Bobek15

Ešte si spomínam, ako som pre istým časom dával xXx 3* a v komentári opisoval Cohenove nadupané akčné scény ako jeho jediné pozitívum, ktoré zatienilo slabý dej. Tentoraz včak boli akčné scény veľmi neprofesionálne zládnuté, dej bol ešte tupší a namiesto rapu, ktorý vôbec nemusím a ktorý mi tam dosť prekážal, by som si možno radšej dokázal predsaviť nejaký Zimmerov "akčňák" (viď Skala) . Zmena režiséra a ani hlavného hrdinu filmu neprospeli. Veď Ice Cube je mizerný herec (možno aj horčí než Radcliffe, a to už je čo povedať) a Lee Tamahori toho okrem Sopranovcov takisto ešte moc neukázal. Slábý odvar slušnej jednotky a jasný príklad sileného pokračovania len kvôli komerčnému úspechu Cohenovho akčného hitu.

Jediným dôvodom, pre ktorý som sa na tento film dal, bolo to, že mám soundtrack Hansa Zimmera. Inak by som pravdepodobe ani o tomto filme nevedel. A keďže hudba je nádherná a ja som si vždy pri jej počúvaní mohol len predstavovať, čo sa asi na plátne deje, tak som si chcel moje predstavy overiť. Boli pomerne správne, pretože k takémuto štýlu hudby som si niečo iné ako Áziu a prales nevedel predstaviť. Film mal niekolľko nádherných scén v sprievode postupne gradujúcej a povzbudzujúcej hudby, niekoľko smutných scén a niekoľko len čisto panoramatických záberov, pri ktorých som sa vyžíval pohľadom na krásnu prírodu. Particiu Arquette moc nemusím a aj tu mi trošku vadila. Ale tak ako pomohlo Slovákom začiatkom 20. storočia medializovanie ich útlaku zo strany Maďarov vďaka nositeľovi Nobelovej ceny Björnstjernovi Björnsonovi, tak by možno pomohlo aj iným krajinám, keby sa o ich ťažkej situácii viac vo svete vedelo a točilo sa viac filmov na túto tematiku.

Po dopozeraní filmu som si vydedukoval pravdepodobné myšlenkové pochody tvorcov. Niekoho napadlo: "Čo takto nakrútiť mierne erotický film tak, aby mohla byt vpravo hore na obrazovke v krúžku 15, ale aby to prilákalo aj dostatok nadržaných chlapov, obsadiť nejakú sexicu a pridať aj prvky humoru, aby to celé mohlo byť vysielané aj pred 22. hodiou. A nejaký dej už k tomu vymyslíme." A tak to nakoniec aj dopadlo! Presne podla plánu. Moja obľúbená, Demi Moore, bola priam nehorázne sexi, ale ostatné zložky filmu boli mizerné. Trápni herci, trápne pokusy o vtip a nudný príbeh. Čiže Demi, je mi ľúto, ale na viac ako 1* to nebolo, aj keď tvoja vina to určite nebola!

Steven Spielberg je pre svetovú kinematografiu niečím takým, ako Jules Verne pre svetovú literatúru. Aj Verne mal isté predstavy o budúcnosti a písal knihy, v ktorých majstrovsky tieto predpovede prezentoval. Spielberg má zase to štastie, že má ohormnú fantáziu, predstavivosť a hlavne réžijný talent a to, čomu (pravdepodobne) verí, dokáže tak brilantne vo svojich dielach prezentovať. Nádherne vygradovaný dej ústi do famózneho záveru, pri ktorom som sa pristiohol, že ústa mám otvorené a ani nedýcham. Nebolo to od strachu, bolo to od úžasu nad ničím, čo aj napriek zastaranej a pomerne nedokonalej technike, pôsobilo nesmienre živo a realisticky. Bol to taký zvláštny, neopísteľný pocit, aký môže prežívať dieťa, keď sa dozie, že darčeky nenosí Ježiško. Najskôr tomu nechce uveriť, ale potom ho to prinúti zamýšlať sa nad možnosťou, že to vlastne aj tak byť môže, až raz zbadá rodičov ukladať darčeky pod vianočný stromček. Ktovie, možno to bude raz prípad nás všetkých, ktorý sme zhliadli tento snímok, lebo napríklad u mňa sa zatial tento scenár do bodky napĺňa...

Iné pomenovanie ako "haluze" na to, čím bol film doslova prepchatý, nenachádzam. Toto je presný typ komédie, ktorú mám rád a na akej sa viem vždy schuti pobaviť. Film plný skvelých hlášok, nezabudnuteľných situácií a nemenej smiešnych postáv na čele so skvelým Jeffom Bridgesom, ktroý je v úlohe Dudea, prototype hnusného, lenivého povalača s mastnými vlasmi a v "rozgajdanom", prepotenom tričku, výborný. Skvelá zábava, ktorú som si ochotný dopriať kedykoľvek a uprednostiť ju vždy, ak by bola na výber nejaká iná tupá americká teenage-comedy či nejaký počin Martina Lawrenca.

