Reklama

Reklama

Obsahy(1)

V první části velkorysé historické fresky režiséra Paľa Bielika jsme prožili s malým Jánošíkem dětství a dobu kněžských studií. Zatímco v rodné vesnici řádily epidemie a panská zvůle, dozvěděli jsme se o smrti děda, kterého Jánošík velmi miloval, a malého bratra. Také o zvůli hraběcího syna Aurelia, který chtěl zhanobit Jánošíkovu kamarádku z dětství Terezu a o revoltě Jánošíkova otce, která měla za následek zapálení rodné chalupy panskými dráby, v jejíchž plamenech uhořela Jánošíkova matka. Nakonec svou smrt nalezl i Jánošíkův otec, krutě umučený v hraběcí temnici. Jánošík, který se vrátil ze studií a nenašel doma nikoho, pohřbil zuboženého otce a přísahal pomstu. Poté, co zapálil několik hraběcích majetků, odešel do hor, kde stráví zbytek života. Jeho zbojnická družina se utěšeně rozrůstá a Jánošík se stává postrachem i nadějí... Nesmrtelná legenda o zbojnickém hrdinovi Jánošíkovi, který bohatým bral a chudým dával, je stále vděčným námětem různých uměleckých zpracování. Třetí filmová verze, která byla natočena na Kolibě v letech 1962–63, vznikla u příležitosti 250. výročí Jánošíkovy smrti. Námět, scénář i režie této velkolepé historické fresky jsou dílem Paľa Bielika – původního hereckého představitele Jánošíka z české Fričovy filmové verze z roku 1935. Zajímavé je, že hlavní roli nesvěřil zkušený tvůrce žádnému z herců, ale mladému lékaři Františku Kuchtovi. Neokoukaná tvář tak vtiskla celému filmovému vyprávění silný realistický nádech. Velkorysý projekt, natáčený v exteriérech slovenských hor, s velkou účastí komparsu, náročnými scénickými stavbami (důmyslná zařízení Jánošíkova "lágera") a s účastí plejády vynikajících slovenských herců, patří k pokladům slovenské kinematografie. Ačkoliv by se na počátku šedesátých let nabízel ideologický výklad lidového hrdiny, Bielikovi se podařilo natočit prostý příběh o mladíkovi vzdorné povahy a silných morálních zásad, který našel odvahu změřit nerovné síly s ozbrojenou mocí. O muži, který naučil lidi, sužované bídou a sadistickou tyranií, doufat v pozemskou spravedlnost. Když byl roku 1713 popraven, bylo mu 25 let, přesto už toho stačil tolik, že se stal věčnou legendou. (Česká televize)

(více)

Zajímavosti (33)

  • Za rolu zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka zarobil Kuchta približne 38 000 československých korún. (Raccoon.city)
  • Schválenie realizácie scenára bolo natoľko závažné, že sa vedenie Štúdia umeleckého filmu rozhodlo konzultovať ho v Sovietskom zväze. (Biopler)
  • Čo sa týka schvaľovania snímky v čase komunizmu, nezapadal do schémy uvedomelých hrdinov, lebo jeho podstatou bol temperament. (Biopler)
  • Film začal Bielik pripravovať už v roku 1951 zámerom ukotviť ho v pražskej dramaturgii, no nakoniec sa literárna príprava presunula na Slovensko. (Biopler)
  • Paľo Bielik bol postavou Jánošíka natoľko posadnutý, že plánoval, že ho raz znova stvárni. Dokonca doma posiloval s činkami, aby sa dostal do jánošíkovskej formy. V čase natáčania však už bol skutočne starý. Vo filme je však počuť aspoň Bielikov hlas. Ide o scénu lapania Jánošíka. Keď zvolajú: "Jánošík, vzdaj sa!", tak práve výkrik "Nie!" patrí Paľovi Bielikovi. (giaruj)
  • Paľo Bielik bol od nakrútenia verzie z roku 1935 tak posadnutý Jánošikovskou tematikou, že svoju verziu poňal absolútne veľkolepo – film natočil širokouhlo na americký farebný materiál Kodak ako dvojdielny veľkofilm, niektoré kópie sa dokonca distribuovali v kinách v systéme CinemaScope so štvorkanálovým zvukovým mixom. Existencia CinemaScope kópií je žiaľ dodnes nejasná. (BlueNeon81)
  • I napriek tomu, že filmové štúdio Koliba bolo od roku 1953 absolútne sebestačné, museli všetky laboratórne práce uskutočniť v laboratóriách na Barrandove, pretože na Kolibe nemali ešte skúsenosti so spracovaním filmového materiálu Kodak. (BlueNeon81)
  • Scéna, v ktorej Tereza (Lucia Poppová) neďaleko slávnej krčmy v noci čaká na Jánošíka (František Kuchta), sa natáčala počas dňa s hromadou filtrov na kamere, ktoré mali vytvoriť atmosféru mesačnej noci. (Raccoon.city)
  • Hlavnú ženskú rolu stvárnila Lucia Poppová, operná speváčka, ktorá v tom čase účinkovala vo Viedni, a rolu Bélu Dolinayia stvárnil Milan Jablonský, ktorý v tej dobe pôsobil na lekárskej fakulte a neskôr sa preslávil v oblasti športovej kulturistiky. Vo filme mu prepožičal svoj hlas Slavomír Záhradník. (Raccoon.city)
  • Amatérska herečka, vážna kandidátka na úlohu Terezy pri spoločnom posedení prezradila, že jeden z pomocných režisérov nalieha a dožaduje sa jej sexuálnej priazne za prísľub, že sa zasadí u Bielika, aby ona dostala tú úlohu. Herečku aj pomocného režiséra s okamžitou platnosťou prepustili. (Raccoon.city)
  • Paľo Bielik bol ešte pred začatím natáčania vystavený dosť nemilosrdnej kritike zo strany profesionálnych hercov za to, že sa opovážil pozvať na skúšky s úmyslom do mnohých úloh obsadiť čerstvé tváre nehercov. (Raccoon.city)
  • Lucia Poppová (Terezka) počas natáčania filmu prežila milostný románik s Františkom Kuchtom (Jánošík). (Raccoon.city)
  • František Dibarbora (sudca Očkayi) nebol uvedený v titulkoch filmu. (Raccoon.city)
  • Na filme spolupracovala aj vôbec prvá slovenská kameramanka Danica Rumanová. (Raccoon.city)
  • Režisér Paľo Bielik sa rozhodol, že hlavnú úlohu pridelí nehercovi, 203 cm vysokému lekárovi Františkovi Kuchtovi, ktorý nemal nijaké herecké skúsenosti, ak nerátame jeho externú spoluprácu s rozhlasom v pozícii hlásateľa. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama