Hortensia

Iná kinematografia... Často na ten film myslím. Archaické, predkresťanské, snaží sa sprítomniť magické myslenie archaického človeka. Dumont vraj túži po tom, aby bolo znovu objavené v človeku. Taký Artuad, či Nietzsche by sa zrejme tomuto počinu s radosťou prizerali... Jeden z mála skutočne mytologických snímkov, ktoré poznám.

https://www.youtube.com/watch?v=C5gQeO-uElc

Ultimate shit. Schématické, ploché, prvá polka je červenou knižnicou pre násťročné, druhá dementný absurdistan. Neskonale manipulativní kamera, ktorá docieli napokon žiadaný efekt - väčšina diváckej obce zrejme vďaka neprimerane dynamickej kamere, rýchlosti filmu, dojmu "že sa stále niečo deje" , nie je schopná vôbec o neuveriteľne stupídnych situáciach filmu premýšľať.

Vykreslenie hlavnej postavy je pre diváka očistné. Potrebné pre kinematografiu.

Škoda, že najpodarenejšie na filme mi prišli Krumbachovej kostýmy...

Mademoiselle je sestra Huppertovej postavy z Maliny, či Pianistky. A prostredie akoby reminiscenciou Pani Bovaryovej. Film je veľmi literárny, cítiť, že v pozadí existovala predloha, no akosi to nevadí, situácia je totiž skvele vystavaná. A kamera je ohromne výtvarná, do-seba-ponorená, no nie rušivá. Tempo rozvláčne plynie, no dýcha cezeň vidiecka krajina. Zvláštne, ako sa film neponára do psychológie ani jednej z postáv, iba ich zobrazuje a ukazuje nám, ako to niekedy na svete chodí.

Prostredie, postavy ako súčasť prostredia, na pozadí (popredí?) ročných období, zelene, svetla, atmosféry, či skôr ambience. Príbehy sa akosi samovoľne prestupujú, malé a veľké, situácie banálne a závažné, koherentne, ako sa už na život patrí, vyzerá to, že sú si rovnocenné. Fragmenty. Ktovie, či nie sú. Ako by asi písala Woolfová filmom v 21. storočí? Akurát, že Schanelec radosťami, či strasťami postáv neopája, necháva ich plynúť v príjemnej neutralite, priestore pre Vás, do ktorej sa (ne)chtiac vložíte. Nadôvažok, formálne čarovné. Pôvodná odtažitosť Schanelecovej štýlu sa mení na fascináciu, a extrémne zcitlivenie divákovej pozornosti na film. Bresson majstroval podobným spôsobom.

Chvalabohu, ešte stále dokážu filmy zlomiť (nie prekonať, lež zlomiť) moje očakávania. Veľmi blízke témy.

Paradoxné audiovizuálne Niečo, no filmom to predsa nie je tak celkom. Chappaqua má svoje vrcholy v opojných tanečných scénach, prelínačkách, rytmoch a exaltácii hlavného hrdinu, no padá na celkom gýčových nefunkčných víziach, a povrchných vsuvkách o východných učeniach. (Čo je celkom absurd, vzhľadom na pokračovanie Rooksovej životnej cesty.) ...Chvála senzualizmu a vytŕženiu... "Chappaqua means Secret place of running water." "More I investigate, less I know. More we investigate, less we know."

!