Režie:
William WylerKamera:
Gregg TolandHudba:
Alfred NewmanHrají:
Merle Oberon, Laurence Olivier, David Niven, Flora Robson, Donald Crisp, Geraldine Fitzgerald, Hugh Williams, Leo G. Carroll, Miles Mander, Cecil Kellaway (více)Obsahy(1)
Príbeh nešťastných milencov Heathcliffa (Laurence Olivier) a Cathy (Merle Oberon), ktorí sú napriek veľkej láske nútení okolnosťami a predsudkami žiť svoje životy oddelene. Heathcliff a Cathy sa prvýkrát stretnú ako deti, keď Cathyin otec prináša opusteného chlapca, aby s nimi žil. Keď o niekoľko rokov neskôr starý pán umiera, Cathyin brat, teraz majiteľ nehnuteľnosti, donúti Heathcliffa pracovať a žiť so služobníctvom. Medzi Cathy a Heathcliffom vzniká bariéra triedy a Cathy sa vydá za bohatého suseda Edgara Lintona (David Niven). Heathcliff zmizne a o niekoľko rokov neskôr sa vracia ako bohatý muž... (matriosa)
(více)Recenze (62)
Podobné ako v prípade o 31 rokov mladšej verzie známeho románu. Olivier je rovnako silný ako je tomu v prípade Daltona. Tu však dostávajú aj ostatné postavy svoj priestor. Mne sa páčili hlavne prevedenia v podaní Flory Robsonovej a Davida Nivena. Škoda ale, že jeho postava nedostala takmer žiadnu charizmu. Prerozprávanie je fajn, mysteriózny nádych si ale mohli odpustiť. ()
Zběsilost v srdci à la 19. století (takže hlavním hybatelem temných vášní musí být nevyzpytatelný Cikán) přežvýkaná Hollywoodem 30. let (takže nevyzpytatelného Cikána musí hrát mladý Olivier) – a i když je to tak archaické, krotké a smrdí z toho divadelní šminka, snaha vyjádřit/vypořádat se s (co/čím? – řekněme svár rozumu a vášně, prázdnota duše, věci na půl cestě mezi červenou knihovnou a Dostojevským, které si po většinu dějin málokdo mohl existenčně dovolit v sobě rozpatlávat, a přece o nich Brontëová píše tak, že to dává smysl čtenářce Dostojevského i čtenáři červené knihovny) je tak opravdová, že nakonec přece jen zaúčinkuje i ve století 21., až se jeden přistihne při docela upřímném (introspektivním) zadumání nad tím, jak velké ego / jak moc prázdnou duši musí člověk mít, aby roky přivolával zpátky věci, které ten druhý přestal cítit, i za cenu utopení celé své přítomnosti a celého svého okolí ve vlastní sebelítosti a žluči. ()
Akosi tejto Bronteovej melodráme nemôžem prísť na chuť. Nech ju sfilmuje hoc aj ten najlepší režisér a zahrajú prvotriedni herci, stále mi to pripomína telenovelu. Raz sa ľúbia, potom nie, potom zase hej a zase nie. Neskutočné obraty v chovaní postáv, že neviete či im fandiť alebo ich nenávidieť a ten tragický koniec vo mne vyvolal skôr úsmev. ()
Verze s Ralphem Fiennesem na mě sice zapůsobila o trochu víc a byla také věrnější adaptací, ale tahle Větrná hůrka byla taky moc hezká. Líbila se mi hlavně skvělá atmosféra, která byla místy hodně temná a výkon Laurence Oliviera v hlavní roli. První polovina filmu mi přišla dějově trochu míň výrazná, ale druhá polovina to bohatě vynahrazuje. ()
Knihu jsem nečetl a tak můj komentář může být trochu mimo. Melodrama s některými silnými momenty (asi nejhezčí pro mne byla ta pasáž, kdy pianistka hraje na cemballo a setkají se pohledy Katy a Heatcliffa), ale nějak mi tam chybělao víc lyričnosti a poetiky. A především v tom filmu nebyl vůbec Bůh! Což se mi v příběhu 19. stol. zdá nepravděpodobné. Na mne ten příběh působí vysloveně depresivně a mladým lidem bych ho určitě nedoporučoval... ()
Galerie (70)
Photo © United Artists
Zajímavosti (10)
- Skutočné vresy boli dovezené z Anglicka a presadené v Kalifornii, aby dôveryhodne znázornili vresoviská. (dzank)
- 25. 1. 1946 odvysílala populární rádiová stanice The Screen Guild Theater 30minutovou adaptaci filmu s herečkou Merle Oberonovou v hlavní roli. (Conspi)
- Snímek byl natočen na motivy stejnojmenného románu Emily Bronte. (Hans.)
Reklama