Princezna Fantaghiró 2

První díl končí tím, že se ze tří princezen stanou královny, jejich partneři králi, tedy z logiky věci, všechny tři páry si odbyly svatbu. Starý král se koruny vzdal a jel se toulat po okrese. Druhý díl začíná tím, že starší princezny se chystají slehnout, Fantaghiró, aniž by to mělo nějakou logiku, se teprve hotoví ke svatbě a to tak, že pobíhá po okolí hradu a mečem mydlí kde koho. Těsně před tou dlouho odkládanou svatbou složí přísahu, že meč už nevezme do ruky. Jen to dořekne, už se něco zvrtne a Romualdo se svými spolukráli odjíždí dělat hrdinu, zatímco Fantaghiró, co strážkyně hradu, zůstává doma. Jak by tedy bez meče ubránila cokoliv mi je záhadou, ale asi by útočníka umlátila pantoflíčkem. Nebyla by to ale Fantaghiró, aby vydržela doma, takže navzdory slibu, hrad nechá bez ochrany a pádí za Romualdem. Mezi tím Černá královna dál kuje svoje pikle, zakuje otce Fantaghiry do kovové masky a než se Fantaghiró dopotácí k hradu, zlobotomizuje Romualda (ne, že by to proti dřívějšímu stavu byl zas takový rozdíl). Po nezbytném zápase, kde se z kouzelných sil vydá Bílá víla, následuje úprk, vzpoura hraček a podobné malichernosti. Bílá víla kouzla zbavená pak po vodě chodí a na stromy se bez šplhání dostává jen na základě prostého zázraku, nebo na základě síly své sugesce, ale rozhodně to není kouzlo. Fantahgiró se snaží získat zpět lásku svého snoubence, který trpí sklerózou ve stádiu těsně před totální demencí a to tím, že se opakovaně pokouší ho znásilnit. Následuje peripetie se vzpomínkami, vzedmutí síly zla, líbání ropuch a veselý s m í ch. Z celého tohoto dílu fantasy vyplývá jedno. Černá čarodějka k tomu, by si utřela zadek, musela používat kouzla, protože s těmi drápy, co měla, tenhle úkon jinak myslitelný není. (27.08.2014)

Trochu zapracovala nostalgie, ale i dnes tento díl považuji za nejlepší Fantaghiro. Navzdory tříhodinové stopáži v ní není tolik hluchých míst jako v prvním díle, který se místy potácí odnikud nikam. Navzdory tomu, že triky jsou až neuvěřitelně nepřiměřené své době, zlepšila se výprava (české hrady a tak podobně), tradičně na výbornou zafungovala hudba a slušně hrající herci (Karel Roden jako Zlatoočko!). Navíc, navzdory tomu, že od dob, kdy jsem Fantaghiro fandila poprvé, uběhlo snad patnáct let a já naprosto zapomněla, o co tam jde, příběh Romualda a Fantaghiro v dějství druhém mě opět dostal do kolen, navzdory tomu, jak celá pohádka zestárla. (29.10.2010)

Radšej nemal tento film vzniknúť. Nepáčilo sa mi to, nepoučilo sa to z minulosti. Bola to hlúposť a hlavne nudná hlúposť. Poriadne neuchopený film, proste len taká Béčková romantická fantasy hlúposť. No myslím, že najviac to trpí na naivitu, aj keď tie krásne dobré dialógy sú také rozprávkové, ale na rozdiel od prvého dielu to proste nebolo niečo, na čo by som sa tešil aspoň trocha. (05.06.2013)

Táto časť i celá rozprávka majú toľko obrovských pozitív, že mi nedalo nezaradiť si ju medzi obľúbené filmy. V prvom rade je to emócia ktorú tento príbeh podáva. Pretože ak niečo na filme viem oceniť, je to práve emócia a Fantaghiro je doslova emočnou bombou ktorá má obrovské posolstvo. Príbeh rozpráva o láske, láske ženy a muža, láske k rodine a láske a úcte k všetkému živému a každá veta skrýva krásny význam o medziľudských vzťahoch, čo však vôbec nevyznieva moralizujúco alebo infantilne a tak je príbeh podávaný v krásnom rozprávkovom šate. Možno je Fantaghiro vyčítané, že nemá dobré efekty ale má niečo čo dnes chýba veľa žánrovým filmom a to neprekonateľnú rozprávkovú atmosféru ktorú umocňuje od dielu k dielu lepšia Minghiho hudba (aby bolo jasné, komentár sa vzťahuje k prvým trom filmom). Ďalším obrovským plusom je herecké obsadenie. Ktorá rozprávka sa môže pochváliť tak charismatickou princeznou akou je Alessandra Martines alebo romantickým princom Kimom Rossim Stuartom. Práve v tomto diely prišla aj skvelá atmosféra strachu a beznádeje v podaní perfektnej Brigitte Nielsen ktorá je pre mňa aj s dabingom Božidary Turznovovej najlepšou zápornou postavou vôbec, čím sa dostávame k ďalšiemu pozítvu a to je slovenský dabing. Zatiaľ čo český dabing sa viac blíži k originálu, slováci sa vydali inou cestou. Fantaghiro dostala nežnejší hlas než má jej herecká predstaviteľka, Božidara Turznovová má snáď jeden z najmagickejších prejavov v súčastnosti a celkovo sa jedná o jeden z najväčších dabingových klenotov. Fantaghiró je pre mňa proste 5hviezdičkovým filmom, ktorý má všetko čo má správny film mať a je mi ľúto, že ľudia v nej vidia jedine tie slabé efekty alebo rozprávajúce zvieratá. Ak sa niečim môže príbeh pochváliť je to hlavne skvelá rozprávková atmosféra ktorá sa stretáva až s horror prvkami čím je pre mňa rozprávka opäť posunutá niekam vyššie a celkovo ju radím medzi najlepšie fantasy/pohádky aké kedy boli natočené, o to viac mi je ľúto ako si Lamberto Bava nevedel dať v najlepšom stopku a my sme videli dokonalú skazu v podobe posledných dielov... (01.09.2012)

V dvojke už rozpráva všetko. Vrátane koňa, ktorý doteraz síce nerozprával, ale len preto, že nebolo o čom. Séria č. 2 sa nesie v znamení príchodu novej postavy, ktorá sa stáva divácky obľúbenou a vracia sa aj v neskorších dieloch: Čierna čarodejnica v podaní nesympatickej a netalentovanej dánskej modelky Bigitte Nielsen (Cobra, Rocky IV, Červená Sonja). Brigitte je nevábna a vôbec nevie hrať, ale aj tak sa jej rola vpísala do, hmmm, análov. Dvojka sa nesie prevažne v znamení dvoch vecí: dvojníčky Fanthaghiro + amnézie chudáka Romualda. Dokonca zachádza tak ďaleko, že až 30 minút (!) pred koncom sú všetky bojové a iné motívy úspešne ukončené a zvyšná polhodina je venovaná čisto romantike resp. tomu, ako sa Fanthaghiro stoj čo stoj snaží oživiť Romualdove spomienky. Tento seriál bol ozaj skôr pre dievčatá, než pre chalanov frčiacich na spriaznených projektoch Barbar Conan a Excalibur. Ako jednotka, aj dvojka sa bohato nakrúcala v Čechách. Tomu odpovedá masívny český kasting. Šéfku elfov hrá Anna Geislerová, jednookého zbojníka Karel Roden, Fantaghirine sestry Češky, rovnako česká herečka hrá Bielu čarodejnicu (v jednotke ju hrala talianska). (14.11.2018)