Angličan

Bohate vyštylizovaná soderberghovka s naštvaným anglánom v popredí, na povrchu možno trochu vyznievajúca ako štýl bez substancie, v realite však pracujúca s jasným jednosmerným zámerom portrétovať LEN vzťah otca x dcéry, bez potreby rozoberať a detailovať charaktery všetkých ostatných vedľajších postáv, v čom film možno suverénne neexceluje, no nezlyháva. Limey je režisérov pohľad späť na krimi snímky 70. rokov a nimi silne inšpirovaný, avšak bez stagnácie, práve naopak – plný invencií/experimentov na poli réžie, strihu a mixovania zvuku, plus absolútneho zmajstrovania nelineárnej štruktúry rozprávania príbehu, vizualizovaného skrz ultimátne famóznu kameru. Zároveň tiež ponúka sladkastú a ojedinelú možnosť plne si vychutnať Terencea Stampa (cením aj Fondu & Heinle) v hlavnej role, centrom celého 90-minútového diania. Škoda tých šeredne vyzerajúcich akčných/bojových scén, bez nich by som nemal čo kritizovať... #1 Reštaurovaná 4K vyzerá ako úplne iný film v porovnaní s pôvodným BR. Otázkou už len zostáva, ako vyzerá D-VHS? x) (x / x / x) (x / x) (x) (19.12.2019) (27.8.2020) (2x29.10.2022) (30.10.2022) (29.10.2022)

Soderbergh často používá scény, které představují vzpomínky na minulost, potrpí si na detaily i opakování některých (i nic neříkajících) momentů. Hrdinové někdy mluví, ale záběr zrovna ukazuje, že jejich rty zůstávají pevně semknuté. Film má proto dost neobvyklý ráz, ale na druhou stranu nedokáže úplně strhnout. (23.12.2010)

Soderbergh pracuje s klasickým noirovým motívom pomsty na vlastnú päsť a ozvláštňuje ho o preňho typické technické hrátky so strihom (časté prelínanie časových rovín, ktoré nás udržujú v strehu inak banálneho príbehu). Režisér sa netajil, že sa v tomto inšpiroval svojim obľúbeným filmom: neo-noir klasikou Point Blank (1967). Čerešničkou tiež je, že ako flashbacky z hrdinovej minulosti šikovne použil zábery z debutu Kena Loacha Poor Cow (1967) s mladým Stampom. (12.01.2019)

Terence Stamp jakožto mstitel působí uboze a mnohdy až komicky. Je to pitomá postava, pitomě napsaná i zahraná. To samé platí o Peteru Fondovi, který hrál spíš jako idiot než herec, kterému za to zaplatili. Soderberghovy netradiční filmařské postupy jsou celkem originální (proto jedna hvězdička), ale dokážou být i dost otravné. (03.03.2007)

Soderbergh si povedal, že zoberie tuctový scenár (až to snáď ani nie je možné) a zaexperimentuje si na ňom so strihom, hudbou a kamerou (v tomto poradí). Takýto prístup sa mi páči, povedzme že je husto postmoderný. Pokiaľ Angličana videl taký Godard, určite mal z neho veľkú radosť, jeho Na konci s dychom je tiež taká prázdna gangsterka stojaca na formálnych inováciách. Angličan by si zaslúžil podrobnejšiu analýzu vyššie spomenutých filmárskych techník a ak ju niekto urobí, prečítam si ju. Soderbergh asi aj pri nakrúcaní pri zvolených štylistických prostriedkoch vedel, že na film nikto do kina nepôjde a takýto flegmatizmus sa mi páči. (16.01.2016)