Nedá mi bezprostredne po dopozeraní neporovnať Roba Roya so Statočným srdcom. Ale jenoznačne mi finálny verdikt môjho rozhodovania vychádza v prospech Gibsonovho skvostu. Aj npariek tomu, že OBE zachytávajú životy škótskych hrdinov, aj tu sa mi videl William Wallace lepší. Rob Roy bojoval iba za svoju česť, ale William za celé Škótsko, vedel správnymi slovami dokonale vyburcovať celú armádu, čo však Robovi chýbalo. A ani Neeson nebol taký výrazný ako Gibson. Ale aby som neopisoval len tie negatívne stránky, tak v Robovi bola opäť veľmi pekná škótska príroda (aj keď to asi v škótsku nakrútené nebolo), ale bol to presný obraz klasických škótskych hôr s tradičným gajdovým sprievodom, čo ma veľmi fascinovalo a len umocnilo mojú túžbu raz Škótsko (či Írsko) raz navštíviť. Takisto aj soundtrack, ktorý bol mimochodom nádherný, sa mierne podobal tomu Hornerovmu. Historické filmy mám veľmi rád a ani Rob Roy ma nijako výrazne nesklamal.

Stručne a výstižne vyjadrené, Schindlerov zoznam má obrovské SRDCE, ktoré nás prinúti smútiť nad nezmyselnou tragédiou, ktorá je vo filme vyobrazená a nad primitívnym konaním ľudí, čo tu však nejdem hlbšie rozoberať. Zanechá v nás hlboký a nezabudnuteľný zážitok a prinúti nás ešte dlho po dopozeraní nad ním rozmýšlať. Slzičku z oka vytlačí a pery roztrasie aj tomu najväčšiemu a najtvrdšiemu cynikovi (za ktorého sa ja považujem, lebo mňa len tak niečo nerozhádže) a to najmä po priam neuveriteľne brilantnom závere. Ale na druhej strane v nás zanechá aj pocit blaženosti z neutíchajúceho zážitku z diela, ktoré je stelesnením geniality vo všetkých smeroch (Spielbergova réžia, Kaminskeho kamera, Williamsov geniálny soundtrack, či herecké výkony hlavných predstaviteľov, ale aj všetkých zúčastnených hercov (dokonaca aj komparz), za čo majú všetci do jedného môj veľký obdiv).

Veľmi ma prekvapilo, keď som si v jednej recenziii prečítal, že jej autor bol mierne nespokojný s nedostakom humoru, s čím sa ja osobne nestotožňujem. Tento film jednoznečne nie je pre tých "filmových fanúšikov", ktorý na plagáte zbadajú Jima Carreyho a už aj na to idú s 2 bábikami. A potom z kina vychádza samozrejme nespokojný....Aj napriek obsadeniu Jima Carreyho do hlavnej úlohy, film jednoznačne nepatrí do kategórie Blbý a blbší či Klamár, klamár. Je to vážna, kompikovaná, značne nereálna dráma, ktorá si vyžadovala neohraničenú fantáziu scenáristu aj režiséra, bezchybné herecké výkony a zo strany diváka neustálu pozornosť a mozog pripravený spracovávať informácie na plné obrátky. A keďže perfektnú funkčnosť prvých dvoch položiek plne garantujem, tak už je len na vás, ako film prijímete a aký zážitok vo vás zanechá.

Aj napriek tomu, že som bol v podstate pripravený na to, aký film idem pozerať a že sa hodnotenie asi na viac ako 2* navyšplhá, nakoniec mi svedomie nedovolilo dať menej ako 3. Jednu z nich by som priradil dostaktku smiešnych a vtipných situácií, na ktorých som sa schuti pobavil. Druhú skvelému Terencovi Stampovi, ktorého postava arogantného a prísneho šéfa bola fakt super a tretiu peknučkej Tare Reid. A v mnohých situáciách som Toma (Aston Kutcher) vážne ľutoval a cítil s ním, akoby sa tie všetky nepríjemnosti diali mne, ale iritovalo ma jeho nerozvážne, hlúpe a trápne riešenie týchto vzniknutých problémov.

Je obdivuhodné, že sa Janovi a Zdeněkovi Svěrákovým podarilo osloviť a zaujať čaských, slovenských divákov, v podstate divákov na celom svete a aj samotnú Akadémiu tým, že nakrútili ojedinelý a nemejej smutý a dojemný príbeh osireného ruského chlapca a jeho náhradného otca, ktorý si ho postupne obľúbi a vytvorí sa medzi nimi silné puto, brilantne. Tým, že je to podané jemne, láskovo, občas aj s prvkami jemného humoru, to v konečnom dôsledku nebude tragické, ale aj napriek tomu sa určite mnohí slzám neubránia. Ale určite to nebudú slzy žiaľu a smútku, ale súcitu, obdivu, a aj skvelého pocitu z fantastického filmového zážitku.