Soukromá válka

Veľmi nepríjemné sklamanie a slabučký debut dokumentaristky, ktorý neprekvapil vedením hercov a celým dramatickým oblúkom filmu. Nedaria sa mu ani časové prechody, to som takto ešte v žiadnom filme nevidel a to je treba zdôrazniť. Žánrovo je to psychologická dráma, ale chcelo by to tam ešte poriadne niečo dohrať. Rosamund Pike tú ma veľké sólo a je sexi aj ako prefajčená kiklopka. Ale Tom Hollander je nemastný neslaný. Trochu zamŕza, že trochu väčší priestor nedostal Dornan a hlavne skvelý Tucci. Diváci sa na toto nepohrnú a pre mňa je to sklamanie, ktoré aj zavádza. Snaží sa prekrútiť veci, ktoré sa vo vojne odohrali a Marie Colvin bola len jedna hnusná (vyjebaná) liberálna presstitútka. Dúfajme, že Rosamund Pike bude hrať už len kladné postavy. (20.11.2019)

Na válečných zpravodajích stojí velká zodpovědnost, čelí těžkým volbám. A občas zaplatí tu nejvyšší cenu. Marie Catherine Colvin zasvětila život novinařině. Neseděla ovšem za stolem, nepopíjela kávu a nezdrojovala telefonicky své články. Proslula nebojácnými výpady do válečných oblastí, na které dopadaly dělostřelecké granáty a ve kterých umíraly malé děti. Patřila mezi protřelé matadory, svědectví ze zásadních konfliktů přinášela dlouhá léta. Zohavená těla, opuštěné děti a plačící ženy pochopitelně leccos udělaly i s její psychikou, což úchvatně vykreslila Rosamund Pike, která po Fincherově Zmizelé znovu přitahuje pozornost. Její výkon nicméně tak nějak koresponduje s tím, jak vyznívá celý film: místy je naprosto brilantní, jindy nesmírně tlačí na pilu. To samé platí i pro vyznění řady scén. Některé jsou zajímavé, jiné dost mizerně uchopené, snad až teatrální. Ani finální videoreportáž z roku 2012, kterou informovala přední světová média o aktuální situaci v syrském Homsu, nemá sílu, jakou by mohla mít. Režisér Matthew Heineman se dosud prezentoval coby dokumentarista, syrskému válečnému konfliktu se nevěnoval poprvé. Nejednou mu chyběla tvůrčí jistota i tah na bránu a osobně si mě nezískal. (28.01.2019)

Skutočný príbeh o novinárke Marie Colvin a treba uznať, že Rosamunde to s jedným okom pristalo viac než pravej Colvinovej aj s očami dvoma. Podporujem investigatívnu žurnalistiku všetkými desiatimi a všetku česť dávam tým novinárom, ktorí nestranne píšu o hrôzach vojny. Lenže čo je nestranné na americkej novinárke, ktorá ukazuje síce strašné veci, ale zabúda, že jej armáda je tá, ktorá tam ten celý bordel spôsobila. Čo sa týka filmu samotného, má svoje pasáže, ktoré naplno využijú fanúšikovia zívania, pretože len tak sa dajú niektoré dialógy úspešne prekonať. Celkovo ale nehodnotím zle, pretože hoci tam bola jasne stanovená proamerická línia, osobnosť Marie Colvin bola ukázaná so svojimi neduhami, vrátane arogancie a alkoholizmu (19.07.2021)

Marie Colvin - meno, ktoré je známe každému, kto sa zaujíma o vojnové konflikty vo svete. Práve vďaka takýmto ľuďom, ktorí riskujú svoje životy, máme správy z prvej ruky a priamo z miesta konfliktu. Na mieste je však otázka, či sa dá zostať v takejto polohe nestranným, keďže pravda má množstvo podôb a vôbec to nemusí byť také, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Marie sa nebála, riskovala, ... a tak aj dopadla. Trochu na zamyslenie zostáva aj to, že kto bol napokon v Sýrii "ten zlý"? (Až také jednoznačné to veru nie je). Čo sa týka filmového spracovania tejto ženy, tak musím uznať, že Rosamund zahrala svoj kvalitný štandard. Film ma bavil, pretože tieto všetky konflikty a vojny som sledoval, takže to nebolo pre mňa úplne neuchopiteľné ako pre tých, čo sa o takéto veci nezaujímajú. Natočené to bolo skutočne zručne, aj keď tie alkoholické scénky z Marienho súkromného života ma vôbec, ale vôbec nezaujímali. 3* (02.05.2020)

"YOU'RE NEVER GOING TO GET TO WHERE YOU'RE GOING IF YOU ACKNOWLEDGE FEAR. I THINK FEAR COMES LATER WHEN YOU'VE - WHEN IT'S ALL OVER." -------------- Do spísania zhrnutia minulého roka som čakal na zhliadnutie tohto filmu, pretože som očakával, že sa v ňom objaví. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa bude jednať o masívnu bombovú jazdu. Producent, ktorý sa podieľal na oboch filmoch Sicario, trilógii o zabijakovi menom John Wick, mrazivom Wind River a mnohých ďalších akčných lahôdkach, úvodné tóny ako vystrihnuté z filmov Taya Sheridana, Rosamund Pike, Stanley Tucci a prostredie vojnového Iraku? Za takým filmom bežím s otvorenou náručou. Nakoniec z toho nebola žiadna jazda, ale príbeh právom psychicky zmrzačenej Ženy z toho, čo všetko videla a čím všetkým si prešla (áno, niečím, niečím zdrvujúcim, nie tými vašimi sračkami typu nechal ma priateľ, manžel ma podviedol s mladšou a krajšou, vyzerám ako trichechus, smiali sa mi v škole, poznámkami ma obťažujú šerední muži, príp. aj situáciami, ktoré sa neuskutočnili), s občasnými odbočkami do vojnou zmietaných oblastí s vysokým rizikom nebezpečenstva. Ale nebolo to ani zďaleka tak nudné, ako som to opísal. Z pozitív musím vyzdvihnúť zaujímavo spracované flashbacky, dobrý strih, zvuk, hudbu a kameru vo vojnových oblastiach (hlavne Líbya vyzerala fantasticky), kde každá z nich mala svoj look a určitý vizuál, ktorý ich od seba odlišoval, či už to bola Srí Lanka, Irak, Afganistan, Líbya alebo Sýria. Rosamund sa tento rok ocitla vo vojnovej vrave ešte v jednom filme a aj keď sa mi Beirut lepší nezdal, práve ona mi tam padla lepšie. Aby som to uzavrel, nedostal som síce čo som chcel, spokojný ale aj tak som. (25.01.2019)