Je dobré, že aj v prirodzenej polohe a tam kde sa neuskutočňuje rejžovo fantazijné epicentrum sa odohráva rôznorodý a bohatý vnútorný svet postáv. Bohužiaľ, nie sú moc dobre napísané a viac ako kedykoľvek inde mi dabing sluchovo nesedel a vŕtal hlavou. Jakubisko bol veľkým vizionárom, ale niekedy sa nechal prílišne strhnúť (nie malomeštiackou nízkosťou, ale veľkozhubnými maniermi). I keď no, záverečné podobenstvo posraného života je na naše i výpravné možnosti veľkolepé. A pokiaľ sa o Jakubiskovi traduje ako o slovenskom Fellinim, tak Petr Hapka je tak trošku nadnesene československým Angelo Badalamentim. Rozhodne OBSAHOVO pozerateľnejšie než Kristove roky - o 2 triedy. (22.06.2017)

V roce 1980 byl snímek uveden na mezinárodním filmovém festivalu v Rotterdamu, kde byl interpretován jako film o rozkrádání, které je pro socialistické Československo typické. Proto byl u nás postupně stahován z distribuce. Hlavní hrdinové filmu, Žiga, Jozef a Helena jsou další Jakubiskovou trojicí lidí, která težko hledá místo ve svém prostředí a době, podobně jako Andrej, Yorick a Marta ve Vtáčkovia, siroty a blázni, Pepe, Prengel a Ester v Sedím na konári a je mi dobre a Nona, Ester a Robert v Lepšie byť bohatý a zdravý, ako chudobný a chorý. Na konec filmu byla původně zařazena ještě jedna scéna, ale kvůli cenzuře musela být odstraněna. V ní po roce přicházeji k Jozefovu polorozbořenému domu dva muži, okukují zarostlé piano a ještě zachovalé dveře. Druhý: „Koho to jen může bejt, tohleto?“ První: „Ničí, to je vidět.“ Druhý: „Musíme přijet s náklaďákem, nebo nám to někdo rozkrade.“ Čas v komunistické společnosti neběží dopředu, ale prožívá věčný návrat v kruhu. Na scénáři se podílel také Lubor Dohnal, ale v titulcích se z „dobových důvodů“ jeho jméno nesmělo objevit. (07.04.2008)

Juraj Jakubisko sa po takmer desiatich rokoch od zákazu tvorby celovečerných filmov vrátil a nakrútil Postav dom, zasaď strom. Nútená prestávka sa u Jakubiska prejavila najviac vo fakte, že sa mu úplne nepodarilo nadviazať na úspešnú tvorbu zo 60-tych rokov. Aj keď pre neho typická poetika, dôraz na atmosféru, zobrazovanie života obyčajných ľudí na vidieku a lyrická hudba zostali zachované. __ Osobne nechápem, ako sa mu celý projekt podarilo vôbec realizovať - predsa len, zobrazenie dedinskej morálky a charakterov niektorých ľudí je v priamom rozpore s normalizačnou líniou vtedajšej spoločnosti. Asi sa preto dá pochopiť, že film krátko po uvedení do kín putoval rovno do trezora __ 6/10 (08.12.2007)

Nóóó konečne Jakubiskov film ktorý nie je taký pretpojatí a nesnaží sa umeleckosť ako jeho iné filmy. Aj keď samozrejme dokonalý rozhodne nie dal sa dopozerať a kompozícia bola zrozumiteľná a hlavne záživná. Asi najakčnejší a zároveň najintenzívnejší zážitok aký som u Jakubiskovho filmu mal. Posledná scéna alebo preteky nákladných áut boli natočené zručne a bolo tam badať určitú okázalosť. To je zásluhou dvoch skvelých kameramanov, ktorých kamera nás vtiahla do hlavnej dedinky aj do života v nej a krásne nám znázornila postavy, pritom je tam badať Jakubiskov cit pre detail a obraz, ktorý bol v tomto smere originálny a nevšedný a bola na to radosť pozerať. tak isto scenár zachytával podmanivé dialógy a životné múdra, ktoré ale na môj vkus vôbec nemali možnosť vyznieť tak ako ich autor zamýšľal, takže väčšina odletí do prázdna a niektoré ani nepostrehnete ale sú tam verte mi. dejovosť je až príliš rýchla a snaží sa tam diať veľa vecí na raz , čo pôsobí dizfunkčne na celok ako taký. No a nakoniec musím spomenúť postavy, ktoré sú síce dobre napísane, aj dobre zahrané a keď na to príde aj dobre nahovorené, lenže vo filme pôsobia neskutočne plytko a skrátka im ich konanie neveríte. A vzhľadom na to o akú banálnu zápletku sa jedná, dokázal Jakubisko s toho spraviť naozaj zaujímavý film, lenže väčšina pekných myšlienok a konanie postáv vystrelilo do prázdna a pekný obraz a nasvietenie ešte nerobí dobrý film, takže poctivý priemer s tým že pomaly začínam chápať o čo tomu Jakubiskovi v tých filmoch ide. (11.01.2009)

Preháňanie sa nákladiakom korytom rieky a pučenie trávy a kvetov na lúkach kolesami toho istého stroja ako základ šantenia s dieťaťom, ujúkajúcim nad víťazstvom mašiny nad silami prírody. Zhadzovanie stavebných materiálov dolu z mosta či do hlbín potoka pod skalným zrázom. Neujasnená forma snových vízií hlavného hrdinu. Predvídavosť predsedu obce, ktorý ako správny komunista vie odhadnúť vopred charakter človeka. Práve som vymenoval negatíva filmu. Filmu, ktorý začal skvele - chlastačkou a vytriezvením v dedine ležiacej kdesi úplne v paži. Pokračoval celkom dobre - snahou novoprišelca sa usadiť a založiť rodinu. Lenže všetko chcel príliš rýchlo. Snahe mať rodinu i dom hneď a zaraz si začal prispôsobovať a neskôr aj preskakovať zákony. Sledovateľné peripetie chlapa čo sa rozhodol usadiť, no nevyliečil sa z niekdajšej - bližšie nerozvinutej - niekdajšej rebélie. Pomerne vierohodne vykresľuje život na slovenskej dedine Pánu Bohu za chrbtom počas normalizácie. K tomu spústa priliehavých poetických obrazov. Problémové miesta spomenuté v úvodných vetách komentára ale zrážajú celkový pozitívny dojem presne na tú istú úroveň, na akú film ocenilo sedem mojich obľúbených užívateľov: na tri hviezdičky. (01.12.2014)